Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Cb-105-2021.pdf
PDF · 101.21 KB
No categories available
18Cb/105/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: iMi Partner, a.s., so sídlom Dusíkova 794/3, 638 00 Brno, Česká republika, IČO: 25 308 033, zast. JUDR. Miroslav Pekár, advokát, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 897 292, voči žalovanému: IMI TRADE s.r.o., so sídlom Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31 565 531, zas. JUDr. Terézia Ďatková, advokátka, so sídlom Moyzesova 963/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 346 495, o zaplatenie úrokov z omeškania, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 120,30 eur titulom úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.817,96 eur od 01.01.2021 do 29.09.2021 a zo sumy 1.410,94 eur od 01.01.2021 do 29.09.2021, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 82% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.228,90 Eur spolu s úrokmi z omeškania a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky dodal žalovanému tovar, vystavil faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil.
2. Súd v rámci upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 31.03.2021, voči ktorému však bol podaný odpor, v ktorom žalovaný rozporoval úrok z omeškania, a to jeho sadzbu 8%, nakoľko vraj so žalobcom bola dohoda potvrdená dlhoročnou praxou o výške sadzby úroku z omeškania 5%. Zároveň úroky z mesiac 10/2020 zaplatil. K podanému odporu sa vyjadril žalobca tak, že odpor žalovaného sa týka iba úrokov z omeškania, a to jeho výšky.
3. Žalobca podaním z 29.11.2021 zobral žalobu v časti istiny späť a v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne za 10/2020 späť a požadoval iba úroky z omeškania. Uvedené odôvodnil tým, že žalovaný skutočne uhradil úroky za 10/2020 a čo sa týka istiny, došlo k započítaniu pohľadávok v tej časti. K podaniu predložil aj Dohodu o vzájomnom zápočte.
4. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby a úpravy petitu žaloby, súd uznesením zo dňa 14.01.2022 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 3.228,90 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.817,95 eur od 01.10.2020 do 31.10.2020 a vo výške 5% ročne zo sumy 1.410,94 eur od 01.10.2020 do 31.10.2020 a zároveň pripustil zmenu žaloby, ktorou si žalobca uplatnil iba úroky z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 1.817,96 eur od 05.12.2019 do 30.09.2020, vo výške 3% zo sumy 1.817,96 od 01.10.2020 do 31.10.2020, vo výške 8% ročne zo sumy 1.817,96 eur od 01.12.2020 do 29.09.2021, vo výške 8% ročne zo sumy 1.410,94 eur od 15.12.2019 do 30.09.2020, vo výške 3% ročne zo sumy 1.410,94 eur od 01.10.2020 do 31.10.2020, vo výške 8% ročne zo sumy 1.410,94 eur od 01.12.2020 do 29.09.2021. (l.č. 69 obsahu spisu)
5. Následne súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil dňa 04.03.2022 rozsudok, ktorým vyhovel žalobe žalobcu. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na základe ktorého ktoré bolo rozhodnutie Krajským súdom v Žiline ako odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie, nakoľko okresný súd sa nevysporiadal s existenciou skutočnosti cudzieho prvku a zmenou skutkových tvrdení žalobcu.
6. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu zistil nasledovný skutkový a právny stav na nariadenom pojednávaní po vykonaní všetkých procesných úkonov v zmysle CSP a po vykonanom dokazovaní. Na nariadené pojednávanie na 09.03.2023 predvolal všetkých riadne a včas, avšak na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca žalovaného s tým, že právny zástupca žalobcu podaním z 28.02.2023 vyslovil súhlas s prejednaním v jeho neprítomnosti.
7. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný si objednával u žalobcu tovar, za ktorý mu boli vystavované faktúry, pričom je nesporné, že žalobca je subjektom so sídlom v Českej republike.
8. Vzhľadom na prítomnosť medzinárodného prvku v podobe žalobcu, ktorého sídlo je na území Českej republiky, súd posudzoval svoju právomoc na prejednania veci, a to v súlade s Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. Nariadenie Brusel I bis) a to tak, že vzhľadom na to, že predmetný spor vznikol medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, čím je daný jeho obchodný charakter predmetnej veci a tým aj právomoc konajúceho súdu podľa kap. II, oddiel 1 čl. 4 bod 1 tak, že ak nie je v tomto Nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Keďže na strane žalovaného vystupuje podnikateľský subjekt so sídlom na území SR, konkrétne so sídlom Žilina, je daná právomoc tunajšieho súdu na prejednania a rozhodnutie veci.
9. Pokiaľ ide o právo rozhodné na daný skutkový stav, vzhľadom na uplatnený nárok súd aplikoval Viedenský Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb., ktorý upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch a to v prípade, ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi alebo ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. V otázkach výslovne Dohovorom neupravených, súd podľa kolíznych noriem Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pri absencii voľby práva podľa čl.4 (1) Nariadenia aplikoval na zmluvu o predaji tovaru právny poriadok krajiny obvyklého pobytu predajcu, t.j. právny poriadok žalobcu, to znamená český Občiansky zákonník.
10. Podľa čl. 53 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len „Dohovoru“), kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
11. Podľa čl. 59 Dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.
12. Podľa čl. 78 Dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté nároky na náhradu škody podľa čl. 74.
13. Podľa § 1932 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. („nový“ český Občiansky zákonník“), ak má dlžník plniť na istinu, úroky a náklady spojené s uplatnením pohľadávky započíta sa plnenie najprv na náklady už určené, potom na úroky z omeškania a následne na úroky a nakoniec na istinu, iba ak dlžník prejaví pri plnení inú vôľu a veriteľ s tým súhlasí.
14. Podľa § 1933 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., ak je dlžník dlžný z niekoľkých záväzkov k plneniu rovnakého druhu a neurčí pri plnení, na ktorý dlh plní, započíta sa plnenie najskôr na záväzok, o ktorého splnenie veriteľ dlžníka už upomenul, inak na záväzok najmenej zabezpečený. Pri rovnakej miere zabezpečenia niekoľkých záväzkov sa plnenie započíta najprv na záväzok najskôr splatný.
15. Podľa § 1970 zák.č. 89/2012 Sb., od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, ibaže nie je dlžník za omeškanie zodpovedný. Výšku úrokov z omeškania stanoví vláda nariadením; ak si nedohodnú strany výšku úrokov z omeškania, považuje sa za dohodnutú výšku takto stanovená.
16. Podľa § 2 Nar. vl. ČR č. 351/2013 Sb. účinného od 01.01.2014, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
17. Žalobca po späťvzatí v časti uplatnenej istiny a v časti úrokov z omeškania za 10/2020 vo výške 5% ročne, sa domáhal už len zaplatenia úrokov z omeškania za neuhradenie faktúr riadne a včas, čo medzi stranami nebolo sporné. Žalovaný však trval na dohode so žalobcom na úrokoch z omeškania vo výške 5% s tým, že úroky z omeškania v tej výške za 10/2020 už zaplatil. Napriek tomu žalobca si naďalej uplatňuje úroky z omeškania vo výške 8% ročne, pričom za 10/2020 zobral žalobu späť v časti úrokov v rozsahu 5% z dôvodu úhrady v tej výške a požadoval za 10/2020 vo výške 3%.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
20. Súd mal preukázané, že žalobca vystavil faktúry: č. XXXXXXXXXX na sumu 1.817,96 eur splatnú dňa 04.12.2019 a č. XXXXXXXXXX na sumu 1.410,94 eur splatnú dňa 14.12.2019.
21. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, žalovaný v podanom odpore tvrdil dohodu o výške úrokov z omeškania 5% ročne. Hoci žalobca dohodu popieral, vo vyjadrení k odporu navrhol a súhlasil s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania vzhľadom na nespornosť istiny, úroky z omeškania v časti 5% ročne a že za 10/2020 bol úrok z omeškania žalovaným uhradený. Zároveň odvolací súd v bode 37 svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca vo svojich vyjadreniach dohodu o úrokoch z omeškania vo výške 5% ročne popieral, čo však relevantne nevysvetlil, ak na jednej strane vo vyjadrení k odporu tvrdil nespornosť istiny a úroku z omeškania v časti 5% ročne (§ 151 CSP) v spojení s § 186 ods.2 CSP a teda okresný súd sa zmenou skutkových tvrdení dostatočne nevysporiadal.
- V tejto súvislosti však súd uvádza, že vyjadrenie žalobcu vnímal nie ako zmenu skutkových tvrdení, ale tak, že v rozsahu 5% sú úroky z omeškania nesporné, sporná je iba výška 3%. (8%-5%) Uvedené vyplýva aj z argumentácie súdu v zrušenom rozhodnutí: „Hoci žalovaný tvrdil, že žalobca potvrdil existenciu dohody o úrokoch z omeškania vo výške 5% aj tým, že zobral uhradené úroky za 10/2020 späť, súd sa s takým názorom nestotožňuje, nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti úrokov z omeškania za 10/2020 z dôvodu ich úhrady, ale len v rozsahu 5%, pričom naďalej si uplatňuje úroky za dané obdobie v rozsahu zvyšných 3%.“ Súd je však viazaný vysloveným názorom Krajského súdu v Žiline, preto ďalej postupoval v zmysle jeho intencií.
22. Žalobca v podaní z 28.02.2023 uviedol, že skutkový stav v zmysle rozhodnutia KS v Žiline je ustálený s tým, že je nutné aplikovať český OZ a čo sa týka úrokov z omeškania, tak má za to, že úrok je vo výške 8%, avšak absolútne nenamieta, pokiaľ súd prizná len 5% úrok. (l.č. 169)
23. Žalobca síce poprel akúkoľvek dohodu o úrokoch z omeškania vo výške 5%, avšak zároveň nelogicky uviedol, že absolútne nenamieta, pokiaľ súd prizná úrok iba vo výške 5% ročne. Uvedené nevysvetlil ani po vyslovení záveru odvolacím súdom.
- Teda žalobca na jednej strane popiera dohodu o výške úrokov 5% ročne a uplatňuje si úrok vo výške 8%, ale zároveň nenamieta priznanie úroku iba vo výške 5%, ktorý žalovaný akceptuje a nerozporuje. Napriek tomu trvá v žalobe na úroku vo výške 8% ročne, hoci následne v mailovej komunikácii so žalovaným potvrdil a akceptoval výpočet úrokov vo výške 5% ročne.
24. Pred súdom právny zástupca žalovaného tvrdil, že bolo preukázané, že dohoda medzi stranami sporu ohľadom úrokov z omeškania bola uzavretá ústnou formou. Uzavretie takej dohody vraj vyplýva z dlhoročnej praxe medzi stranami sporu od roku 2013, kedy žalobca fakturoval dodatočne aj úroky z omeškania s tým, že položka na faktúrach bola uvedená ako kompletace, balné zakázek.
- Pokiaľ právny zástupca uvádzal faktúry, ktorými mali byť fakturované úroky z omeškania vo výške 5%, ktorých úhradu žalobca akceptoval, súd zdôrazňuje, že uvedené je možné posúdiť ako obchodnú prax medzi stranami sporu.
- Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na obdobné spory týkajúce sa iných faktúr a na závery súdu v tých konaniach, súd zdôrazňuje, že nie je zrejmé, či ide o totožné okolnosti, o ten istý vzťah a akým spôsobom v tých konaniach bolo unesené dôkazné bremeno. Ku konaniu neboli pripojené dané spisy, keďže ani taký návrh nebol daný.
25. Súdu boli predložené viaceré dohody o zápočtoch vzájomných záväzkov a pohľadávok, ktoré žalobca, ani žalovaný nerozporoval, preto súd posúdil zápočty medzi stranami za nesporné. Právny zástupca žalovaného predložil súdu faktúry, v ktorých je fakturované za 2019.12, 2020.01, 2020.02, 2020.03 a dohody o vzájomnom zápočte s tým, že došlo k úhrade ďalších úrokov z omeškania a došlo k zápočtom a že úroky z omeškania boli vyúčtované žalobcom za všetky záväzky v zmysle dohody so žalobcom vo výške 5% ročne.
- Uvedené medzi stranami nebolo sporné.
26. Žalovaný zdôraznil, že dohodu o výške sadzby úrokov z omeškania preukázal faktúrou č. XXXXXXXXXX a platbami zo dňa 16.11.2020 a 18.11.2020 na predmetnú faktúru, kde pod položkou „Kompelace, balné zakázek 23020.10 vo výške 1.360,64 eur“ boli vyúčtované úroky z omeškania vo výške 5% ročne z každej omeškanej faktúry za mesiac 10/2020. Tieto úroky z omeškania žalovaný riadne zaplatil. Zároveň žalovaný predložil doklady o úhrade úrokov z omeškania vo výške 5% ročne, ktoré boli žalobcom vyčíslení za 12/2019, 01/2020, 02/2020 k 31.12.2021 a k 31.01.2022. Zároveň žalovaný poukázal na to, že nárok na zaplatenie úrokovo z omeškania vo výške 5% ročne za mesiac 12/2019-08/2020 z uplatňovaných faktúr zanikol na základe dohôd o započítaní. K uvedenému tvrdeniu predložil faktúry a dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov z 31.12.2021, 31.01.2022, 28.02.2022, 31.03.2022, 29.04.2022, 31.05.2022, 30.06.2022, 29.07.2022, ktoré preukazujú započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi stranami sporu a tieto dohody boli riadne podpísané aj žalobcom. Dané dohody boli predložené spolu s konkrétnymi faktúrami súvisiacimi s jednotlivými dohodami. (l.č. 177-211 obsahu spisu)
27. Právny zástupca žalovaného predložil súdu mailovú komunikáciu medzi ním a právnym zástupcom žalobcu, v rámci ktorej predložil žalobcovi výpočet úrokov z omeškania po zohľadnení zápočtov tak, že zostávajú úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.817,96 eur od 01.01.2021 do 29.09.2021 = 67,49 eur (podľa prepočtu súdom = 67,73 eur) a zo sumy 1.410,94 eur od 01.01.2021 do 29.09.2021 = 52,38 eur (podľa prepočtu súdom = 52,57 eur), spolu 119,87 eur (podľa prepočtu súdom = 120,30 eur). Právny zástupca žalobcu na daný výpočet reagoval mailom z 08.03.2023 slovami: „...v princípe súhlasím s výpočtom zostatku spolu 119,87 eur, prosím, aby ste to predložili súdu aj s mojim súhlasom, takýto rozsudok budeme akceptovať bez odvolania...“
28. Súd poukazuje na to, že napriek vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu v mailovej komunikácii s protistranou zo dňa 08.03.2023, v rámci ktorej vyslovil súhlas s výškou dlžnej sumy, nezobral žalobu späť vo zvyšnej časti, nevykonal žiadny procesný úkon s tým súvisiaci.
29. Žalovaný teda nepoprel, že je s úhradami v omeškaní, ale trval na tom, že existovala so žalobcom dohoda na výšku úrokov 5% ročne a po zohľadnení zápočtov je zostávajúca dlžná suma vo výške 119,87 eur.
- Keďže podľa prepočtu súdom ide o sumu 120,30 eur (viď bod 27 odôvodnenia), a keďže žalobca nezobral žalobu späť, ani výslovne pred súdom neuviedol, že trvá na sume 119,87 eur, nebolo možné akceptovať sumu vypočítanú žalovaným vo výške 119,87 eur, ale sumu vypočítanú súdom.
- Je však nesporné, že žalobca v danej komunikácii nerozporoval rozsah úrokov z omeškania uvedený žalovaným a teda ani dohody o vzájomných zápočtoch a nerozporoval ani výšku 5% úrokov z omeškania.
30. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný bol s úhradou predmetných faktúr v omeškaní. Medzi stranami bolo taktiež nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli viaceré dohody o zápočte (l.č. 179-2011) a vzhľadom na mailovú komunikáciu zo dňa 08.03.2023 súd posúdil za nesporné medzi stranami aj zostávajúce neuhradené úroky z omeškania.
31. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený z vyššie uvedených dôvodov v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.817,96 eur od 01.01.2021 do 29.09.2021, t.j. vo výške 67,73 eur a zo sumy 1.410,94 eur od 01.01.2021 do 29.09.2021 vo výške 52,57 eur, teda spolu 120,30 eur.
- Keďže žalobca nerozporoval takto určený rozsah úrokov z omeškania, dokonca v mailovej komunikácii to potvrdil, súd s poukazom na § 151 CSP to posúdil za nesporné medzi stranami.
- Vzhľadom k tomu, že žalobca neučinil žiadny procesný úkon na zvyšnú časť žaloby, keďže zmenenou žalobou si uplatnil úroky za viaceré obdobia a v inej výške, pričom neboli rozporované dohody o vzájomných zápočtoch tkajúce sa aj predmetného nároku v časti, ani nevzal žalobu vo zvyšnej časti späť, súd žalobu vo zvyšnej časti teda zamietol.
32. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Keďže v tomto rozhodnutí je súd v zmysle § 262 ods.1 CSP povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania a uznesením zo dňa 14.01.2022 bolo konanie v časti zastavené, súd sa zaoberal aj nárokom na náhradu trov konania v zastavenej časti. Súd posúdil, že v zastavenej časti o zaplatenie istiny 3.228,- eur žalovaný procesne zastavil zastavenie konania, keďže danú sumu uhradil po podaní žaloby, v časti úrokov z omeškania, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, zastavenie procesne zavinil žalobca, nakoľko žalovaný danú sumu uhradil pred podaním žaloby. Žalobou po pripustení zmeny si žalobca uplatnil úroky z omeškania v celkovej sume 446,28 eur a z ktorej mu bola priznaná suma 120,30 eur (l.č. 218), ktorá bola medzi stranami nesporná. Teda žalobca bol úspešný iba v rozsahu istiny 3.228,90 eur (ktorej späťvzatie procesne zavinil žalovaný) a v rozsahu 120,30 eur, ktorá bola súdom v tomto rozhodnutí priznaná, čo predstavuje jeho celkový úspech v rozsahu 91%, neúspech 9%. Vzhľadom na pomer úspechu (91%) a neúspechu (9%), čistý úspech žalobcu predstavuje 82% (t.j. 91%-9%). Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 82%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
37. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).