Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ek/572/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Auditorea Steuerberatungsgesellschaft mbH, so sídlom: Dapontegasse 12/13a, 103 0 Wien, Rakúska republika, v konaní zastúp.: Advokátska kancelária JUDr. Viktor Mišík s.r.o., so sídlom: Zámocká 1/0, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51263467, proti povinnému: STRANIERA GmbH in Liquidation, so sídlom: Steinfeldsiedlung 71/5, 242 1 Kittsee, Rakúska republika, o vymoženie 1.886,74 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom pod sp.zn. 420EX 233/20, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 16. januára 2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. januára 2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.01.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov, vydanému súdnym exekútorom JUDr. Žofiou Žabkovou.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.03.2020 domáhal od povinného vymoženia 1.886,74 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku rakúskeho súdu Bezirksgericht Neusiedl am See, sp. zn. 6C 462/19f zo dňa 05.07.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.08.2019 (ďalej ako „exekučný titul“). Dňa 23.10.2012 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Žofii Žabkovej, ktorý ju vedie pod č. exekúcie 420EX 233/20. Súdny exekútor vydal dňa 27.10.2022 upovedomenie o zastavení exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora spolu vo výške 60 Eur. Dôvodom zastavenia exekúcie súdnym exekútorom mala byť skutočnosť, že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby (povinného) sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok, alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie, v ktorých uviedol, že sa javí potrebné, aby súdny exekútor vykonal ďalšie úkony, predovšetkým vyzval na súčinnosť dlžníka povinného a likvidátora v jednej osobe - p. V., najmä za účelom preverenia či pred alebo po doručení exekučného príkazu nedošlo k úhrade časti nesplateného základného imania. Toto žiadal s prihliadnutím na skutočnosť, že vyjadrenie, ktoré p. V. poskytol po doručení exekučného príkazu, neobsahuje akékoľvek pre exekúciu relevantné informácie a z jeho obsahu nebolo možné preveriť stav majetku povinného, ani prikázanej pohľadávky. Oprávnený zároveň súdu oznámil, že pristúpi k uplatneniu prikázanej pohľadávky vo vlastnom mene od dlžníka, t.j. pána V., v zmysle Exekučného poriadku.

Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí konštatoval, že jedným zo spôsobov ukončenia exekúcie je aj ukončenie rozhodnutím súdneho exekútora, na základe zákonom predpokladaných skutočností. Súdny exekútor podľa dôvodu skončenia exekúcie vydá buď upovedomenie o zastavení exekúcie, alebo upovedomenie o ukončení exekúcie. Upovedomenie o zastavení exekúcie exekútor vydáva v prípadoch, keď nedošlo k splneniu, príp. vymoženiu celého nároku v exekúcii a zároveň je naplnený niektorý z taxatívnych dôvodov zastavenia exekúcie uvedených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje jednu z možností zastavenia exekúcií exekútorom, pričom predpokladom pre takéto zastavenie je skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov exekútora. Uviedol, že ustanovenie § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku predpokladá ako dôvod na zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní, tzn. relatívnu nemajetnosť, ktorá však v inom exekučnom konaní vedenom proti tomu istému povinnému nemusí platiť, pretože ten istý majetok v inom exekučnom konaní exekvovateľný môže byť. Teda aj keď by súdny exekútor v jednom exekučnom konaní vedenom proti tomu istému povinnému vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku dôvodne neznamená to, že tomu tak bude aj v inom exekučnom konaní proti tomu istému povinnému. V námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku môže účastník konania, ktorý námietky podal, argumentovať len tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, avšak takéto tvrdenia je povinný preukázať. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku povinného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, prípadne samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne toho účastníka konania, ktorý námietky podal. Súd však tvrdenia oprávneného uvedené v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie preukázané nemal a zároveň po oboznámení sa s obsahom kompletného exekútorského spisu sp. zn. 420EX 233/20 v listinnej podobe konštatoval, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie Upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 27.10.2022. Ustálil, že súdny exekútor vykonal dostatočné zisťovanie pomerov povinného tak, ako mu to ukladá § 63 a nasl. Exekučného poriadku, pričom objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí výhradne do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného, a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor vykonal lustrácie na základe ktorých zistil, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok, nakoľko spoločnosť nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemá zriadený účet v banke, nevlastní motorové vozidlo, nevlastní nehnuteľný majetok, počas celého exekučného konania nebolo možné spoločnosti doručiť písomnosti od súdnej exekútorky a takisto súdny exekútor nevymohol nárok oprávneného ani prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Pokiaľ teda súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 30 mesiacov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 01.02.2023, podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 16.02.2023 sťažnosť. Súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

4. V podanej sťažnosti oprávnený žiadal, aby súd zrušil napadnuté uznesenie a námietkam proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyhovel. Uviedol, že dňa 04.12.2022 podal oprávnený vo vlastnom mene žalobný návrh v upomínacom konaní proti dlžníkovi povinného (p. V.) a upomínací súd vydal dňa 17.01.2023 platobný rozkaz, pričom bude prebiehať následné konanie (v súčasnosti sa posudzuje odpor dlžníka povinného). Oprávnený tento nárok neuplatnil skôr z dôvodu nákladnosti konania a slabej vymožiteľnosti, nakoľko napriek lustráciám nebolo možné dohľadať majetok dlžníka povinného (P. V.). Po zastavení exekúcie súdnym exekútorom dostal oprávnený informáciu, že dlžník povinného sa zamestnal

a následne bezodkladne podal žalobný návrh vo veci prikázanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že prebiehajúce konanie voči dlžníkovi povinného je podmienené existenciou exekučného konania voči povinnému a uplatnenie nároku a pokračovanie v exekúcii až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci žaloby a prípadného vymoženia nároku od dlžníka povinného je naplnením cieľov a zásad exekučného konania. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil, vyhovel námietkam oprávneného a rozhodol o pokračovaní exekučného konania.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa a v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

13. Sudca má po preskúmaní sťažnosti oprávneného za to, že vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Na základe zisteného skutkového stavu veci správne pristúpil k prieskumu postupu súdneho exekútora a po posúdení zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru, keď námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie zo dňa 05.11.2019 zamietol. Odôvodnenie jeho rozhodnutia je pritom pomerne vyčerpávajúce, dáva odpoveď na všetky podstatné argumenty oprávneného a je zrozumiteľné.

14. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý dáva sudcovi možnosť plne sa stotožniť s odôvodnením rozhodnutia poskytnutým vyšším súdnym úradníkom, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii oprávneného v podanej sťažnosti uvádza, že dopytom na upomínacie oddelenie Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že oprávnený skutočne podal voči dlžníkovi povinného Petrovi V. samostatnú žalobu na zaplatenie dlžnej sumy 1.886,74 Eur s príslušenstvom, o ktorej súd rozhodol vydaním platobného rozkazu sp.zn. . V tomto konaní však podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a vec bola postúpená Okresnému súdu Lučenec na ďalšie pokračovanie v konaní. Pokiaľ oprávnený tvrdí, že prebiehajúce konanie voči dlžníkovi povinného je podmienené existenciou exekučného konania voči povinnému, tento argument považuje sudca prvej inštancie za nedôvodný a nemajúci oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. V prípade, že by oprávnený získal samostatný exekučný titul voči dlžníkovi povinného, mohol by si takto priznanú pohľadávku uplatniť v inom exekučnom konaní. Nič to menení na skutočnosti, že v rámci tejto exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Žofie Žabkovej nebol zistený žiadny exekuovateľný majetok povinného, z dôvodu čoho pristúpil exekútor k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie.

15. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ustanovenie § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní tzn. „ relatívna nemajetnosť “ a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Táto skutočnosť je zásadná a to z pohľadu posúdenia splnenia predpokladov pre zastavenie exekúcie exekútorom v exekučnom konaní, ale taktiež pre ďalšie právne následky zastavenia exekúcie z tohto dôvodu. V zmysle § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod podľa ods. 1 písm. c), upovedomenie o zastavení exekúcie zverejní exekútor bezodkladne aj v Obchodnom vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia. Po ukončení exekučného konania sa teda Upovedomenie o zastavení exekúcie zasiela na MS SR - Obchodnému vestníku na zverejnenie. Obchodný vestník zverejní písomnosť zaslanú exekútorom do piatich pracovných dní. Zverejnením upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku začne plynúť šesťmesačná lehota. Uvedená šesťmesačná lehota je lehotou pre veriteľov povinného na prípadne iniciovanie konkurzného konania, ak táto právnická osoba - povinný disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojovať záväzky. Po uplynutí tejto lehoty sa obchodná spoločnosť- povinný „ ex lege“ zrušuje bez likvidácie a registračný súd vykoná výmaz obchodnej spoločnosti - povinného z obchodného registra, čím dochádza k jej zániku. Tento následok avšak nenastane, ak ohľadom dotknutej právnickej osoby prebieha konkurzné konanie.

16. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď povinný preukázateľne nedisponuje žiadnym majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a spôsoby vykonania exekúcie uplatnené zo strany súdneho exekútora neviedli k žiadnemu výsledku, exekučný súd musí konštatovať, že vydanie Upovedomenia o zastavení predmetnej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, a námietky oprávneného voči nemu nie sú dôvodné. S poukazom na všetko uvedené potom súd prvej inštancie zamietol aj sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp.zn. zo dňa 16. januára 2023, nakoľko nebola dôvodná.

17. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Súd je toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný z vlastnej iniciatívy rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodol o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 9. marca 2023

JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa