Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/183/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľky: T. O., B.. XX.X.XXXX, G. XX P. X., C. U., zastúpená advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, AK Nezábudková 22 v Bratislave, proti odporcovi: URELA, s.r.o., Popradová 260, Medzilaborce, IČO: 36 732 648, o zaplatenie 2.002,25 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke mzdu za mesiac január 325,30 € brutto 10% úrokom z omeškania ročne od 11.2.2009 až do zaplatenia, mzdu za mesiac február 32,53 € brutto s 10% úrokom z omeškania ročne od 11.3.2009 až do zaplatenia; nemocenskú dávku za 10 dní PN 49,83 € s 10% úrokom z omeškania ročne od 11.3.2009 až do zaplatenia; náhradu mzdy za 2 mesiace výpovednej doby v sume 647,47 € brutto s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 11.4.2009 až do zaplatenia; náhradu mzdy za 10 dní nevyčerpanej dovolenky v sume 148,91 € brutto s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 11.4.2009 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu 258,21 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu 258,21 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 21.12.2009 domáhala, aby jej odporca zaplatil 2.002, 25 € s príslušenstvom titulom nevyplatenia mzdových nárokov.

V priebehu konania zobrala navrhovateľka časť svojho návrhu späť o sumu 931,69 € a žiadala pripustiť zmenu petitu v tomto znení:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke nevyplatenú mzdu za mesiac január 2009 v sume 281,89 € spolu s úrokom z omeškania 10% od 10.02.2009 do zaplatenia, náhradu mzdy za február 2009 v sume 28,33 € spolu s úrokom z omeškania 10% od 10.03.2009 do zaplatenia, nemocenskú dávku v sume 48,71 € za prvých 10 dní práceneschopnosti splatnú dňa 10.03.2009 s úrokom z omeškania 10% do zaplatenia, náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov v sume 563,78 € splatnú dňa 10.04.2009 spolu s úrokom z omeškania 9,25 % do 10.04.2009 do zaplatenia, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 10 dní v sume 147,85 € splatnú 10.4.2009 s úrokom z omeškania 9,25 % do

zaplatenia‚ trovy konania, vrátene trov právneho zastúpenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd uznesením zo dňa 8.6.2012 zmenu petitu pripustil a podľa časť konania o zaplatenie 931, € zastavil.

Navrhovateľka svoju žalobu odôvodnila tým, že u odporcu pracovala na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej 9.5.2008 ako asistentka. Odporca jej nevyplatil mzdu za mesiac január 2009, za február 2009 (do 3.2.2009), od 4.2.2009 jej nevyplatil 10 dní PN, preto s ním okamžite skončila pracovný pomer. Navrhovateľka súčasne žiadala aj náhradu mzdy za dobu výpovednej lehoty dva mesiace a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 10 dní.

Súd vydal vo veci Platobný rozkaz na pôvodnú sumu 2.002, 25 €, proti ktorému bol podaný odpor. V ňom bolo uvedené, že nárok navrhovateľky je neopodstatnený, nakoľko neskončila pracovný pomer okamžite, ale dohodou.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, vykonal znalecké dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.5.2008. Ako druh práce sú v nej uvedené asistentské práce, mzda bola dojednaná na sumu 9.800,-Sk. Miestom výkonu práce bola reštaurácia Abadona na Žilinskej 4 v Bratislave.

Dňa 4.3.2009 zaslala navrhovateľka odporcovi Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac december 2008 a január 2009. Odporcovi bol list doručený 6.3.2009.

Predžalobnou výzvou adresovanou odporcovi listom zo dňa 2.6.2009 navrhovateľka oznámila, že si u neho uplatňuje mzdové nároky v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru. Z Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka bola PN v čase od 4.2.2009 do 6.3.2009. Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 21.10.2009 súd zistil, že Sociálna poisťovňa vyplácala navrhovateľke nemocenské dávky od 14.2.2009, t.j. od 11 dňa dočasnej práceneschopnosti a to v sume 5,8399 € za deň, čo vyplýva aj z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.11.2009.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na skutkových okolnostiach svojho žalobného návrhu. Doplnila, že najskôr chcela skončiť s odporcom pracovný pomer dohodou. Vypracovala dvojmo Dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 17.2.2009. Obe dala podpísať odporcovi. Odporca jej dňa 4.2.2009 papiere vytrhol z ruky, na jeden z nich napísal že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou a jeden papier si nechal. Jej následne prišlo zle a poobede odišla k lekárke, ktorá jej vystavila doklad o dočasnej práceneschopnosti z toho istého dňa. Práceneschopná bola až do 6.3.2009. Odporca jej nevyplatil mzdu za mesiac január a február 2009 (3 dni), nevyplatil jej ani náhradu za prvých 10 dní PN, a neskôr ani jej nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku 10 dní a náhradu za dobu výpovednej doby dvoch mesiacov. Za pravdu jej dal aj Inšpektorát práce, ktorý ju s jej nárokmi odkázal na súd.

Odporca namietal, že najskôr nesúhlasil s ukončením pracovného pomeru dohodou, pretože v ten deň mali v reštaurácii akciu a bolo veľa práce, ale poobede sa poradil so svojimi zamestnancami, a svoj názor zmenil. Navrhovateľke zavolali, ona prišla do práce a Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala. Navrhol v tejto veci vypočuť svedka H., prípadne aj iných, ktorí môžu potvrdiť, že sa to všetko odohralo ako tvrdí on.

Navrhovateľka po nahliadnutí do dokladu predloženého odporcom uviedla, že ide o druhý exemplár ňou vypracovanej Dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý si odporca ponechal, avšak naň pri jej podpise dopísal "súhlasí a prevzala", čo nie je pravdou, pretože nejde o jej písmo a ona sa dňa 4.2.2009 do práce nevrátila, nakoľko odišla k lekárke, ktorá ju vypísala na PN. Nikto od odporcu jej v ten deň nevolal. O tom, že odporca klame, svedčia aj listy, ktoré jej následne poštou zaslal. Ide o listy zo dňa 4.2.2009.

Súd preskúmal obsah listov odporcu zo dňa 4.2.2009 a to: Oznámenie, z ktorého vyplýva, že odporca oznamuje navrhovateľke, že sa nestotožňuje s obsahom Potvrdenia o ukončení pracovného pomeru, ktorý napísala pod hlavičkou jeho spoločnosti, pričom jeho podpis je len potvrdením o jeho prevzatí duplikátu spomínanej listiny. Zároveň ju žiada, aby vysvetlila dôvod svojej neprítomnosti v práci dňa 4.2.2009. V druhom liste nazvanom taktiež Oznámenie, odporca navrhovateľke oznamuje, že do dnešného dňa nezačala podľa ich dohody spracovávať účtovné doklady spoločnosti, pričom jej na tento účel bolo zaplatené školenie, ktoré absolvovala a bol tiež zakúpený aj účtovný program podľa jej návrhu. Preto ju žiada, aby nimi vynaložené prostriedky v sume 400,31 € vrátila.

Súd vykonal znalecké dokazovanie na výpočet mzdových a ostatných nárokov navrhovateľky znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment - účtovníctvo, daňovníctvo, a personalistika Ing. Editou Lukáčikovou, ktorá v Znaleckom posudku č.22/2013 vyrátala nároky navrhovateľky v znení, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, s výnimkou náhrady mzdy za dobu výpovednej lehoty, ktorú vyrátal súd na základe priemerného mesačného zárobku zisteného znalkyňou a to za dva mesiace výpovednej doby.

Podľa ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa zamestnanec, ktorý skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Podľa za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca ako zamestnávateľ navrhovateľky, čo preukazuje platná Pracovná zmluva, jej nevyplatil mzdu za mesiac január 2009 a tiež mzdu za časť mesiaca február 2009 (3 dni). Navrhovateľka z toho dôvodu využila svoje právo dané jej podľa vyššie citovaných právnych predpisov a okamžite skončila u odporcu pracovný pomer. Nevyplatenie mzdy mal súd preukázané zo mzdového listu navrhovateľky za rok 2009. Súd sa nestotožnil s obranou odporcu, ktorý tvrdil, že s navrhovateľkou skončil pracovný pomer dohodou. Porovnaním originálov dvoch rovnopisov listín s názvom "Ukončenie pracovného pomeru dohodou " zo dňa 4.2.2009, z ktorých jeden predložila navrhovateľka a druhý predložil odporca bolo evidentné, že na listine predloženej odporcom bolo dopísané slovné spojenie "súhlasí a prevzala", ktoré na listine predloženej navrhovateľkou chýbalo. Na listine predloženej navrhovateľkou, bolo rukou odporcu napísané "Nesúhlasím s ukončením pracovného pomeru dohodou" a bol k nemu pripojený vlastnoručný podpis odporcu s prehodením dátumu, keď namiesto 4.2.2009 odporca napísal 2.4.2009. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že odporca bol z predloženého návrhu na skončenie pracovného pomeru vykoľajený a na pojednávaní tiež uviedol, že v ten deň mali v reštaurácii akciu, pri ktorej nemala navrhovateľka chýbať. Súd sa preto priklonil k tvrdeniu navrhovateľky, že odporca nesúhlasil v ten deň so skončením pracovného pomeru dohodou. Aj z dôvodu jeho následných písomných Oznámení adresovaných navrhovateľke zo dňa 4.2.2009, v ktorých ju žiada o vysvetlenie, "potvrdenia o skončení pracovného pomeru" a následne ju žiada o vysvetlenie, prečo dňa 4.2.2009 nenastúpila do práce, vyplýva, že odporcove tvrdenie, že uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, nie je pravdivé. Odporca navrhol na podporu svojich tvrdení, že poobede bola navrhovateľka v práci a Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala, výsluch svedkov, ktorých adresu však súdu neoznámil a následne sa prestal zúčastňovať súdnych pojednávaní. Navrhovateľka súdu preukázala aj tú skutočnosť, že dňa 4.2.2009 odišla k lekárke, ktorá jej vystavila doklad o PN. Nebolo by preto logické, aby sa vracala do práce, keď bola uznaná za práceneschopnú. Naviac, ak by tomu bolo tak ako tvrdí odporca, navrhovateľka , ktorá mala sama záujem na skončení pracovného pomeru dohodou, by nebola následne nútená skončiť pracovný pomer okamžite. Súd preto skončenie pracovného pomeru dohodou vyhodnotil ako neplatné, keďže k takémuto úkonu je potrebný súhlasný prejav oboch zmluvných strán, čo sa nepreukázalo. Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil okamžite dňom doručenia tohto prejavu odporcovi, a to 6.3.2009. Nároky navrhovateľky dal súd vyčísliť súdnoznaleckým posudkom. Keďže vyčíslenie nárokov navrhovateľky presahovalo výpočty vykonané na základe Znaleckého posudku, súd zvyšnú časť týchto nárokov zamietol ako neopodstatnenú.

O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa vl. nar. č. Odporca sa dostal do omeškania s každým jednotlivým nárokom dňom nasledujúcim po jeho splatnosti. Aj v tomto prípade platí zamietnutie zvyšku nároku, nakoľko navrhovateľka nesprávne uplatňovala začiatky z omeškania v deň splatnosti jednotlivých nárokov, pričom o omeškanie ide až odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa Navrhovateľka s prihliadnutím na späťvzatie časti nároku a zamietnutie časti nároku mala úspech len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa Náhradu trov štátu v sume 516, € (súd pri určení znalečného započítal oba preddavky, a to preddavok navrhovateľky zaslaný na účet súdu, ako aj preddavok odporcu zaslaný súdu v kolkových známkach) súd pomerne rozdelil medzi oboch účastníkov konania, nakoľko tak odporca ako aj navrhovateľka mali približne rovnaný úspech aj neúspech v súdnom spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.