Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/217/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu L.. A. N., nar. XX. X. XXXX, bytom S. U., R. XXX/ X, proti žalovaným: 1/ M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. U., R. XXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom Advokátskej kancelárie Poprad, Štefánikova 8, 2/ I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. N., Na S. XXXX, t.č. bytom A., O. X, právne zastúpenému JUDr. Janou Murárovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Poprad, ul. 1. Mája 220/19, 3/ O.. O. N. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. D. S., B. XXXX/XX, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -252 z 20.9.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku I., II., III.

II. M e n í rozsudok vo výroku č. IV. tak, že žalovaný 2/ je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 312 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku č. V. a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol takto: „I/ Žalovaný v II. rade j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcu z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšujúcej časti do sumy 2.000 eur súd návrh z a m i e t a.

III/ Vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 3. rade súd návrh z a m i e t a.

IV/ Vo vzťahu žalobca a žalovaný v 2. rade žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V/ Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalovaného v 1. rade z titulu trov konania na účet JUDr. Tibora Bašistu, advokáta Advokátskej kancelárie Poprad, Štefánikova 8, sumu 401,77 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI/ Žalovanej v 3. rade súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. §§ 11, 12, 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): „je nesporné, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo, že tento zásah spôsobil žalovaný v 2. rade výlučne sám.

Procesný súd rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú je povinný uhradiť žalobcovi žalovaný v 2. rade, ktorý v plnom rozsahu zodpovedá za to, že samostatne, iniciatívne celý incident nahral na videokazetu, neskôr z jeho USB kľúča údajne niekto to „zavesil“ na youtube, teda žalovaný v 2. rade nesie plnú mieru zodpovednosti za to, že videonahrávka bola zverejnená, pričom na jej zverejnenie nemal súhlas od žalobcu. Žalovaný v 2. rade teda zásadným spôsobom zasiahol do osobnostných práv žalobcu a poškodil jeho dobré meno. Výška nemajetkovej ujmy bola ustálená na sumu 1.000 eur, po zhodnotení celej situácie, okolností, za akých došlo k zásahu do osobnostných práv i po zhodnotení následkov, ktoré mohlo toto zverejnenie privodiť, resp. privodilo žalobcovi. Súd sumu 1.000 eur považuje za primeranú okolnostiam a následkom.

Procesný súd po zhodnotení dôkaznej situácie rozhodol o priznaní nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur. Procesný súd predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že k incidentu, ku ktorému došlo na verejnom priestranstve vo S. U., teda že tento incident bol zachytený a zverejnený na sociálnych sieťach, pričom sa k nemu mohlo dostať, teda mohol ho vidieť neobmedzený počet užívateľov internetovej stránky, pričom ho mohli vidieť aj osoby, ktoré veľmi dobre poznajú žalobcu, teda najmä jeho bývalí žiaci, spoluobčania, bývalí kolegovia zo Z. A.G. v A., pričom toto všetko mohlo spôsobiť aj ujmu na osobnostných právach žalobcu. Konaním žalovaného v 2. rade teda bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu. Takýto zásah a takéto konanie žalovaného mohlo na strane žalobcu vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti.

Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy, teda súd v rámci sudcovskej úvahy zohľadnil závažnosť ujmy, ktorá bola konaním žalovaného v 2. rade spôsobená žalobcovi, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Sumu 1.000 eur súd považuje za primeranú, a preto vo zvyšujúcej časti nad sumu 1.000 eur súd návrh zamietol.

Súd pri rozhodovaní vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nezobral do úvahy jeho tvrdenia a obranu v tom zmysle, že on sám nezverejnil uvedenú nahrávku na sociálnych sieťach. Procesný súd je toho názoru, že keďže žalovaný v 2. rade incident nahral videokamerou, následne mal túto nahrávku uloženú na USB kľúči, ku ktorému sa údajne mohol dostať istý okruh ľudí a ktorí mohli túto videonahrávku zverejniť, teda súd je toho názoru, že žalovaný v 2. rade mal byť primerane ostražitý na to, aby takáto videonahrávka prípadne nebola zverejnená inou osobou z jeho USB kľúča. To znamená, mal videonahrávku a USB kľúč zabezpečiť tak, aby zverejnenie tejto videonahrávky bez súhlasu žalobcu nebolo možné.

Žalovaný v 2. rade vzniesol vo vzťahu k žalobnému návrhu námietku premlčania, súd sa touto námietkou zaoberal, pričom zistil, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Procesný súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčania, teda ust. § 100 a nasl., najmä na ust. § 106 ods. 1 Obč. zák., z ktorého je zrejmé, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobný nárok žalobcu nebol a nie je premlčaný.

Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, z vyššie uvedeného je zrejmé, že došlo a žalobca má právo ako osoba dotknutá, domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili sa následky neoprávnených zásahov, prípadne poskytlo sa primerané zadosťučinenie. Podaním návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sledoval žalobca priznanie materiálnej satisfakcie.

Náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá bola žalobcovi priznaná v peniazoch, sa môže podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák. priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti. Procesný súd pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy prihliadal predovšetkým na kritériá tak ako sú ustanovené v § 13 ods. 3 Obč. zák., pričom vychádzal ex offo: a/ zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a b/ z okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu došlo.

Pokiaľ ide o závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, súd posudzoval toto všetko v kontexte diania, ktoré sa udialo pri incidente vo S. U., ale aj v kontexte „dozvukov“, ktoré zverejnenie tejto kazety spôsobilo medzi osobami, ktoré osobne poznajú žalobcu, teda napríklad medzi jeho žiakmi strednej priemyselnej školy, medzi občanmi S. U., prípadne medzi bývalými kolegami, teda medzi stredoškolskými učiteľmi v

A.. V danom prípade súd bral do úvahy, že žiaci žalobcu sú roztrúsení v podstate po celom okrese G., resp. A., pričom môžu žiť aj v iných častiach územia Slovenskej republiky a ďalej bral súd do úvahy to, že s videonahrávkou sa mohol oboznámiť neurčitý počet ľudí.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že prišiel o zamestnanie, toto v priebehu konania nebolo zdokladované. Viac-menej je zrejmé, že v čase incidentu žalobca bol už na dôchodku, teda nepracoval ako stredoškolský učiteľ.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanej v 3. rade súd návrh zamietol ako nedôvodný. V priebehu konania nebola preukázaná žiadna miera zodpovednosti, ani zavinenia za vyhotovenie videonahrávky. Naopak, žalovaný v 2. rade na poslednom pojednávaní uviedol, že nikto mu nedal pokyn, nikto ho nenabádal k nahrávke, naopak, že žalovaný v 1. rade mu zakázal videonahrávku vyhotovovať.

Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, ten sa mal vyjadriť v rámci incidentu, resp. krátko pred ukončením incidentu na adresu žalobcu „komediant, hotový komediant“. Tento výrok nemožno brať do úvahy, pretože aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola nahrávka použitá neoprávnene a žalovaný v 1. rade teda túto vetu povedal vo vlastnom rodinnom dome bez toho, aby to vonkajšie okolie nejako vnímalo a ak by teda nebol žalovaný v 2. rade neoprávnene videonahrávku umiestnil na youtube, nikto by o tom výroku ani nevedel. Z dôvodov vyššie uvedených teda nemožno tento výrok brať mimo kontext diania a brať do úvahy to, že spôsobil žalobcovi prípadne nejakú ujmu.

Žalovaná v 3. rade rovnako žiadnym spôsobom neparticipovala na vyhotovení nahrávky, ani na jej zverejnení, a preto aj vo vzťahu k nej súd návrh zamietol. Žalovaná v 3. rade vzniesla námietku premlčania, túto námietku nebolo potrebné akceptovať, keďže vo vzťahu k nej bol návrh zamietnutý.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo vzťahu k žalovanej v 3. rade súd rozhodol tak, že trovy konania neboli žalovanej priznané, napriek tomu, že v konaní bola úspešná, trovy konania nevyčíslila v lehote, ktorú súd účastníkom poskytol. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa výsledku v konaní priznal právo na ich náhradu úspešnému žalobcovi.“

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca i žalovaní v 1. a 2. rade.

Žalovaný v 2. rade namietal, že žalobca nepreukázal, že by k zníženiu dôstojnosti žalobcu, či jeho vážnosti v spoločnosti došlo v značnej miere, a to či už v rodine, mieste bydliska, na pracovisku, v odbornom svete, vo verejnom živote. Naďalej trval na tom, že nárok je premlčaný. Rozsudok voči nemu navrhol zmeniť a žalobu zamietnuť.

Žalobca mal za to, že žalovaní participovali na vyhotovení záznamu, ktorý mu privodil ujmu, preto navrhol rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaných v 1. až 3. rade na náhradu nemajetkovej ujmy, každého po 2000 Eur a priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný v 1. rade navrhoval zmeniť rozsudok a priznať mu náhradu trov konania vo výške 3357,41 Eur namietajúc nesprávny postup súdu pri priznávaní náhrady trov konania.

Žalovaná v 3. rade v podanom vyjadrení navrhla rozsudok ako správny potvrdiť. Žalobca považoval odvolanie žalovaného v 2. rade za nedôvodné. Žalovaný v 1. rade rovnako považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnuté výroky rozsudku prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, čo do trov konania a odvolanie žalovaných dôvodné nie je.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, ako aj správne právne vec posúdil, pokiaľ zásah zo strany žalovaného v 2. rade posúdil ako neoprávnený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Aj odvolací súd konštatuje, že zo strany žalovaného v 2. rade išlo o očividne zlý úmysel poškodiť žalobcu. Použil pritom internet (službu youtube), ktorým citeľne zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti, pričom ide aj o značnú intenzitu zásahu, pretože sa to týka spoločenstva, v ktorom navrhovateľ pôsobí. Zásah do osobnostnej sféry vykonaný prostredníctvom média je obzvlášť nebezpečný.

Neobstojí obrana žalovaného v 2. rade, v zmysle ktorej žalobca nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že zhotovenie videosnímku osoby bez jej súhlasu, ktorý snímok sa následne zverejní, predstavuje zásah do súkromia takejto osoby.

Funkciou práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktorú upravuje Občiansky zákonník, je zabezpečiť dôslednú ochranu rešpektovania osobnosti fyzickej osoby ako podmienku jej dôstojnej existencie. Zo strany žalovaného v 2. rade došlo ku konaniu, ktorého cieľom bolo znížiť mravný profil žalobcu a bolo preukázané, že tento zásah bol objektívne spôsobilý takúto ujmu osobnosti navrhovateľa privodiť. Zo strany žalovaného v 2. rade nešlo o primeranú formu.

Nepochybil prvostupňový súd ani pri vyhodnotení adekvátnosti ochrany, ktorá sa má poskytnúť žalobcovi ako oprávnenej osobe do práva na ochranu osobnosti, ktorej bolo týmto spôsobom zasiahnuté. Súd prvého stupňa citlivo zvážil primeranosť občianskoprávnej sankcie v podobe priznania nemajetkovej ujmy a zvolil aj adekvátnu výšku 1000 Eur, ktorá so zreteľom na všetky okolnosti je primeraná. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 2000 Eur je neúmerne vysoká so zreteľom na to, čo môže byť v tomto konaní považované za zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku vo vzťahu k premlčaniu nároku žalobu, odvolací súd poznamenáva, že premlčacia doba nároku na náhradu škody je všeobecná trojročná (§ 101 . Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 2. 2011, sp. zn. ). K vyhotoveniu videosnímku malo dôjsť v období pri dátume 21. 10. 2009 (čl. 34), následne bol uvedený videosnímok zverejnený na youtube, čo spôsobilo zásah do ochrany osobnosti žalobcu. Žaloba bola podaná dňa 4.2.2010. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy premlčaný preto nie je. Námietka premlčania nebola dôvodná.

Zásah do osobnosti fyzickej osoby je zásah, ktorý poruší alebo len ohrozí osobnosť fyzickej osoby bez ohľadu na zavinenie pôvodcu zásahu, z čoho možno vyvodiť, že v prípade zásahu do osobnosti fyzickej osoby platí objektívna zodpovednosť.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva a prvostupňový súd sa s uvedeným vyrovnal dostatočne a presvedčivo. Žalovaní v 1. a 3. rade na zhotovení videosnímku neparticipovali, neiniciovali ho, preto nárok voči nim nebol dôvodný a žaloba bola správne zamietnutá.

Správne rozhodol prvostupňový súd vo vzťahu k náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade. Žalovaná bola úspešná, avšak si náhradu trov konania neuplatnila.

Nesprávne postupoval prvostupňový súd pri priznávaní náhrady trov konania vo vzťahu k zvyšným účastníkom konania.

Odvolací súd totiž zastáva názor, že pri priznávaní náhrady trov konania vo vzťahu žalobca a žalovaný v 1. rade je záver o priznaní náhrady trov konania úspešnému žalovanému v 1. rade predčasný. Okolnosti prípadu neskúmal z pohľadu výnimočného ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Je preukázané, že v čase vyhotovovania videosnímku boli v dome za otvoreným oknom zúčastnené žalované osoby, pričom až výsledok dokazovania, predovšetkým výpovede samotných žalovaných v 1. a 3. rade ukázali, že na zhotovení videosnímku neparticipovali, čo žalobca nemohol poznať. Naopak žalobca celkom pochopiteľne vzhľadom na spriaznené konanie žalovaných požiadal o súdnu ochranu voči všetkým. Uvedené okolnosti bolo potrebné zhodnotiť v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Naopak je nepochybné, že žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplatených súdnych poplatkov za návrh vo výške 156 Eur a za odvolanie vo výške 156 Eur. Spolu náhrada trov konania vo výške 312 Eur.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok vo výroku I, II, III. Postupom podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku č. IV. tak, že žalovaný II. je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 312 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nakoniec odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil sa rozsudok vo výroku č. V. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového súdu bude vyrovnať sa s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.