Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/13/2014

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa: HALAMA s.r.o., IČO: 45 910 952, Pražská 11, 811 04 Bratislava, proti odporcovi: AXUS ITALINA s.r.l., Via Alexandre Eiffel 15, Roma, 001 48 Talianska republika, o určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd v y h l a s u j e, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať vo veci určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

Navrhovateľ doručil Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu značky I., typ I., VIN: U., v čase kúpy reg. zn. EČV: NR-617GE (ďalej len „motorové vozidlo“). Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 27.06.2012 ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu s TAXIBUS s.r.o., IČO: 44 597 436, Devätinova 5, 821 06 Bratislava, predmetom ktorej zmluvy bolo vyššie uvedené motorové vozidlo. Dňa 06.02.2014 mu bolo doručené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Malackách oznámenie, že motorové vozidlo bolo zaistené z dôvodu, že malo byť odcudzené v Taliansku a je po ňom vyhlásené pátranie. O vydanie motorového vozidla požiadal policajný orgán, tento ho však odmietol vydať a odkázal ho s uplatnením nároku na súd.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

V prípade, že v konaní vystupuje účastník, ktorý má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú

prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal, či v predmetnom konaní o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci má právomoc súd Slovenskej republiky alebo súd Talianskej republiky.

Po pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa začalo na území Slovenskej republiky uplatňovať nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16. 1. 2001, s. 1 - 23, mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku: Kapitola 19 Zväzok 04 S. 42 - 64); ďalej len „nariadenie Brusel I“.

Súd sa preto zaoberal otázkou, či právomoc súdu na konanie o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci možno založiť na ustanoveniach nariadenia Brusel I.

Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, je potrebné sa zaoberať otázkou, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatňovaný nárok (predmet súdneho konania). Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva hnuteľnej veci - motorovému vozidlu značky I., typ I., VIN: U., v čase kúpy reg. zn. EČV : B., ktoré navrhovateľ kúpil na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.06.2012. Motorové vozidlo bolo dňa 27.6.2012 zaistené Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Malackách pre podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku. Odcudzenie motorového vozidla oznámila konateľka žalovanej spoločnosti AXUS ITALINA S.R.L. Žalovaná spoločnosť je právnickou osobou so sídlom na území Talianskej republiky (č. l. 17 a nasl. spisu); účastníci konania nemajú bydlisko v tom istom členskom štáte. Medzi navrhovateľom a odporcom neexistoval záväzkový právny vzťah.

Podľa Oddielu 1. článku 2 bod 1 nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa Oddielu 1. článku 3 bod 1 nariadenia Brusel I, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa článku 60 bod 1 nariadenia Brusel I, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má a) registrované sídlo alebo b) ústrednú správu alebo c) hlavnú prevádzkareň.

Podľa článku 59 bod 2 nariadenia Brusel I, ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

Podľa článku 17 nariadenia Brusel I, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto

nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

K samotnej aplikácii nariadenia Brusel I je nutné uviesť, že systém pravidiel na určovanie právomoci v nariadení je koncipovaný tak, že všeobecné pravidlo uvedené v článku 2 ods. 1 ustanovuje, že v zásade má právomoc súd štátu, kde má odporca bydlisko (sídlo) a ak odporca nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc sa určuje v zásade podľa vnútroštátnych pravidiel. Súd v každom štádiu konania musí skúmať svoju právomoc, a to i podľa nariadenia Brusel I, a to v tom smere, či jeho právomoci odporuje výlučná právomoc iného súdu. Keď súd zistí, že existuje takýto iný súd, konanie zastaví. Zo základného pravidla (bydlisko / sídlo odporcu) nariadenie Brusel I pripúšťa relatívne veľké množstvo komplikovaných a pestrých výnimiek. Pri istej miere zjednodušenia možno typy právomocí

podľa tohto nariadenia rozdeliť takto: všeobecná, osobitná, výlučná a určená dohodou účastníkov právneho vzťahu. Súdny dvor trvá na tom, že všeobecné určenie právomoci je základom systému a že osobitné právomoci sa uplatnia len ako odchýlky od základnej zásady, a teda sa musia vykladať reštriktívne, t.j. len v rozsahu výslovne zakotvených možností. Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zároveň zdôraznil, že nariadenie Brusel I smeruje predovšetkým k zachovaniu práva odporcu účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo odporcu byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle čl. 2 nariadenia Brusel I súd štátu, v ktorom má odporca bydlisko resp. sídlo. V režime nariadenia Brusel I má právo odporcu v konaní sa účinne brániť prednosť pred právom navrhovateľa na súdnu ochranu (napr. ESD C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C - 474/93, C - 166/80).

Súd na posúdenie právomoci súdu na konanie aplikoval všeobecné ustanovenia nariadenia Brusel I o právomoci (založené na zásade bydliska resp. sídla odporcu - zásady actor sequitur forum rei - žalobca sleduje miesto súdu žalovaného), keď pri právnom posúdení zároveň vylúčil osobitnú právomoc upravenú v článku 5, 6 a 7 nariadenia Brusel I, ktoré sa na uplatnený určovací nárok navrhovateľa nevzťahujú, keď určenie vlastníctva k hnuteľnej veci - motorovému vozidlu nemožno posúdiť ako nárok na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že v danej veci existuje iný súd (v Talianskej republike), ktorý má právomoc vo veci konať.

Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou neodstrániteľnou, preto súd konanie zastavil a zároveň vyhlásil, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať vo veci určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď konanie bolo zastavené a trovy účastníkom nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).