Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4To-32-2014.pdf
PDF · 94.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému K.. T. J., stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/118/2013 zo dňa 20.01.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. 05. 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému K.. T. J., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., T. č. XX, na slobode
ukladá
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. peňažný trest vo výmere 800 (osemsto) euro.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/118/2013 zo dňa 20.01.2014 bol obžalovaný K.. T. J. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
- dňa 5. decembra 2013 o 21,56 hod. viedol v F., po V. ulici, smerom do centra mesta osobné motorové vozidlo značky Nissan Maxima, EČV: BL XXX BV s hladinou alkoholu v dychu 0,53 mg/l, pričom nerešpektoval červený svetelný signál „Stoj!“ pri zástavke mestskej hromadnej dopravy s názvom L., v dôsledku čoho bol policajnou hliadkou zastavený pri križovatke V. a Y. ulice.
Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 800 (osemsto) euro a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f), § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie zástupca okresnej prokuratúry. Okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného a to len do výroku o treste. Namietal, že obžalovanému nemal byť uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pod zákonom stanovenú trestu sadzbu. Skutočnosť, že obžalovaný sa riadne stará o rodinu, zabezpečuje podmienky pre športový rast svojho syna po technickej stránke nemožno považovať za mimoriadne pomery páchateľa. Obžalovaný viedol motorové vozidlo s hladinou alkoholu v dychu 0,53 mg/l, teda ako vodič preukázal vysokú mieru nezodpovednosti, pričom v evidenčnej karte vodiča má šesť záznamov, pričom syn obžalovaného sa nebude musieť vzdať svojej kariéry a ani ju prerušiť len v dôsledku uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zákonom stanovenej trestnej sadzbe..
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.05.2014 zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania. Uviedol, že neboli splnené podmienky na použitie zmierňovacieho ustanovenia. Navrhol odvolaniu vyhovieť a uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti v riadnej trestnej sadzbe.
Obžalovaný K.. T. J. uviedol, že jeho syn je aktívny športovec a na tréningy, respektíve preteky ho pravidelne vozieval. Od tej doby čo mu bol zdržaný vodičský preukaz ťažšie sa zorganizuje presun syna na tréningy. Celý skutok bol pre neho ponaučením, ľutuje svoje konanie. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil trest v takom rozsahu ako ho uložil okresný súd. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokurátora je dôvodné.
Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Odvolací súd, v prvom rade, konštatuje, že odvolanie okresného prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Obžalovaný K.. T. J. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T 118/2013 zo dňa 20.01.2014 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že dňa 05.12.2013 viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom prítomnosť alkoholu v dychu bola v hodnote 0,53 mg/l, čo je viac než 1,00 promile alkoholu v krvi.
Pokiaľ ide o výrok o treste, tak odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami okresného prokurátora v tom, že pri ukladaní trestu došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona, nakoľko došlo k nesprávnemu ustáleniu poľahčujúcich okolností a najmä k nesprávnemu použitiu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k zrušeniu celého výroku o treste (§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.).
Odvolací súd preskúmal výrok o treste, ktorý bol obžalovanému K.. T. J. uložený súdom prvého stupňa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, hoci na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Súd prvého stupňa tento svoj postup odôvodnil v rozsudku v podstate len odkazom na pomery páchateľa s tým, že obžalovaný sa riadne stará o rodinu, zabezpečuje podmienky pre športový rast svojho syna po technickej stránke, ktorý dosahuje vynikajúce športové výsledky.
Podľa § 39 ods.1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za zo, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že za pomery páchateľa sa považujú okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby, nesúvisia so spáchaným trestným činom, avšak môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate ide o rodinné a osobné pomery, ktoré existujú nie v čase spáchania skutku, ale v čase rozhodovania o treste. Ide napríklad o nepriaznivý zdravotný stav páchateľa, starostlivosť o početnú rodinu, kde je jediným živiteľom a podobne. Žiadne takéto, prípadne iné výrazné okolnosti, ktoré by umožňovali postup podľa § 39 ods.1 Tr. zák. však neboli zistené počas celého trestného stíhania. K uvedenému je potrebné dodať, že priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu, jeho oľutovanie, či aj vedenie riadneho života, v žiadnom prípade nemožno považovať za okolnosti predpokladané ustanovením § 39 ods.1 Tr. zák. Ide totiž o bežne sa vyskytujúce okolnosti, ktoré môžu mať (a zväčša aj majú) vplyv na uloženie nižšieho trestu, avšak len v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby (napríklad na spodnej hranici trestnej sadzby). Navyše, ani prísnosť zákonom stanovenej trestnej sadzby nemôže byť sama o sebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (primerane judikatúra - R 24/1966 - III). To, že sa obžalovaný riadne stará o svoju rodinu a to aj o športový rast svojho syna, je len realizovaním zodpovednosti (a do určitej miery aj povinnosti v zmysle zákona o rodine) rodiča, či manžela teda celkom určite nie je možné tieto skutočnosti považovať za mimoriadne, či výnimočné okolnosti prípadu, či pomery páchateľa, ktoré by opodstatňovali uloženie trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Odvolací súd pripomína, že ustanovenie § 39 Tr. zák. je nazvané „mimoriadne zníženie trestu“ z čoho možno vyvodiť, že ho možno aplikovať len pri ojedinelých (výnimočných, či mimoriadnych) okolnostiach, ktoré sa vymykajú z inak bežne sa vyskytujúcich okolností prípadu, či pomerov páchateľa.
Odvolací súd sa preto stotožnil s námietkami prokurátora, že aplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu bolo nesprávne, pretože na jeho použitie neboli splnené zákonom predpokladané podmienky.
Odvolací súd, pri ukladaní trestu obžalovanému, vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 289 ods. 1 Tr. zák.) v rozpätí až na jeden rok.
Odvolací súd u obžalovaného K. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoj čin ľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný mal viesť pred spáchaním trestného činu riadny život- odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, nekonštatuje, nakoľko obžalovaný mal práve na úseku dopravy viacero spáchaných priestupkov. Odvolací súd nezistil ani naplnenie poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že obžalovaný mal napomáhať pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n) Tr. zák.). V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. nie je možné mechanicky stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v § 36 písm. n) Tr. zák., tak ako to urobil súd prvého stupňa. Medzi vyhlásením viny a predmetnou poľahčujúcou okolnosťou neexistuje žiadna spojitosť. V danom prípade bol obžalovaný zadržaný priamo pri páchaní trestného činu a preto nie je vôbec jasné v čom mal napomáhať pri objasňovaní trestného činu, keď trestný čin bol objasnený ihneď a preto bol aj realizovaný v tzv. zrýchlenom konaní. To, že priznanie viny obžalovaným zjednodušilo súdne konanie, ako to uvádza súd prvého stupňa, je pri ustaľovaní poľahčujúcich okolností bez právneho významu. Priťažujúcu okolnosť odvolací súd nezistil žiadnu.
Vzhľadom však k tomu, že prevažujú v danej veci poľahčujúce okolnosti, odvolací súd postupom podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák., znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (jedna tretina sú štyri mesiace), teda po tejto zákonnej úprave bola upravená trestná sadzba v rozpätí až na osem mesiacov.
Odvolací súd pri ukladaní druhu a výšky trestu vychádzal z okolností prípadu, teda najmä z toho, že obžalovaný sa dopustil stíhaného trestného činu tak, že jazdil značne pod vplyvom alkoholu (cez jedno promile), pričom obžalovaný vedel, že vedie motorové vozidlo po tom, ako užil alkoholické nápoje. Obžalovaný teda vedome ignoroval pravidlá cestnej premávky (zákon č. 8/2009 Z. z.), ktoré zakazujú
vodičom jazdu bezprostredne potom ako užívali alkoholické nápoje, respektíve v prípadoch, kedy by mohli byť ešte ovplyvnení alkoholickými nápojmi. Z tohto pohľadu je bez významu, aké okolnosti ho k vedomému porušeniu zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov viedli (relevantnou okolnosťou by bolo len konanie v krajnej núdzi, o krajnú núdzu však v posudzovanom prípade celkom zjavne nešlo). Odvolací súd, pri zvažovaní druhu trestu, vychádzal aj z toho, že v priestupkovom konaní už boli obžalovanému ukladané viaceré majetkové sankcie za priestupky na úseku cestnej dopravy (bez súčasného uloženia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá), ktoré však evidentne nemali žiadny prevýchovný účinok na obžalovaného, keďže obžalovaný opätovne porušil pravidlá cestnej premávky a to úmyselne a navyše, jeho ovplyvnenie alkoholickými nápojmi bolo značné.
Pokiaľ ide o jazdu obžalovaného pod vplyvom alkoholu, tak výška nameranej hodnoty alkoholu v dychu (cez 1,00 promile) bola tak vysoká, že vylučovala spôsobilosť obžalovaného riadne sa venovať riadeniu vozidla a dostatočne rýchlo reagovať na iných prípadných účastníkov cestnej premávky. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej vedenie motorového vozidla vodičom, ktorý požil väčšie množstvo alkoholu, je potrebné považovať za činnosť, kde možnosť ohrozenia chránených záujmov vyplýva už z povahy vozidla, ktoré svojou váhou a motorickou silou môže spôsobiť vážne deštrukčné účinky (R I/1966). V súdnej praxi sa pritom spravidla považuje za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky taký stupeň opojenia vodiča alkoholom, ak je vodičovi v čase jazdy nameraná hladina alkoholu najmenej 1,00 promile (R 12/1985). Alkohol je pritom, vo všeobecnosti, považovaný za návykovú látku, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Tr. zák.). Obžalovaný mal určite vedomosť o týchto účinkoch alkoholu, pretože na takéto poznanie nie je potrebné medicínske vzdelanie, ale postačí len laická vedomosť kombinovaná s vedomosťou každého vodiča, že viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je zakázané a že takéto konanie môže spôsobiť vážne dopravné nehody.
Odvolací súd, práve s poukazom na vyššie uvedené okolnosti prípadu, dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, ktorý nedokáže dlhodobo rešpektovať pravidlá cestnej premávky, čo vyvrcholilo tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, nebude postačovať len uloženie samostatného alternatívneho trestu (súd opätovne pripomína, že majetkové sankcie boli, v súvislosti s dopravnými priestupkami, ukladané obžalovanému už v minulosti v priestupkovom konaní a nemali na neho žiadny pozitívny vplyv). Na strane druhej, však odvolací súd nemohol prehliadnuť typovú závažnosť spáchaného prečinu stanovenú zákonodarcom, ktorá v spojení so zistenou poľahčujúcou okolnosťou vylučuje, v danom prípade, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, zhodne ako súd prvého stupňa, uložil obžalovanému tzv. prevýchovný alternatívny peňažný trest vo výmere 800,- euro spolu s náhradným trestom odňatia slobody, pretože na uloženie tohto druhu trestu boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 Tr. zák. a to najmä s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol. Odvolací súd uloženie uvedeného trestu kombinoval aj s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jedného roku, pretože prečin bol spáchaný práve v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom výšku tohto trestu súd stanovil pri dolnej hranici trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu tento druh trestu musel byť v posudzovanom prípade uložený v rámci zákonom stanovej trestnej sadzby, nakoľko obžalovaný preukázal, že nerešpektuje dopravné predpisy a jazdou pod vplyvom alkoholu ich úmyselne ignoruje a vytvára tak ohrozenie pre ostatných účastníkov cestnej premávky. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru (napríklad R I./1966), ktorá konštatuje, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a preto jeho uloženie je plne odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel. Závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu, pričom spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby uloženie trestu zákazu činnosti bolo pravidlom aj vtedy, ak nevznikne škodlivý následok, t. j. aj v prípadoch trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Neuloženie tohto druhu trestu páchateľom uvedeného trestného činu, respektíve uloženie tohto trestu v neprimerane nízkej výške, by malo byť len výnimkou, odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu a doterajším spôsobom života páchateľa. Odvolací súd opakuje, že žiadne mimoriadne okolnosti prípadu v danej trestnej veci zistené neboli.
Odvolací súd, pri ukladaní trestu, poukazuje aj na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi a to najmä porušenie zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré často končia dopravnými nehodami so smrteľnými zraneniami iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili (bolo len vecou náhody, že prejednávaný prípad „skončil“ len vo fáze ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky a nie aj „poruchou“ na ich živote, či majetku). Trest musí byť preto aj taký, aby odradil iných od páchania trestných činov, v danom prípade odradil iných požívať alkoholické nápoje bezprostredne pred riadením motorového vozidla. Ukladaný trest preto odvolací súd považuje za primeraný prejednávanému prípadu a výške ovplyvnenia alkoholu zo strany obžalovaného.
Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá by mu znemožnil, aby dopravoval svojho syna na tréningy a preteky, ktoré súvisia s jeho športovou činnosťou, tak odvolací súd konštatuje, že týchto okolností si musel byť obžalovaný vedomý aj v čase, keď vedel, že vedie motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov a že takáto činnosť je príslušným zákonom zakázaná. Ak aj napriek tomu viedol motorové vozidlo, evidentne chcel podstúpiť riziko, že týmto konaním môže skomplikovať svoj život, či život svojho syna stratou vodičského oprávnenia a tak prípadne ohroziť aj športovú kariéru svojho syna. Odvolací súd nevidí žiadny relevantný dôvod prečo by mal k týmto okolnostiam prihliadnuť pri určovaní druhu trestu, ak k nim neprihliadol ani obžalovaný, keď trestný čin páchal. Alebo povedané inak, obžalovaný stratil vodičské oprávnenie a tým vystavil seba, respektíve svojho syna prípadným komplikáciám v živote nie v dôsledku trestu, ktorý mu je ukladaný v tomto konaní, ale v dôsledku toho, že ako nezodpovedný vodič jazdil pod vplyvom alkoholu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.