Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Er/1480/2006

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie vo veci vykonania exekúcie oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, konajúceho prostredníctvom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Kuzmányho 8, proti povinnému: F. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX P. A. W., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra na Exekútorskom úrade Košice, Štúrova 17, pod sp. zn. EX 783/06 takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e.

Ukladá povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi trovy exekúcie vo výške 63,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice - okolie dňa 2.6.2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra vykonaním exekúcie vymožením pohľadávky v prospech oprávneného a trov exekúcie.

Súdny exekútor dňa 14.10.2013 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu plynutia času - prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 71 ods. 3 zákona č. o správnom konaní.

Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. o priestupkoch v znení do 31.8.2008 rozkaz o uložení sankcie za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa ust. § 57 ods. 1 pís. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok, v znení platných noviel exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný titul zo dňa 8.12.2003 sa stal vykonateľným 23.12.2003 a lehota na vymáhanie uplynula 23.12.2006.

Súd v súlade s vyššie cit. zák. ust. exekúciu zastavil pre zánik práva uplynutím lehoty, na ktorý súd prihliadne z úradnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). Podľa ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Nakoľko exekučné konanie sa nezastavuje na základe zavinenia oprávneného ( oprávnený v čase začatia konania mal zákonný nárok na vymáhanie pohľadávky cestou exekučného konania, pričom pohľadávka v čase začatia exekučného konania nebola prekludovaná ) a nemajetnosť povinného nebola preukázaná, použitie § 203 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách konania súd neaplikoval.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 zákona č- 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhl. č. “), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. v znení účinnom do novely vykonanej vyhl.č. 141/2008 Z.z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 písm. a - j cit. vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi i náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelária, a za čas strávený na ceste do tohto miesta s späť, pričom táto náhrada podľa odseku druhého je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd o trovách exekučného konania tak, že priznal súdnemu exekútorovi trovy vo výške 63,50 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny za 3 aj začaté hod. ex. činnosti po 6,64 Eur, z odmeny za 4 úkony exekučnej činnosti po 3,32 eur (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa bydliska povinného, zisťovanie majetku povinného), z náhrady za hotové výdavky (poštovné v sume 3,20 Eur, cestovné v sume 13,80 Eur, iné poplatky v sume 3,32 Eur), z náhrady za stratu času v sume 1,98 Eur + DPH vo výške 20%.

Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného ( § 203 ods. 1) môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného a ďalej pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy exekúcie oprávnený.

Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 zákona, pretože k zastaveniu došlo v dôsledku uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávky. Taktiež pri rozhodovaní

o náhrade trov exekúcie súd nemohol použiť ust. § 203 ods. 2, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie podľa písm. h), kedy dochádza k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekučné konanie bolo zastavené pre zánik práva oprávneného. Súd preto postupoval podľa § 197, keďže mal za to, že nemožno pripočítať oprávnenému zavinenie na zastavení exekúcie a tiež keďže u povinného nebol nezistený postihnuteľný majetok, nemožno mu ani uložiť povinnosť k náhrade trov exekúcie, preto osobou povinnou k ich náhrade exekútorovi môže byť len povinný. Tiež by bolo proti základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale by dokonca znášal ďalšie finančné náklady z titulu náhrady trov exekútora. A pritom tým, kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie je povinný. Dokonca z pohľadu zásad ovládajúcich rozhodovanie o trovách konania v sporovom konaní sa tiež i v exekučnom konaní musí vychádzať z toho, že oprávnený je procesnou stranou, ktorej svedčí plný úspech vo veci, pretože nariadením exekúcie (t.j. udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) bolo jeho návrhu vyhovené. Keďže však súd exekúciu zastavil, zaniklo poverenie exekútora k výkonu exekúcie a exekútor už nemôže robiť žiadne úkony smerujúce k vykonaniu exekúciu, teda ani tie, ktorými by postihol majetok povinného pre trovy exekučného konania. Naopak na základe tohto súdneho rozhodnutia bude mať súdny exekútor dostatočný časový priestor na vymoženie svojich trov povinného, ktorý by inak nemal žiadny finančný postih za porušenie zákona, ktorým mu bola uložená pokuta. Konečne z exekútorského spisu vyplýva, že exekútor doteraz nepodnikol žiadne kroky k reálnemu vymoženiu pohľadávky oprávneného. Okrem toho Najvyšší súd SR k tejto veci zaujal stanovisko, že „Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.“(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. ) V zmysle vyššie uvedeného uložil povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu priznal podľa platnej vyhlášky v rozsahu, ktorým považoval za účelne vynaložené priznané trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.