Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-79-2013.pdf
PDF · 123.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/79/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti: C. C., N.. X.XX.XXXX P. C. C., N.. X.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: A.. P. C., N.. XX.XX.XXXX, A. F. 19, občianka SR a V. C., N.. XX.XX.XXXX, C. A. F. XX, občan SR, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. C. C., N.. X.XX.XXXX P. C. C., N.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 14.10.2013, pričom matka je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživné mal. C. sumou 100 eur a mal. C. sumou 100 eur s účinnosťou od 14.10.2013 splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.
Otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom u mal. C. za obdobie od 14.10.2013 do 13.5.2014.
Otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom u mal. C. za obdobie od 14.10.2013 do 13.5.2014.
Na žiadosť rodičov sa styk otca s mal. C. P. C. neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka detí sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby jej súd zveril deti do osobnej starostlivosti; otec bol oprávnený sa s deťmi stretávať neobmedzene po vzájomnej dohode rodičov a otcovi určil výživné na každé dieťa po XXX eur.
Otec súhlasil so zverením detí matke i s neobmedzeným stykom za podmienky, že nebude pri styku prítomná stará matka detí (svokra). Navrhol výživné na každé dieťa po 100 eur mesačne. Obaja rodičia sa v priebehu konania zhodne dohodli na tom, aby boli deti zverené matke, matka bola oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok a aby mal otec neobmedzený styk s deťmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka detí, potvrdením ZŠ o výdavkoch na deti, potvrdeniami o mesačných výdavkoch matky, daňovými priznaniami rodičov za r. 2011, daňovým priznaním otca za r. 2012, peňažným denníkom matky, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. XP/XX/
XXXX, peňažným denníkom otca za r. 2013, daňovým priznaním otca za r. 2013, výkazom príjmov a výdavkov otca za r. 2012 a 2013, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Mal. C. P. C. sú deti pochádzajúce z manželstva, ktoré nebolo v čase podania návrhu matkou na súd rozvedené. Otec detí podal návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k deťom na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX. Rozsudok nie je doposiaľ právoplatný.
Matka je živnostníčka, robí pedikúru v prenajatých priestoroch, za ktoré platí prenájom 130 eur mesačne. Podľa jej vyjadrenia má z toho mesačne príjem cca netto 224 eur. Do výdavkov si ako živnostníčka dáva prenájom priestoru, oblečenie, materiál v práci, benzín, odvody na zdravotnú poisťovňu cca 55,02 eur. Poberá na deti rodinné prídavky spolu po 46,20 eur mesačne. Matka má vysokú školu prvého stupňa, študovala na MTF, odbor strojárstvo. V súčasnosti pokračuje v štúdiu diaľkovo, je v 5. ročníku na vysokej škole. Podľa vyjadrenia matky jej bráni nájsť si iné zamestnanie s vyšším zárobkom jej štúdium a jej deti ( cca 12 ročná a cca 8 ročná). Pokiaľ jej deti ochorejú, môže si prispôsobiť pracovný čas. Z obsahu vyjadrenia matky v rámci rozvodového konania (sp. zn. XP/XX/XXXX) D. XX.X.XXXX súd zistil, že matka tu tvrdila, že jej matky býva u nej z dôvodu, aby jej pomáhala s deťmi a aj finančne.
Podľa vyjadrenia matky chodí do školy od polovice septembra do 20. decembra a od 1.2. do 31.5. a to v piatky od 14,00 hod do 19,00 hod a v soboty od 8,00 hod do 19,00 hod, ak nie je skúškové obdobie. Posledné dva roky chodí so spolužiačkou a cestovné jej žiadne neplatí.
Matka býva s deťmi v dome, ktorý je jej výlučným vlastníctvom z titulu daru od jej matky. Má mesačné výdavky s bývaním na plyn 126,64 eur, elektrina 36,56 eur, telefón + pevná linka + internet 23,53 eur, vodu polročne 17 eur. Dom nebol dorobený, preto si s otcom detí zobrala na dorábky jej domu hypotekárny úver vo výške 19.000 eur a spláca ho po 100 eur mesačne. Úver bude splácať do svojich 62 rokov. Matka ročne platí daň z nehnuteľnosti ( domu v jej vlastníctve) cca 74 eur a komunálny odpad spolu sumu 95 eur na 4 osoby. Základné poistenie na dom platí ročne vo výške 76,06 eur. Platí zákonnú poistku na auto ročne v sume 69,08 eur. K ďalším svojim výdavkom uviedla, že platí mesačne životné poistenie sebe v sume XX,XX eur, mal. C. W. X,XX Z. a mal. C. po XX,XX Z.; úrazové poistenie platí za Tamaru a Terezu mesačne po 3,09 eur ( t.j. 37,08 eur ročne), stavebné sporenie za C. XX,XX Z.. Matka sa lieči na štítnu žľazu. Matka v rámci rozvodového konania (sp. zn. XP/XX/XXXX) F. XX.X.XXXX predložila daňové priznanie za rok 2013, z ktorého súd zistil, že mala príjmy XXXX eur, výdavky XXXX eur.
Podľa vyjadrenia matky s otcom detí nebýva v spoločnej domácnosti od júla 2012. Od septembra 2013 jej otec posiela mesačne na výživu detí spolu sumu 200 eur. Do septembra 2013 jej síce posielal 700 eur, ale z toho hradila i výdavky otca ako živnostníka ( povinné poistenia) i chod domácnosti.
Otec je živnostníkom, robí v oblasti strojárenstva. Matka detí chcela, aby viac zarábal, preto odišiel kvôli vyššiemu príjmu cca v r. 2004 pracovať do Českej republiky ako strojný zámočník. Navrhovateľ pracoval vždy tri týždne a potom sa na týždeň vracal domov, kedy sa zase musel venovať dokončovaniu stavebných prác na dome, čo mu manželka opäť vyčítala, že sa nevenuje jej a deťom, takže vznikali hádky. So starostlivosťou o domácnosť a deti jej nemohol pomáhať, jedine ak by zanechal prácu v ČR a našiel si prácu doma, ktorá však bola horšie platená a to by zase rodina nemala dostatok príjmu. výmenu okien, strechu, fasádu, zariadenie, navrhovateľov plat už nestačil, hoci v tom čase si už vybavil živnosť a vtedy ako živnostník mal lepšie príjmy cca 2.000,- eur brutto, ale peniaze stále nestačili a nedokázali na dokončenie strechy a fasády našetriť. Manželka mu stále vyčítala, že sa nesnaží, že nič nerobí a vždy, keď sa vrátil domov, sa hádali kvôli financiám, manželka stále chcela dokončovať a kupovať, hoci dobre vedela, že na to neboli peniaze a stále mu to vyčítala.
Doposiaľ pracuje otec v Českej republike, kde aj býva v podnájme v garsónke. Výdavky na podnájom má vrátane energií v sume 6.600 Kč mesačne, pričom túto sumu si do daňového priznania ( výdavkov) nedáva. Najväčšie výdavky má na pohonné hmoty a odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne mesačne cca 260 eur. Denne do práce dochádza, spraví i 50 km a tiež si hľadá prácu i v okolitých firmách ( M. D. D. D. XX.X.XXXX M. T. K., B.. D.. XP/XX/XXXX). Nemá vážne zdravotné problémy. Má stredoškolské vzdelanie bez maturity, je vyučený nástrojár. Otec uviedol, že v roku 2013 mal menej práce, lebo klesla výroba a preto si v Čechách našiel novú prácu a pravdepodobne by mal skončiť zo živnosťou. V súčasnosti si platí ako živnostník na sociálne poistenie 162 eur, zdravotné poistenie 92 eur. K stretávaniu sa otca s deťmi uviedol, že sa snaží byť s nimi raz za mesiac, ale niekedy mu ani to nevyjde. Otec ako živnostník má nárok na diéty pracujúc v zahraničí a to 600 korún českých na jeden deň.
Z obsahu daňového priznania za r. 2012 súd zistil, že mal uvádzané príjmy XX.XXX eur, výdavky XX.XXX,XX eur a základ dane X.XXX,XX eur. Z toho súd zistil, že v roku 2012 mal mesačne čistý príjem cca XXX eur (X.XXX,XX Z. F. XX V.). Z obsahu daňového priznania za r. 2013 súd zistil, že mal uvádzané príjmy 19.814 eur, výdavky XX.XXX,XX eur a základ dane XXXX,XX Z.. Z toho súd zistil, že v roku 2013 mal mesačne čistý príjem cca XXX,XX Z. (XXXX,XX Z. F. XX V.).
Ani jeden z rodičov okrem C. a C. iné deti nemajú.
Matka odôvodnila žiadanú výšku výživného 350 eur na každé dieťa len tým, že poznala príjem otca v roku 2011 a 2012 a v čase keď otec začal svoju živnosť pred 5 rokmi, nosil jej domov okolo 1500 eur mesačne. Taktiež sumy otca uvádzané v jeho peňažnom denníku považuje za nadštandartné, lebo síce je živnostník, no pracuje ako robotník v závode a preto si prácu nemusí zháňať. Výživné na deti chce poberať priamo k rukám a dodala, že by deťom z toho odkladala po 50-70 eur.
Mal. C. nemá zdravotné problémy, teraz je v X.ročníku ZŠ, v škole sa nestravuje. Matka jej zaplatila v škole ZRPŠ v sume 13 eur na rok. Súkromne chodí na doučovanie z anglického jazyka 3x do mesiaca a hodina stojí 7 eur. C. chodí do družiny, kde platí matka 1 ročne 12 eur ( t.j. mesačne 4 eurá). Mal. C. nemá zdravotné problémy, je v X.ročníku ZŠ, v škole sa nestravuje. Takisto jej platila ZRPŠ v sume 13 eur na rok a 1 ročne za družinu jej platí 12 eur. Obe deti chodia na keramický krúžok, s čím má matka mesačne výdavky za poplatok na každú po 2,50 eur (poplatok platí 1 ročn).
Kolízna opatrovníčka odporučila zveriť deti matke, výživné ponechala na úvahe súdu vzhľadom na príjmy a výdavky rodičov. Navrhovanú výšku výživného otcom po 100 eur na dieťa považuje za nízku vychádzajúc z toho, že podľa daňových dokladov otca tento vynaloží ročne na auto cca XXXX eur.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
. Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
V starostlivosti matky o mal. deti neboli zistené žiadne nedostatky a nakoľko obaja rodičia zhodne súhlasili zveriť deti matke, určiť otcovi neobmedzený styk a aby len matka bola oprávnená deti zastupovať, súd v tejto časti ich zhodnému návrhu vyhovel.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Pokiaľ ide o výšku výživného, k dohode nedošlo, lebo otec navrhol platiť výživné na každé z detí 100 eur mesačne a matka žiadala na každé z detí výživné XXX eur. Súd preto vykonal dokazovanie ohľadom majetkových pomerov oboch manželov, ich možností a schopností dosahovať určitý príjem ako aj ohľadom odôvodnených potrieb maloletých.
Maloletá C. je žiačkou X. triedy ZŠ, C. žiačkou X. triedy ZŠ, obe majú podľa potvrdenia triednych učiteliek v súvislosti so školou priemerné mesačné výdavky 15,06 eur, obe platia 6,33 eur mesačne za školskú družinu. Tamare matka platí životnú poistku vo výške 8,40 eur mesačne, úrazové poistenie X,XX eur, stavebné sporenie XX,XX eur mesačne. Tereze matka platí životnú poistku 18,80 eur mesačne a úrazové W. X,XX eur mesačne. Okrem toho majú dievčatá výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, záujmové aktivity, športové a kultúrne vyžitie, ktoré sústavne narastajú. Obe deti sú zdravé, majú bežné výdavky na zdravotnú starostlivosť.
Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že otec v období podania návrhu na súd ( XX.XX.XXXX) nebýval s deťmi v spoločnej domácnosti s ich matkou, každý z nich má svoju domácnosť. Matka býva s deťmi v rodinnom dome, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Mesačne platí hypotéku 100 eur, zálohu plynu 126,64 eur, zálohu elektriny 36,52 eur a vody polročne cca 18,- eur, telefón s internetom cca 23,53 eur, svoj mobilný telefón cca 30 eur, životnú poistku svoju 13,61 eur mesačne, poistku mal. C. 8 eur a C. 13 eur, ako aj jednu ich spoločnú úrazovú poistku ročne 34 eur, daň z nehnuteľností a poplatky za komunálny odpad v prepočte mesačne 7,92 eur a základné poistenie domu mesačne v prepočte 6,34 eur, zákonné poistenie jej motorového vozidla v prepočte 5,76 eur mesačne, výdavky na benzín cca 70 eur mesačne. Z výpovedí matky a z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že keď jej skončila materská dovolenka v júni 2009, vzhľadom k tomu, že vtedy bola kríza v podnikoch, rozhodla sa aj ona začať podnikať a získala živnostenské oprávnenie v predmete činnosti kadernícke a kozmetické služby, prevádzku živnosti má v obci Banka v prenajatých priestoroch. Tiež sa rozhodla ( po dohode s manželom), doplniť si vzdelanie externým štúdiom na B., V.- C. H. M. C., čím by vzrástli po skončení štúdia jej zárobkové možnosti.
Matka pracuje ako živnostníčka, robí pedikúru a mesačne si podľa jej tvrdení a dokladov zarobí cca XXX eur, poberá rodinné prídavky po XX,XX eur mesačne. Podľa daňového priznania za r. 2012 dosiahla ale príjmy X.XXX eur, M. X.XXX,XX eur a základ F. XXX,XX eur, daň neplatila takže při prepočte na 12 kalendárnych mesiacov dosiahla čistý mesačný príjem XX,XX Z.. V r. 2013 dosiahla príjem 2.510 eur a výdavky X.XXX,XX eur, daňový základ 900,78, teda pri prepočte na 12 kalendárnych mesiacov dosiahla čistý príjem XX,XX eur. Ako podnikateľka nemá žiadny majetok, uviedla, že začínala podnikať za podpory príspevku z európskeho fondu vo výške 2.300 eur v septembri 2009, ktorý bol účelovo viazaný a pokiaľ by prestala podnikať, musela by ho vrátiť.
Popri tom diaľkovo študuje na vysokej škole, mimo skúškového obdobia dochádzala od polovice septembra do decembra, od februára do konca mája vždy v piatok a sobotu, výdavky s cestovaním nemala. Matka síce ako dôvod, prečo si nenájde iné lepšie platené zamestnanie uviedla deti a vysokú školu, ale z jej vyjadrení v rozvodovom konaní súd zistil, že u nej býva matka a pomáha jej starať sa o deti. Súd mal preukázané, že matka nemá zdravotné problémy, ktoré by jej bránili hľadať a nájsť si zamestnanie aspoň s minimálnou mzdou, kde by mala isto vyšší príjem ako dosahuje , resp. privyrobiť si brigádnicky v čase keď nie je v škole. Súd tu vychádzal z myšlienkové pochodu, že teda buď má matka so svojej živnosti vyšší príjem než uvádza v účtovných dokladov, alebo nemá záujem si v súčasnosti nájsť lepšie platené miesto. Súd berie do úvahy i to, že je v piatom ročníku na vysokej škole a teda teraz sa pripravuje na štátnice, ale matkou uvádzaný stav o jej príjme bol už v čase podania si návrhu na súd resp. skôr a vtedy jej nič nebránilo nájsť si riadne zamestnanie. Tobôž, keď u nej ( ako ona tvrdí) bývala matka. Pokiaľ ide o matkou prezentované výdavky na hypotéku na dom, daň z nehnuteľnosti či poistku na dom, súd na tieto jej výdavky neprihliadal, lebo dom je len v jej výlučnom vlastníctve a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby od otca detí žiadala podieľať sa i na jej výdavkoch na hypotéku. Hlavne berúc do úvahy to, že počas ich manželstva a zárobkov v zahraničí jeho príjmy i tak išli na prerábky či hypotéku na dom vo vlastníctve matky detí.
Je nepochybné, že matka má problémy všetky svoje náklady uspokojovať, pretože je prakticky vzhľadom k vlastným zanedbateľným príjmom odkázaná na finančnú pomoc okolia, čo si však do istej miery zapríčinila ona sama. Matka totiž svoje dlhodobo nízke príjmy súdu žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnila ( starostlivosť o dve deti vzhľadom na vek mal. C. P. C. už za takýto dôvod považovať nemožno, rovnako ako nedostatočným dôvodom je štúdium na vysokej škole, ktoré jej zaberá iba dva dni v týždni a to iba 7 mesiacov v kalendárnom roku, preto jej nič nebráni vo zvyšnom čase zarábať si napríklad brigádami, alebo ak sa jej v podnikaní dlhodobo nedarí zanechať podnikanie). Aj nízke príjmy v prípade podnikania je možné tolerovať - ako výsledok počiatočných investícií, hľadania vhodných priestorov, klientely a pod. , avšak v tomto prípade trvá vyše 4 roky a preto správanie matky už súd posudzoval ako vzdanie sa bez vážneho dôvodu vyšších príjmov, pretože aj ako matka maloletých detí je povinná využívať svoje schopnosti a možnosti ( 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Otec dlhodobo pracuje v Českej republike, z toho od r. 2007 ako živnostník v predmete činnosti kovoobrábanie pre H. E. A., B..T..Y.. Podľa daňového priznania za r. 2012 dosiahol príjmy XX.XXX eur, výdavky XX.XXX,XX eur a základ dane X.XXX,XX eur, takže pri prepočte na 12 kalendárnych mesiacov dosiahol čistý mesačný príjem XXX Z.. Podľa daňového priznania za r. 2013 dosiahol príjmy XX.XXX eur a výdavky, dosiahol teda základ dane X.XXX,XX eur, takže pri prepočte na 12 kalendárnych mesiacov dosiahol čistý mesačný príjem XXX,XX Z.. Súd neprihliadal na jeho tvrdenie, že by mal mať v blízkej budúcnosti iné zamestnanie a skončiť asi so živnosťou, lebo musí vychádzať zo skutkových okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania súdu.
Ako živnostník, pracujúci v Českej republike má nárok na stravné ( diéty) vo výške 600 CZK na deň, čo pri počte pracovných dní cca 21 v mesiaci predstavuje sumu 12.600 CZK ( t.j. cca XXX Z. pri aktuálnom kurze). Súd prihliadal na to, že suma mesačných diét pokrýva náklady otca na stravu a dokáže z neho uhrádzať aj časť iných mesačných nákladov. Navrhovateľ iné príjmy nemá, je vyučený nástrojár, čiže pracuje vo svojom odbore. Vlastní iba motorové vozidlo H. V. rok výroby 2005 a podľa predložených výkazov o majetku a záväzkoch bolo zistené, že za účtovné obdobie r. 2012 mal majetok v hodnote XXX eur a r. 2013 v hodnote 1.036 eur. V Plzni býva v prenajatej garsónke, kde platí nájomné X.XXX E. a zálohy na energie X.XXX E., inak si hradí stravu a ak je chorý potom aj lieky, keďže poistenie uhrádza v SR. Uviedol, že cestuje autom do práce, denne najazdí cca 50 km, náklady na auto ( pohonné hmoty, cestná daň, diaľničné známky) si dáva do nákladov, takže z čistého príjmu ich neplatí, rovnako dáva do nákladov paušálne náklady telefónu XXX,- E., pokiaľ ide o jeho poistky, a to úrazovú s nemocenskou - tieto zrušil v auguste 2013 a životnú v novembri 2013, pretože mu to finančne nevychádzalo. Za prvú menovanú poistku musel ešte doplatiť dlžné poistné a zo zrušenej životnej poistky mu zatiaľ nebolo vyplatené nič (podľa vyjadrenia poisťovne by mal dostať cca XXX eur, ale poisťovňa na jeho výzvy neodpovedá). Uviedol tiež, že sa snaží raz mesačne prísť za deťmi do SR, cesta ho vyjde XXX eur. Do augusta 2013 posielal manželke na účet sumu XXX eur, z toho ale platila okrem výživy detí tiež navrhovateľove sociálne a zdravotné poistenie a poistky. Potom už nebol schopný posielať túto sumu, pretože práce ubudlo, čo napokon viedlo tiež k zrušeniu aj všetkých jeho poistiek a odvtedy manželke na deti posiela XXX,- eur. Mieni zostať žiť v Českej republike a požiadať o trvalý pobyt, inak si nebude môcť vziať hypotéku a vyriešiť svoju bytovú otázku, pretože nechce bývať v podnájme celý život. Uviedol, že náklady na živnosť mu stále stúpajú ( zdravotné a sociálne poistenie), pričom jeho zamestnávateľ mu odmieta zvýšiť príjem, naopak, upozornil ho na predpokladané znižovanie. Vzhľadom k poklesu príjmov sa snaží hľadať si lepšie platené zamestnanie.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z toho, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Prihliadal na objektívne potreby detí, ich vek, zdravotný stav. Deti majú znášať životnú úroveň svojich rodičov a výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd z vykonaného dokazovania a vyjadrení rodičov dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky dosahovať vyšší čistý mesačný príjem, než ktorým sa prezentuje. Súd ale ďalej prihliadal i na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a preto sa i podrobne zaoberal príjmami a výdavkami otca v rámci jeho podnikateľskej činnosti a dôvodnosti jeho výdavkov. Vychádzal tiež z toho, že deti vo veku cca 12 a 8 rokov, nemajú žiadne zdravotné problémy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky a ktoré by odôvodňovali požiadavku matky dávať jej k rukám na každé dieťa mesačne po XXX eur.
Vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy navrhovateľ reálne býva aj pracuje v cudzine, kde má prenajatý byt a kde je jeho „domov“, preto v uvedenom prípade diéty ako cestovné náhrady neslúžia na svoj pôvodný účel, ktorým je kompenzácia zvýšených stravovacích výdavkov ( napr. v reštauráciách), kde sa obvykle človek nestravuje počas dlhšej pracovnej cesty, ale v tomto prípade ich treba posúdiť ako ďalší príjem navrhovateľa, z ktorého môže svoje bežné potreby ( vrátane stravovacích nákladov) uspokojovať. Súd dospel k záveru, že otcov celkový mesačný čistý príjem vrátane diét predstavuje XXX,XX Z. ( XXX + XXX,XX eur), z ktorého vzhľadom na výdavky zohľadnené v jeho nákladoch na podnikanie, potrebuje uhradiť výdavky na bývanie v sume X.XXX E., ( XXX,XX eur), a zostávajúce nevyhnutné mesačné výdavky na stravu, ďalšie bežné výdavky na domácnosť, osobnú hygienu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a primerané výdavky súvisiace s kultúrnymi, športovými a spoločenskými potrebami. Súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe odvolacích súdov pri výpočte výšky výživného na dieťa, podľa ktorej výživné pri zdravom dieťati navštevujúcom základnú školu výživné predstavuje 20%-25% z čistého príjmu otca deleno počet detí. Súd v tomto prípade pri výpočte použil výšku 20%, lebo ide o dve zdravé deti, na ktoré nie sú žiadne objektívne zvýšené výdavky a v konečnom dôsledku by mala matka tiež viac prispieť k zvýšeniu jej životnej úrovne nájdením si zamestnania s vyšším príjmom ( než teraz dosahuje) a nie očakávať od otca neprimerané výživné k potrebám detí i jeho možností, schopností. Z sumy XXX,XX eur predstavuje 20% sumu cca XXX,XX Z., zaokrúhlene XXX Z. N. Y. F.. Otec navrhol na každé dieťa po 100 eur, čo je vyššia suma než určená numerickým výpočtom a keďže je aj v záujme maloletých detí, súd určil výživné na každé dieťa po 100 eur. Súd určil na každé dieťa rovnaké výživné prihliadajúc na to, že posudzoval u detí obdobie, v ktorom mala matka obdobné výdavky na každé dieťa a v súčasnosti je už i manželstvo rodičov detí rozvedené, len rozsudok nie je ešte právoplatný.
Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec v čase doručenia návrhu matky na súd v októbri 2013 už posielal na obe deti výživné spolu po XXX eur mesačne a posielal ho i v čase rozhodovania súdu. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné s účinnosťou od XX.XX.XXXX, kedy bol návrh doručený súdu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). Na základe tejto skutočnosti súd dospel k záveru , že otec nemá za posudzované obdobie ( od 14.10.2013 do 13.5.2014) nedoplatok na výživnom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany otca detí a kolíznej opatrovníčky detí, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie zo strany matky maloletých detí do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).