Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-151-2013.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/151/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu maloletého: D. L., narodený XX.X.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov matka: D. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom Č., V. L. XXX, otec: B. L. ,narodený XX.X.XXXX, bytom E., X. XXX, zastúpený advokátkou J.. S. I., so sídlom D. Y. T. X o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. L., narodeného XX.X.XXXX z doterajšej sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 6.6.2013, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletého D. za obdobie od 06.06.2013 do 30.04.2014 v sume 550 eur je otec povinný uhradiť jednorázovo do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok v Pezinku číslo konania XXP/XX/XXXX- XXX zo dňa XX.X.XXXX v časti výšky výživného na maloletého D..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.6.2013, žiadala matka , aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 1.6.2013. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca voči maloletému D. v roku 2011, maloletý od septembra 2013 začne študovať na H. L. R.. Doposiaľ určená vyživovacia povinnosť nie je postačujúca , maloletý ma kožné problémy, je evidovaný v alergologickej ambulancií, otec okrem výživného inak sa nepodieľa na výchove a výžive maloletého D..
Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, žiada zvýšiť výživné v zmysle jej písomne podaného návrhu, t.j. na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu na súde t.j. od 6.6.2013.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, s poukazom na jeho mesačný príjem a skutočnosť že sa oženil, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť od apríla 2014 je nezamestnaný, preto žiadal návrh matky zamietnuť.
Kolízna opatrovníčka odporučila súdu návrhu matky vyhovieť s odôvodnením, že maloletý je vo veku 16 rokov, navštevuje strednú školu, jeho odôvodnené potreby sú porovnateľné s potrebami dospelého človeka a preto odporúčajú aby súd zvýšil výživné na maloletého D. mesačne na sumu 230 eur od podania návrhu na súd.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov; oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rodným listom maloletého, potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o príjmoch rodičov, rozpisom nákladov na maloletého Adama, potvrdením o evidencií na úrade práce otca, sobášnym listom matky, K. Č..XXXX, rozsudkom tun. súdu č.k. XXP XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX , ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Maloletý sa narodil v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom tun.súdu č.k. XXC XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX rozvedené, maloletý D. bol na čas po rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 3.500 Sk ( 116,18 eur. Rozsudkom tun.súdu č.k. XXP XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2011 súd schválil rodičovskú dohodu v rámci ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého počnúc dňom 1.2.2009 zvýšeným výživným zo sumy 116,18 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne . V tom čase bol maloletý žiakom 7 ročníka základnej školy. Matka bola zamestnaná ako servírka s priemerným mesačným príjmom 319,71 eur, otec pracoval ako pomocný kuchár s mesačný príjmom 400 eur netto. Otec bol v čase poslednej úpravy výživného ženatý, mal vyživovaciu ďalšiu povinnosť k maloletému T. L., nar. XX.XX.XXXX.
Matka od poslednej úpravy výživného zmenila osobný stav, dňa 12.10.2013 uzavrela manželstvo s S. E., nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Manžel matky je zamestnaný ako vodič kamiónu jeho príjem je cca 400 eur, matka nevie akú sumu manželovi vypláca zamestnávateľ mimo výplatnú pásku. Od 16.10.2013 pracuje matka ako čašníčka Vino Matyšák, jej priemerný mesačný netto príjem je 341,45 eur + tringelty, poberá rodinné prídavky. Spolu s maloletým , manželom a svojou matkou bývajú v 2-izbovom byte matky, ktorej prispieva na bývanie mesačne 100-150 eur. Matka navrhovateľky je starobná dôchodkyňa poberá starobný dôchodok 250 eur mesačne. Matka nemá žiadne úvery ani pôžičky. Matka spolu s manželom za sumu 6 638 eur zakúpili nehnuteľnosť - stavebný pozemok, matka investovala 2000 eur zo svojich úspor a finančne jej vypomohol aj jej otec ktorý žije a pracuje v V..
Maloletý D. je študentom 1.ročníka Gymnázium v Modre, učí sa dobre, denne dochádza autobusom do školy 20 eur mesačne, momentálne sa nestravuje v škole, nakoľko jeho strava nemôže obsahovať cukor a múku. Maloletý navštevuje doučovanie z nemčiny mesačne 40 eur. Priemerné mesačné výdavky s maloletým matka vyčíslila na sumu 874,30 eur.
Na pojednávaní matka uviedla, že otec výživné zasiela nepravidelne, nemá dlh na výživnom, so synom sa vôbec nestretáva, darčeky mu nezakupuje. Návrh na súd podala preto že maloletý by mal mať rovnakú životnú úroveň ako jeho otec, ktorý si postavil rodinný dom, ona so synom nemá vlastné bývanie bývajú u svojej matky. Finančne jej vypomáha otec ktorý pracuje v Nemecku.
Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil osobný stav, je ženatý, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému SF. , ktorý je vo veku 8 rokov, navštevuje základnú školu a priemerné mesačné výdavky na maloletého otec vyčíslil na sumu cca 400 eur. Manželka otca je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, príležitostne vypomáha pri akciách vo firme X. R. - cca 20 eur za akciu a opatruje svokra ktorý je chorý, nepoberá opatrovateľsky príspevok ani dávne v nezamestnanosti. Otec bol do 1.4.2014 zamestnaný v spoločnosti svojej matky X. R. ako hlavný kuchár , jeho priemerná mesačná netto mzda bola 432,36 eur. Od 1.4.2014 je evidovaný na úrade práce, zatiaľ nepoberá dávky v nezamestnanosti. Na pojednávaní otec uviedol, že jeho matka je majiteľka reštaurácie X. R. kde bol zamestnaný , z dôvodu poklesu stravníkov zo 100 na 80 musel ukončiť pracovný pomer, pretože neboli prostriedky aby naďalej pracoval ako hlavný kuchár. Jeho funkciu prebrala pomocná kuchárka, ktorá pracovala u matky dlhšie a keby bola ona prepustená bol a by jej matka musela vyplatiť odstupné, jemu odstupné nebolo vyplatené. Matka podniká v prenajatých priestoroch a je otázka cca 4 mesiacov kedy prevádzku zatvorí. On sám si prácu hľadá, momentálne nemá žiaden príjem, matke chodí vypomáhať bezodplatne nakoľko matka má v podnikaní problémy. Prácu si hľadá v odbore gastronómia.
Spolu s manželkou si postavili rodinný dom v E., ktorý doposiaľ nie je skolaudovaný. Výstavbu začali prd 5 rokmi. Otec uhrádza úver z roku 2004 v sume 300 000 Sk mesačné splátky 180 eur - úver je do roku 2016, v SLSP má dlh ktorý vznikol počas manželstva zostatok dlhu 1100 eur, mesačné splátky 100 eur. Do výstavby rodinné domu doposiaľ otec investoval sumu cca 20 000 eur, 10 000 mu požičali rodičia, pozemok nekupoval dostal ho darom od sestry otca. Ako rodina bývajú o rodičov otca, kde majú prerobenú časť ich rodinného domu , užívajú jednu miestnosť, kuchyňu majú spolu s rodičmi, rodičom neprispievajú na bývanie.
S maloletý m Adamom sa nestretáva, nie je v kontakte z dôvodu že v minulosti mu to jeho matka nedovolila. Súd z LV č.XXXX kat.územie E. mal preukázané že otec je výlučným vlastníkom ornej pôdy , uvedená nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v zmysle exekučného príkazu F. XXX/XXXX, titul nadobudnutia darovacia zmluva z roku 2009 a 2013.
Z potvrdenia Úradu práce v Pezinku mal súd preukázané že od 1.5.2014 je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Z predžalobnej výzvy zo dňa 8.1.2014 vyplýva že otec dlhuje 1997,73 eur T. a oznámením F. Q. T. T..I..N.. zo dňa XX.X.XXXX bolo otcovi oznámené že bola podaná žaloba na súd na sumu 1956,33 eur voči jeho osobe.
Podľa platnej judikatúry R 72/65 súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykoná porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 3 rokov, na strane maloletého nastala podstatná zmena od septembra 2013 je študentom Gymnázia s čím matke podstatne vzrástli výdavky na maloletého. Rodičom nepribudli ďalšie vyživovacie povinnosti , matka je riadne zamestnaná otec od 1.5.2014 evidovaný na úrade práce.
Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa §-u 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, od 6.6.2013 a vo zvyšnej časti v sume 50 eur mesačne súd návrh matky zamietol. Súd zistil, že na strane maloletého sa odôvodnené potreby zvýšili, od septembra 2013 začal študovať na strednej škole, je vo veku 16 rokov a jeho odôvodnené potreby maloletého týkajúce sa ošatenia, stravovania, školských a mimoškolských aktivít sa od poslednej úpravy výživného zvýšili. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, matkou vyčíslené mesačné výdavky s maloletým ktoré vyčíslila na sumu 874,03 eur považuje súd za nadnesené a nereálne aj vzhľadom na príjem matky a napriek finančnej výpomoci jej otca. Matkou deklarované výdavky na bývanie nie sú reálne, nakoľko od uzavretia manželstva býva spolu s nimi v spoločnej domácnosti jej manžel, ktorý síce nemá vyživovaciu povinnosť voči Adamovi, avšak je potrebné aby sa manžel matky podieľal na nákladoch na bývanie a preto matka mala tieto náklady prepočítať na 4 osoby. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca , že nemá žiaden príjem a nemôže prispievať na 16ročného syna zvýšeným výživným z dôvodu, že príjem otca je prakticky nepreskúmateľný, otec roky pracoval v rodinnej firme svojej matky, ako hlavný kuchár dosahoval príjem cca 436 eur netto, popri tom si môže jeho rodina dovoliť výstavbu rodinného domu, manželka otca je evidovaná na úrade práce s odôvodnením že opatruje ťažko chorého svokra a nepoberá opatrovateľský príspevok, priemerné výdavky na 8 ročného syna otec vyčíslil na sumu 400 eur, nereagovanie otca na predvolanie súdu, až po uložení poriadkovej pokuty a predvedenia OO PZ na pojednávanie sa otec dostavil na súd, dva mesiace po pojednávaní o zvýšení výživného rozviazal pracovný pomer u svojej matky, aj napriek tomu že otec má dve vyživovacie povinnosti k maloletým synom, nezamestnanú manželku, exekúcie , aj po ukončení pracovného pomeru naďalej vypomáha matke a tak isto jeho manželka. Súd vyhodnotil argumentáciu otca v tomto konaní ako účelovú vyhýbanie sa jeho zodpovednosti podieľať primerane na nákladoch na výživu a výchovu jeho 16 ročného syna , ktorého životné náklady sa pohybujú vo výške nákladov na dospelého človeka. Je potrebné zdôrazniť , že rodič ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže celú starostlivosť presúvať na druhého rodiča s odôvodnením, že momentálne nemá dostatok finančných prostriedkov. Otec je zdravý a jeho možnosti a schopnosti predpokladajú že si musí svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby výživa a výchova a štúdium maloletého 16 ročného dieťaťa nebola ohrozená Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi, neprihliadol na účelovú obranu otca a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku .
Zročné výživné za obdobie od 6.6.2013 do 30.4.2014 v sume 550 eur (11 mesiacov x 50 eur 200-150=50 = 550 eur ), s poukazom na spotrebný charakter výživného, výšku zročného výživného a obštrukčný postoj otca v tomto konaní, zaviazal otca uhradiť uvedenú sumu zročného výživného jednorazovo do 15-tich dni od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky..
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1 O.p.s., § 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.