Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-5496-2013.pdf
PDF · 74.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/5496/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: Mgr. Milan Somík, so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin, vo veci oprávneného: Dopravný podnik mesta Žilina, s.r.o., IČO: 36 007 099, Kvačalova 2, 011 40 Žilina, právne zastúpeného JUDr. Karolom Gordíkom, advokátom so sídlom Pivovarská 20, 010 01 Žilina, proti povinnému: L. U., O.. XX.XX.XXXX, O. V.: P. XXXX/XX, XX X XX Ž. (K. Y. XX.XX.XXXX), takto
rozhodol:
Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a súčasne ju z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,47 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 06.11.2013, exekučného titulu
- rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 13Ro/67/2007-5 zo dňa 26.02.2007 a žiadosti súdneho exekútora súd udelil poverenie na vykonania exekúcie dňa 09.12.2013 č. 5511 157792.
Podaním doručeným súdu dňa 03.02.2014 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na skutočnosť, že povinný zomrel už pred začatím exekučného konania. Súdny exekútor zároveň oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 53,43 eur.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z podnetu exekútora, ako aj z Registra obyvateľov súd zistil, že povinný zomrel dňa 01.02.2009. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil uvedeným dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. l písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil, nakoľko povinný už od začiatku exekučného konania nebol spôsobilý byť účastníkom konania, keďže zomrel už pred začatím konania dňa 01.02.2009 a exekučné konanie začalo až dňa 06.11.2013.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 1 EP zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, ktorý svojim návrhom na začatie exekúcie v čase, keď už povinný nebol spôsobilý byť účastníkom konania zavinil, že exekúcia musela byť zastavená.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora zo dňa 30.01.2013 a predloženého exekútorského spisu EX 978/2013 súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 45,47 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva z:
1.) odmeny exekútora vo výške 33,19 eur, ako minimálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
2.) náhrady hotových výdavkov vo výške 4,70 eur
- poštovné - 4,70 eur
Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 37,89 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 7,58 eur.
Sumár: 33,19 + 4,70 + 7,58(20% DPH) = 45,47 eur.
V časti hotových výdavkov uplatňovaných ako archivácia spisu - 6,64 eur, súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z., preto súd priznal súdnemu exekútorovi ich náhradu v zmysle vyššie uvedenej špecifikácie.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.