Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/206/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, proti odporcovi: Peter Minca ENERGIS, s miestom podnikania Platanova 9, 010 01 Žilina, IČO: 22 613 102, o zaplatenie 116,58 eur s prísl., takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi, aby bol tento zaviazaný zaplatiť mu sumu 116,58 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 26,- eur od 12.06.2010 do zaplatenia a zo sumy 90,58 eur od 04.12.2010 do zaplatenia, z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 03.05.2012 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 13.06.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 116,58 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 26,- eur od 12.06.2010 do zaplatenia a zo sumy 90,58 eur od 04.12.2010 do zaplatenia

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že prenajal zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 5/06 zo dňa 09.08.2006 s účinnosťou od 01.06.2006 nebytové priestory v administratívnej budove v Ž. X. L. M. Č.. XXX o výmere 23,91 m2 a súčasne sa zaviazal poskytovať odporcovi dodávky elektrickej energie, vody, tepla a služby spojené s užívaním nebytových priestorov (odvoz odpadu, bežné opravy, údržba a prevádzka). Podľa čl. IV. zmluvy o nájme sa odporca zaviazal uhrádzať mu nájomné vo výške 166,90 eur ročne a zálohu na služby spojené s užívaním nebytových priestorov vo výške 464,71 eur v štvrťročných splátkach po 41,72 eur za nájomné a 116,18 eur za služby spojené s užívaním vopred vždy do 15. kalendárneho dňa prvého mesiaca daného štvrťroka. V súlade s uzavretou zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 15/06 vyfakturoval odporcovi: 1. Faktúrou č. 4101003456 zo dňa 28.05.2010 vyúčtovanie prevádzkových nákladov za rok 2008 vo výške 26,- eur a 2. Faktúrou č. 4101004659 zo dňa 19.11.2010 vyúčtovanie prevádzkových nákladov za rok 2010 vo výške 90,58 eur. Na zaplatenie dlžných súm bol odporca vyzvaný Krajským pozemkovým úradom v Žiline, ktorý vykonával správu predmetnej administratívnej budovy listom - Vrátenie faktúry odpoveď zo dňa 15.04.2011, ako aj listom - Vyúčtovanie za výpožičku nebytových priestorov za rok 2010 v administratívnej budove MP SR Žilina zo dňa 19.11.2010, avšak bez akejkoľvek ďalšej odozvy, reakcie alebo úhrady. Nakoľko odporca dlžnú čiastku doposiaľ neuhradil, dostal sa s jej úhradou do omeškania podľa ust. , a preto je povinný podľa ust. nariadenia Vlády SR č. v znení nariadenia Vlády SR č. zaplatiť z dlžnej sumy úrok z omeškania.

Súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu platobným rozkazom č. k. -18 zo dňa 17.07.2012. Vzhľadom k tomu, že odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, došlo zo zákona podľa ust. k zrušeniu platobného rozkazu v celom jeho rozsahu.

Odporca v podanom odpore namietal, že faktúra č. 4101003456 je vystavená ako vyúčtovanie za služby (zúčtovanie zaplatených záloh) za rok 2008. Táto faktúra bola vystavená dňa 28.05.2010 v rozpore so zmluvou o nájme, a to preto, že podľa ust. čl. IV bod 4 je navrhovateľ povinný urobiť vyúčtovanie minimálne raz do roka. Táto faktúra bola vystavená až po viac ako ročnom období. Týka sa účtovného a zdaňovacieho obdobia roku 2008 (resp. 2009 ak sa vyúčtovanie robí rok pozadu). Zdaňovacie obdobie roku 2008 a 2009 je uzavreté a nie je možné spätne účtovať nijaké služby poskytnuté v minulom zdaňovacom období. Aj keby bolo možné faktúrou vystaviť a prijať za uzavreté zdaňovacie obdobie z predmetnej faktúry, nie je zrejmé, ako navrhovateľ určil čiastku 26,- eur. Pri faktúre nie je priložený doklad potvrdzujúci skutočnú výšku nedoplatku za celú budovu, jej výmera a akým spôsobom navrhovateľ určil čiastku práve 26,- eur na ním užívané priestory. Faktúra č. 4101003456 bola vrátená listom zo dňa 24.06.2010. Faktúra č. 4101004659 na čiastku 90,58 eur je za obdobie časti roku 2010, kedy došlo k zmene vlastníka budovy. Pôvodne bola faktúra vystavená na čiastku 258,33 eur, ktorú žiadal prepracovať ako neopodstatnenú, pretože z faktúry nebolo zrejmé, aký je celkový nedoplatok a akým spôsobom bola určená časť nedoplatku, ktorá pripadá na neho. Pôvodná faktúra bola stornovaná a bola vystavená opravná faktúra č. 4101004659 na čiastku 90,58 eur. Prílohou k faktúre boli kópie dokladov faktúr od SPP a SSE s vyčíslením celkových nedoplatkov. Výpočet nedoplatku, jeho prepočet na jednotku plochy nie je v prílohe predmetnej faktúry. Má za to, že uvedená faktúra bola vystavená odhadom bez skutočne vykonaného výpočtu a bez rozpočítania nedoplatku podľa faktúr dodávateľov na jednotku plochy a určenie skutočnej výšky nedoplatku. Vyúčtovacia faktúra, a táto faktúra je, v ktorej sa zúčtovávajú zaplatené zálohy, má mať prílohu, z ktorej je zrejmý celkový náklad fakturovaný dodávateľom, celková výmera plochy, ktorej sa týka, prepočítané na jednotku plochy a následne určený nedoplatok nájomcom podľa plochy, ktorú skutočne užívajú. Predmetná faktúra takéto náležitosti nemá, a preto ju nie je možné akceptovať. Zálohy, ktoré bol zmluvne zaviazaný platiť, platil riadne a včas, a preto očakáva, že aj vyúčtovanie bude urobené riadne, včas a prehľadne. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu a zaviazal ho nahradiť mu trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu 16,50 eur.

Navrhovateľ sa k odporcom podanému odporu proti platobnému rozkazu vyjadril podaním zo dňa 03.01.2014, v ktorom uviedol, že odpor odporcu trpí právnou vadou spôsobujúcou neplatnosť podaného odporu ako podania a právneho úkonu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi súdom doručený odpor odporcu nie je podpísaný, nespĺňa požiadavky kladené na podanie ust. , a nemožno ho považovať za podanie podľa ust. a tento nedostatok podania konvalidovať postup na základe uznesenia súdu na odstránenie vád podania podľa ust. Domnieva sa preto, že by súd na odporcom podaný odpor nemal prihliadať. Pokiaľ ide o odpor navrhovateľ súčasne namietal, že tento nespĺňa ani ust. predposledná veta O.s.p, ustanovenú požiadavku odôvodneného odporu. Tvrdenia uvádzané odporcom v odpore sú len odporcovými ničím nepodloženými a neodôvodnenými názormi bez označenia právne relevantných dôkazov, argumentov, na základe ktorých k týmto názorom odporca dospel alebo o ktoré svoje tvrdenia opiera. Navrhovateľ považuje odpor odporcu zo dňa 21.08.2012 pre vyššie uvedené vady za absolútne neplatný právny úkon, ktorý je navyše aj vecne nesprávny, právne neodôvodnený, argumentujúci právne irelevantnými tvrdeniami a závermi. Pokiaľ ide o odporcom použitú argumentáciu, navrhovateľ uviedol, že ju považuje za účelovú s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 15/06 zo dňa 09.08.2006. Odporca argumentuje ust. čl. IV. ods. 4 zmluvy, ktoré vykladá spôsobom, že navrhovateľ ako prenajímateľ bol povinný vykonať vyúčtovanie minimálne raz do roka a mal ho urobiť v príslušnom zdaňovacom období. Namieta, že vyúčtovacia faktúra za rok 2008 mu bola doručená až v roku 2010. Navrhovateľ sa domnieva, že akékoľvek vyúčtovanie nákladov, ktoré sa vykonáva za kalendárny rok, sa vykonáva až po uplynutí tohto kalendárneho roka. V danom prípade teda najprv musel ubehnúť kalendárny rok 2008. Nemohol tak odporcovi doručiť faktúru s vyúčtovaním prevádzkových nákladov administratívnej budovy za rok 2008 v príslušnom zdaňovacom období roku 2008. Najskôr musel vyúčtovať prevádzkové náklady administratívnej budovy na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov služieb a administratívnej budove, napr. voda, elektrina, plyn, upratovanie, údržba, kúrenie a pod. Uznáva, že časový odstup je v tomto prípade neštandardný a u navrhovateľa sa vyúčtovávajú a fakturujú prevádzkové náklady zvyčajne v kalendárnom roku nasledujúcom po roku ktorý sa vyúčtováva. V tomto konkrétnom prípade však došlo k omeškaniu z

dôvodu zavádzania nového účtovného systému a informačného systéme SAP a z dôvodu vystavovania faktúr priamo navrhovateľom a nie bývalým Krajským úradom v Žiline ako správcom administratívnej budovy. V dôsledku týchto zmien a prechodov na nové systémy došlo u navrhovateľa k tomuto omeškaniu. Navrhovateľ sa však domnieva, že zo zmluvy nevyplýva, tak ako uvádza odporca povinnosť vykonať vyúčtovanie, vystaviť a doručiť faktúry v danom zdaňovacom období príslušného kalendárneho roku. Navyše v prípade faktúry č. 4101003456 sa jedná o vyúčtovanie nákladov za plyn, tak ako je na faktúre uvedené. V prípade nákladov za plyn v predmetnej administratívnej budove bolo fakturačné obdobie stanovené dodávateľom plynu - SPP, a. s. na obdobie od 19.04. do 18.04. nasledujúceho kalendárneho roku. To znamená, že časť spotrebovaného plynu za rok 2008 (od 19.4.2008) bola navrhovateľovi fakturovaná dodávateľom plynu až na základe vyúčtovacej faktúry za obdobie od 19.04.2008 do 18.04.2009 doručenej až v polovici roku 2009. Zo Zmluvy nevyplýva navrhovateľovi ani odporcom tvrdená a ničím nepodložená a nepreukázaná povinnosť predkladať spolu s vyúčtovacou faktúrou aj výpočet nedoplatku s prepočtom na jednotku plochy. Názor odporcu, že vyúčtovacia faktúra, v ktorej sa zúčtovávajú zaplatené zálohy má mať prílohu, z ktorej je zrejmý celkový náklad fakturovaný dodávateľom, celková výmera plochy, ktorej sa týka a následný určený nedoplatok nájomcu podľa skutočne využívanej plochy, je ničím nepodložený, nepodporený akýmkoľvek dôkazom, odkazom na relevantné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu alebo zmluvy, ktorou je založený predmetný nájomný vzťah účastníkov. Navyše podľa vyjadrenia pracovníkov príslušného organizačného útvaru navrhovateľa a pracovníkov bývalého Krajského úradu Žilina, boli odporcovi spolu s faktúrami predložené aj Výpočtové tabuľky s prepočtom na ním využívanú plochu. Navyše obe žalované faktúry, ako faktúra č. 4101003456 aj faktúra č. 4101004659 obsahujú v druhej popisnej časti označenie čoho sa faktúra týka, aké služby, resp. ich nedoplatky sa ňou fakturujú. V prípade faktúry č. 4101003456 sa jedná o položku plyn, v prípade faktúry č. 4101004659 sa jedná o položky plyn, elektrická energia, domovnícke služby. Odporcovi boli navrhovateľom doručené aj dodávateľské faktúry, resp. ich kópie, na základe ktorých boli fakturované nedoplatky.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.05.2014, a to v zmysle ust. v neprítomnosti navrhovateľa, keďže tento svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 14.04.2014, avšak o odročenie pojednávania nepožiadal..

Odporca na pojednávaní poukázal na to, že v predchádzajúcich obdobiach, t. j. za roky 2006 až 2008, mu nikdy vyúčtovania nákladov robené neboli. Vždy totižto súhrnne celkovo vyúčtované náklady sa kryli s ním zaplatenými zálohami. V roku 2007 mu nebola zaslaná žiadna faktúra za energie, len sa platila faktúra za nájom. To isté nastalo aj v rokoch 2008 a 2009. Zlom nastal až v roku 2010, kedy mu po dátume predaja administratívnej budovy, v ktorej sa nachádzali predmetné priestory, ktoré mal v nájme, prišla tzv. vyrovnávacia faktúra, ktorá sa mala týkať obdobia dvoch mesiacov, a to obdobia od 01.01.2010 do 18.02.2010. Suma bola vyúčtovaná vo výške 258,34 eur, čo bola faktúra na úhradu nedoplatku energií a služieb. Faktúra bola vyhotovená dňa 30.09.2010, pričom túto faktúru vrátil, že suma za dva mesiace, ktorá bola vyúčtovaná, sa mu javí ako neadekvátna, pričom poukázal na to, že nebol priložený akýkoľvek rozpis vyúčtovania. Z toho dôvodu nebolo ani možné uznať túto faktúru z jeho strany. Na základe takto vrátenej faktúry, ktorá bola následne navrhovateľom stornovaná, bola vystavená ďalšia faktúra, ktorú predložil navrhovateľ spolu s návrhom, a to faktúra vystavená dňa 19.11.2010 na celkovú sumu 90,58 eur, a to ako vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním prenajatých priestorov za rok 2010 v administratívnej budove Žilina - oprava. Faktúra je pre neho aj v ďalšom nezrozumiteľná, nakoľko jednotlivé položky obsahujú interné záznamy ministerstva, t. j. navrhovateľa a sú pre účely jeho účtovníctva nezrozumiteľné a nepoužiteľné. K tejto faktúre mu bol doručený aj rozpis služieb a energií, z ktorého zrejme navrhovateľ pri vystavovaní faktúry vychádzal. Dovolí si však spochybniť to, z čoho navrhovateľ vychádzal, a to vzhľadom k tomu, že vo faktúre za energie za rok 2010 zahŕňa navrhovateľ aj energie za rok 2009, ktoré boli uhradené inou faktúrou. S poukazom na uvedené rozúčtovanie nákladov za obdobie od 01.01.2010 do 18.02.2010 v tomto rozúčtovaní sú aj energie, a to konkrétne elektrická energia za obdobie od 11.11.2009 do 31.03.2010, teda nie len za fakturované obdobie, ale aj za obdobie predchádzajúce tomuto fakturovanému obdobiu. Nevie teda, prečo mu bola zahrnutá do predmetného rozúčtovania za obdobie od januára 2010 do 18.02.2010 aj nejaká spotreba za rok 2009. V uvedenej faktúre sú aj ďalšie nezrovnalosti, pričom k celej kauze podotýka aj to, že navrhovateľ sa snažil týmto spôsobom takto vymámiť peniaze aj od iných subjektov, a to nájomcov v predmetnej administratívnej budove, konkrétne SHMÚ, kancelárie arch. Kropicza a kancelárie firmy SEMA. Podľa informácií, ktoré obdržal, všetky firmy riešili túto vec cez právnika s úspechom, len na neho ako na malú firmu - živnostníka si navrhovateľ trúfal viacej a podal žalobu. Suma za energie v období od 01.01.2010 do 18.02.2010 ďalej

presahuje priemer a súčet energií za ostatné roky, teda inak povedané alikvotnú časť pripadajúcu na rovnaké obdobie v rokoch 2006 až 2009, pričom má za to, že k nárastu jednotkových nákladov za tieto služby nedošlo a súčasne, že ním zaplatené zálohy postačovali na krytie skutočných nákladov, ktoré mali byť spojené s užívaním prenajatých priestorov jeho osobou. Rozpis vyúčtovania v danom prípade žiadal z dôvodu vysvetlenia, na základe čoho došiel navrhovateľ k fakturovaným sumám, keďže sa mu vyúčtované náklady zdali neadekvátne a chcel si ich týmto spôsobom overiť. Namieta tak, že skutočné náklady spojené s užívaním predmetu nájmu boli za rozhodné obdobie vo výške, ktorá bola pokrytá z ním platených záloh. Inými slovami povedané, nespotreboval také množstvo energií, ktorých náklady by prevyšovali ním platené zálohy. Pokiaľ sa týka domovníckych služieb, ak boli vyúčtované faktúrou celkovo vystavenou na sumu 90,58 eur, t. j. vo výške 4,97 eur, mám za to, že z ním zaplatenej zálohy na predmetné domovnícke služby nebola započítaná žiadna suma a celkovo vyúčtované skutočné náklady mu boli následne vyúčtované ako súčasť nedoplatku v celkovej výške 90,58 eur. Poukazuje na to, že v zmysle zmluvy mal uhrádzať zálohové platby vo výške 3.500,- Sk štvrťročne, a to za všetky náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov budovy, teda tieto zálohové platby neboli nijakým spôsobom diferencované, čo z týchto zálohových platieb sa má započítať, na ktoré konkrétne náklady. Súhrnne má však s poukazom na predošlé obdobia, kedy sa skutočné náklady kryli s ním platenými zálohami za to, že aj v danom žalovanom období ním zaplatené zálohové platby pokryli reálne náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov v predmetnej budove. Z toho vyplýva, že navrhovateľom požadované sumy sú tak neoprávnené. Na záver odporca už len uviedol, že nadobudol presvedčenie o účelovosti celého postupu navrhovateľa a žiada návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Súd tak vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi, pričom zistil nižšie uvedený skutkový stav.

Dňa 09.08.2006 uzatvorila Slovenská republika prostredníctvom navrhovateľa ako prenajímateľ a odporca ako nájomca písomne zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 15/06. Predmetom nájmu boli nebytové priestory v budove súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXXX/X Y. Ž., ul. L. M. Č.. XXX, k. ú. Žilina zapísanej na LV č. XXXX, ku ktorým prenajímateľ vykonáva právo správy, a to o celkovej výmere 23,91 m2, a to A. kancelárske priestory - kancelária č. 014 na prízemí o výmere 17,58 m2 a B. priradené priestory - alikvótna časť spoločnej chodby, WC, schodišťa o výmere 6,33 m2. Nájom bol dojednaný na dobu od 01.06.2006 do 31.05.2011, t. j. na dobu 5 rokov. Ako účel nájmu bolo uvedené, že prenajímateľ poskytuje odporcovi nebytové priestory na administratívny účely. Odporca sa zároveň zaviazal hradiť prenajímateľovi nájom vo výške 5.028,- Sk ročne, a to v štvrťročných splátkach vo výške 1.257,- Sk do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca príslušného štvrťroku (do 15.01., 15.04., 15.07. a 15.10.). V čl. IV bod 4 sa súčasne odporca zaviazal uhrádzať zálohu na náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov budovy (dodávka elektrickej energie, vodné - stočné, odvoz odpadu, bežné náklady na opravy, údržbu a prevádzku budovy, ďalej náklady spojené s dodávkou tepla) štvrťročne čiastkou 3.500,- Sk splatnou do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca prvého mesiaca príslušného štvrťroku (do 15.01., 15.04., 15.07. a 15.10.). Táto záloha mala byť vyúčtovaná po obdržaní faktúr od dodávateľov. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním budovy mal vykonať prenajímateľ minimálne jeden krát ročne (daňový dobropis alebo rubopis). Hodnota uhradených záloh mala byť odpočítaná od celkových ročných nákladov.

Faktúrou č. 4101003456 zo dňa 28.05.2010 splatnou dňa 11.06.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi vyúčtovanie prevádzkových nákladov za rok 2008 v administratívnej budove v Žiline, a to ako vyúčtovanie plynu vo výške 26,- eur.

Odporca listom zo dňa 24.06.2010 označeným ako „Vrátenie faktúry“ adresovaným navrhovateľovi vracal faktúru č. 4101003456, nakoľko zdaňovacie obdobie bolo uzatvorené.

Faktúrou č. 4101004237 zo dňa 30.09.2010 splatnou dňa 14.10.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi vyúčtovanie prevádzkových nákladov za obdobie január až 18. Február 2010 v administratívnej budove v Žiline, a to ako: plyn vo výške 126,77 eur, elektrická energia vo výške 30,15 eur a domovnícke služby vo výške 101,41 eur, t. j. celkovo sumu 258,33 eur.

Faktúrou č. 4101004659 zo dňa 19.11.2010 splatnou dňa 03.12.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi vyúčtovanie prevádzkových nákladov za rok 2010 v administratívnej budove v Žiline, a to ako: plyn vo výške 55,46 eur, elektrická energia vo výške 30,15 eur a domovnícke služby vo výške 4,97 eur, t. j. celkovo sumu 90,58 eur.

Prílohami faktúry boli:

- faktúra Stredoslovenskej energetiky, a. s. za dodávku a distribúciu elektriny č. 7221327025 vystavená dňa 27.01.2010 splatná dňa 10.02.2010, ktorou fakturovala Stredoslovenská energetika, a. s. Pôdohospodárskej platobnej agentúre, kontaktné miesto L. M. XXX, Ž. dodávky elektrickej energie a regulované poplatky na odbernom mieste č. 7221327 s názvom odberného miesta: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, adresou odberného miesta: L. M. XXX/RP, XXX XX Ž. v období od 11.11.2009 do 17.01.2010 celkovo výške 3.022,20 eur, pričom z faktúry vyplýva, že za toto obdobie neboli platené žiadne zálohy,

- faktúra Stredoslovenskej energetiky, a. s. za dodávku a distribúciu elektriny č. 7221327025 vystavená dňa 31.03.2010 splatná dňa 14.04.2010, ktorou fakturovala Stredoslovenská energetika, a. s. Pôdohospodárskej platobnej agentúre, kontaktné miesto L. M. XXX, Ž. dodávky elektrickej energie a regulované poplatky na odbernom mieste č. 7221327 s názvom odberného miesta: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, adresou odberného miesta: L. M. XXX/RP, XXX XX Ž. v období od 18.01.2010 do 31.03.2010 celkovo výške 1.542,59 eur, pričom po zaúčtovaní zálohových platieb vo výške 1.337,- Sk, bola fakturovaná na úhradu suma 20,59 eur,

- sprievodný list k faktúre Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. za opakovanú dodávku zemného plynu č. 7326447833 adresovaný navrhovateľovi, vysunuté pracovisko Ž., L. M. XXX, XXX XX Ž. zo dňa 01.01.2010, v ktorom sa udáva, že na základe harmonogramu budúcich platieb za opakované dodávky mu zasielajú faktúru za odber zemného plynu za obdobie 01.01.2010 do 31.01.2010, pričom žiadajú uhradiť sumu 2.938,- eur vrátane DPH,

- sprievodný list k vyúčtovacej faktúre Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. č. 7411729501 adresovaný navrhovateľovi, vysunuté pracovisko Ž., L. M. XXX, XXX XX Ž. zo dňa 12.03.2010, v ktorom sa udáva, že mu vystavili vyúčtovaciu faktúru, ktorej výsledkom je nedoplatok za fakturačné obdobie od 19.04.2009 do 25.02.2010vo výške 2.013,13 eur (fakturovaná suma 13.153,13 eur - prijaté platby za opakované dodávky 11.140,- eur).

Krajský pozemkový úrad v Žiline v liste zo dňa 19.11.2010 označenom ako „Vyúčtovanie za výpožičku nebytových priestorov za rok 2010 v administratívnej budove MP SR Žilina“ adresovanom odporcovi uviedol, že mu zasiela potvrdenia, z ktorých vychádzal pri vyúčtovaní za rok 2010 v administratívnej budove MP SR Žilina a storno faktúry č. 510100412 a následne opravenú faktúru č. 4101004659.

Odporca listom zo dňa 02.02.2011 označeným ako „Vrátenie faktúry č. 4101004659“ adresovaným navrhovateľovi vracal faktúru č. 4101004659, nakoľko s uvedenou faktúrou nesúhlasil. Vo faktúre sú údaje, ktoré nekorešpondujú so skutočnosťou a neopierajú sa o zmluvu o nájme. Žiadal tak navrhovateľa, aby mu do budúcna neposielal faktúry, ktoré nepodliehajú skutočnosti a sú neoprávnené.

Krajský pozemkový úrad v Žiline listom zo dňa 15.04.2011 označeným ako „Vrátenie faktúry - odpoveď“ adresovaným odporcovi oznámil odporcovi, že v prílohe listu č. 2010/002768,2784 zo dňa 19.11.2010 mu zaslali storno faktúry č. 510100412 a následne prepracovanú faktúru č. 4101004659, v ktorej boli upravené položky - plyn a domovnícke služby. Taktiež mu boli zaslané prefotené podklady, z ktorých boli vypočítané skutočné náklady za obdobie februára 2010. Zostáva v platnosti na úhradu prepracovaná faktúra č. 41014659 so splatnosťou 03.12.2010.

Súd považoval medzi účastníkmi konania za nesporné ( ), že odporca riadne uhrádzal počas trvania nájomného vzťahu zálohové platby v zmysle čl. IV. bod 4 zmluvy o nájme nebytových priestorov.

Podľa ust. o správe majetku štátu v znení účinnom od 01.05.1999, správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril.

Podľa ust. , správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116 /1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa ust. veta prvá zákona č. 116 /1990 Zb. v znení účinnom od 20.12.1991, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa ust. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou republikou (za ktorú v tomto prípade konal navrhovateľ) ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom vznikol záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 15/06 zo dňa 09.08.2006, ktorú súd posúdil po právnej stránke ako zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa cit. ust. zákona č. 116 /1990 Zb. Súd mal za to, že táto zmluva má všetky náležitosti v zmysle ust. Právnej povinnosti prenajímateľa odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené ( )zodpovedal povinnosť odporcu uhrádzať riadne a včas nájomné a uhrádzať náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, a to zálohovo štvrťročne vo výške 3500,- Sk (116,17 eur) s vyúčtovaním skutočných nákladov minimálne jeden krát ročne a s týmto spojenou prípadnou úhradou nedoplatku.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený nárok, navrhovateľ si uplatňoval nároky prenajímateľa podľa vyššie uvedenej zmluvy spočívajúce v práve prenajímateľa na zaplatenie nedoplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania skutočných nákladov služieb, ktorých poskytovanie bolo s užívaním nebytového priestoru spojené, a to za rok 2008 vo výške 26,- eur a za časť roku 2010 vo výške 9058 eur.

Z hľadiska legitimácie navrhovateľa uplatňovať takúto pohľadávku štátu z nájomnej zmluvy sú považuje za potrebné poukázať na to, že z cit. ust. a vyplýva, že osobitnú právnu úpravu dispozičných oprávnení správcu majetku štátu treba vnímať ako ochranu majetku štátu s osobitným zreteľom na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov oprávnenia vyplývajúceho z jeho vlastníckeho práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom správcov jeho majetku. Podstatou správy majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností, ktoré má správca k jemu zverenej časti majetku štátu. Súhrn týchto oprávnení správcu tvorí právo správy. Toto právo správcu je síce odlišné od vlastníckeho práva štátu, je však s ním nerozlučne späté. Správca pritom nakladá s predmetom správy akoby právom vlastníka, pričom štát modifikuje (ovplyvňuje) nakladanie správcov s týmito vlastníckymi právami štátu, a to nástrojom svojej zákonodarnej moci - prostredníctvom zákonov. Napokon štát iný reálny nástroj na ovplyvňovanie výkonu svojho vlastníckeho práva prostredníctvom správcov majetku štátu ani nemá. Správca je oprávnený vykonávať vlastnícke práva štátu v medziach zákona ústavne konformným spôsobom. Správa majetku štátu je teda právnou formou výkonu štátneho vlastníctva, právnou formou výkonu základných oprávnení (držať vec, užívať ju a nakladať s ňou), ktoré oprávnenia tvoria obsah vlastníckeho práva štátu. Správca majetku štátu vykonáva správu majetku štátu vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť. Popri hmotnom majetku štátu vrátane finančných prostriedkov, sú súčasťou majetku štátu aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky štátu (ust. ). Pohľadávkami štátu sú ale len také, z ktorých je štát oprávnený priamo. Takýmito priamymi pohľadávkami sú pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod. Priamymi pohľadávkami štátu sú aj pohľadávky výslovne upravené v zákone, ako napr. pohľadávka štátu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia podľa ust. , ak toho, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo, nemožno zistiť, pohľadávka štátu voči tomu, komu bol uložený trest prepadnutia majetku podľa ust. a pod. Aj tieto (originálne) pohľadávky štátu z dôvodov vyššie uvedených sú spravované správcom. Správca takej pohľadávky štátu nemá k nej žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý je oprávnený pri správe pohľadávky konať. Správu takej pohľadávky vykonáva správca v mene štátu. Od uvedených priamych (originálnych) pohľadávok štátu treba ale podľa názoru dovolacieho súdu odlíšiť pohľadávky, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu (napr. pohľadávky zo záväzkových vzťahov, do ktorých správca vstupuje pri výkone správy), z ktorých pohľadávok je oprávnený priamo správca. (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho

súdu SR spis. zn. zo dňa 25.02.2003) Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že navrhovateľ ako správca majetku štátu v predmetnom prípade je oprávnený konať pred súdom vo vlastnom mene.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ustanovením vetou prvou ) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 30.04.2009)

Súd mal tak za to, že navrhovateľa v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že odporcovi poskytol v roku 2008 a 2010 služby, ktorých poskytovanie bolo s užívaním nebytového priestoru spojené , v takom rozsahu skutočných nákladov, ktoré prevyšovali sumu odporcom v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov uhradených zálohových platieb o žalovanú čiastku. Súd však na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ dôkazné bremeno v konaní neuniesol. Z navrhovateľom produkovaných listinných dôkazov, a to aj pri zohľadnení listinných dôkazov predložených odporcom, vôbec nevyplýva rozsah skutočných nákladov, ktoré vynaložil navrhovateľ v súvislosti s poskytovaním služieb, ktorých poskytovanie bolo s užívaním predmetu nájmu spojené. Pokiaľ aj odporca predložil súdu tabuľku, ktorá bola (súd predpokladá) prílohou faktúry č. 4101004659, vypracovanú Z. L. a na ktorú zrejme navrhovateľ odkazoval vo svojom podaní zo dňa 03.01.2014, z tejto nemožno akokoľvek vyvodiť, že v nej uvedené skutočné náklady zodpovedajú nákladom, ktoré musel navrhovateľ vynaložiť za účelom zabezpečenia služieb, ktorých poskytovanie bolo s užívaním predmetu nájmu spojené. Suma skutočných nákladov totiž v predmetnej tabuľke nemá akýkoľvek podklad a nie je akokoľvek verifikovateľná. Výšku týchto nákladov spojených so zabezpečovaním služieb, ktorých poskytovanie bolo spojené s užívaním predmetu nájmu, nemožno bez ďalšieho vyvodiť ani z opätovne odporom produkovaných faktúr od dodávateľov energií (elektrickej a plynu), keďže týmito faktúrami vyúčtovaná cena energií sa týkala celého objektu dotknutej administratívnej budovy, a teda nie len nebytových priestorov v užívaní odporcu na základe nájomnej zmluvy. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že v zmysle zmluvy nemal povinnosť predkladať spolu s vyúčtovacou faktúrou aj výpočet nedoplatku s prepočtom na jednotku plochy. Je pravdou, že takúto povinnosť zmluva navrhovateľovi neukladala (napokon faktúru je z právneho hľadiska potrebné považovať za nič iné, ako za výzvu na peňažné plnenie, a preto sa súd námietkami oboch účastníkov ohľadom účtovných náležitostí faktúr a času ich vystavenia ani nezaoberal, keďže tieto okolnosti považoval z pohľadu navrhovateľom uplatňovaných nárokov za irelevantné), avšak, ako už bolo uvedené, ak sa navrhovateľ domáhal v súdnom konaní zaplatenia skutočných nákladov vynaložených v súvislosti zo zabezpečovaním služieb, ktorých poskytovanie bolo spojené s užívaním predmetu nájmu, zaťažovala ho v konaní povinnosť preukázať, že služby v rozsahu týchto uplatňovaných nákladov aj skutočne odporcovi poskytol. Odporca v konaní popieral výšku týchto navrhovateľom tvrdených skutočných nákladov a bolo tak na navrhovateľovi výšku vyúčtovaním zistených nákladov preukázať. Navrhovateľ, ako už bolo uvedené, si svoju dôkaznú povinnosť preukázať rozsah poskytovaných služieb a výšku s ich poskytovaním spojených nákladov za žalované obdobie rokov 2008 a 2010 však riadne nesplnil. Z tohto dôvodu súdu neostalo nič iné, len návrh z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane navrhovateľa zamietnuť, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia, súd považuje za potrebné vyporiadať sa aj s námietkou navrhovateľa v jeho podaní zo dňa 03.01.2014, že odpor odporcu proti platobnému rozkazu nespĺňal náležitosti kladené na podanie podľa ust. , konkrétne, že nebol podpísaný, ktorý nedostatok nemožno podľa navrhovateľa konvalidovať postupom súdu podľa ust. , a to s uvedením skutočnosti, že rovnopis odporu odporcu proti platobnému rozkazu zo dňa 21.08.2012 nachádzajúci sa v súdnom spise, je opatrený podpisom odporcu. Rovnako sa súd nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že odpor nespĺňal požiadavku odôvodnenia odporu podľa ust. Z obsahu podaného odporu jednoznačne vyplýva, že odporca navrhovateľom uplatňovanú pohľadávku neuznáva, pričom súčasne uviedol aj svoje dôvody. Či dôvody udávané odporcom v podanom odpore aj napokon sú spôsobilé spochybniť uplatňovaný nárok zo strany navrhovateľa, nie

je otázkou riadneho odôvodnenia odporu, ale otázkou právnej relevancie obrany účastníka v spore, s ktorou sa musí súd následne vyporiadať po prejednaní veci v konečnom rozhodnutí.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. s poukazom na plný úspech odporcu v konaní a na skutočnosť, že si v súlade s ust. uplatnil proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania vo výške 16, eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu. Súd tak odporcovi priznal voči navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.