Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Cb-46-2013.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/46/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31335004, Bratislava, Bajkalská 30, proti žalovaným 1/ C. L., L.. XX.X.XXXX, X/ I.L. L., L.. XX.X.XXXX, M. J. G. XX, právne zastúpení advokátom JUDr. Martinom Čemanom, Spišská Nová Ves, Letná 45 o zaplatenie 11.346,79 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.346,79 eur a 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 11.184,29 eur od 1.2.2013 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 200,- eur mesačne, počnúc mesiacom september 2014, vždy do 30. dňa v mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 1.3.2013 domáhal úhrady sumy vo výške 11346,79 Eur s príslušenstvom, ktorú mu žalovaní v 1. a 2. rade dlhujú z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola uzavretá na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2853581 3 01.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz 15Rob/47/2013 dňa 10.4.2013, proti ktorému podali odporcovia v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením.
Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení uznesením zo dňa 17.3.2014. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov, Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecných podmienok, výpisu z účtu, sadzobníka poplatkov a výsluchom žalovaných zistil tento skutkový stav:
Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2853581301 bola medzi žalobcom a žalovanými v 1. rade až v 2. rade uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 30.4.2010. Žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 10500 Eur. Žalovaný v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 76,39 Eur a do nasporenia cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet zmluvy pravidelné vklady vo výške 17,85 Eur. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 76,39 Eur.
Žalovaný v 1. a 2. rade si neplnili zmluvné povinnosti, načo bol upomínaní. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností čl. V. žalobca listom zo dňa 27.11.2012 odstúpil od zmluvy v súlade s čl. VI. a VII. a vyzval žalovaných na okamžité vrátenie poskytnutých prostriedkov. Žalovaní túto povinnosť nesplnili. Zostatok pohľadávky ku dňu 27.11.2012 bol vo výške 11.172,81 Eur.
Žalovaní na pojednávaní uviedli, že úver si brali na rekonštrukciu domu. Aj predtým si zobrali úver, ktorý riadne splatili. Úver splácali, kým nestratili obaja prácu. S výškou dlhu súhlasia a uznávajú ju, ale vzhľadom na zlú finančnú situáciu žiadajú, aby im súd povolil splátky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Súd mal v konaní preukázané, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2853581 3 01 bola medzi žalobcom a žalovanými uzavretá platná Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 30.4.2010. Žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 10500 Eur. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 27.11.2012 od zmluvy a vyzval dlžníkov na okamžité vrátenie zostatku poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaným bolo odstúpenie od zmluvy zaslané na vedomie listami s tým, že boli upozornení na skutočnosť, že ak dlžník nezaplatí celý dlh, pristúpia k vymáhaniu dlžnej pohľadávky súdnou cestou.
Žalovaní na pojednávaní uviedli, že dlh uznávajú, ale nie sú schopní ho uhradiť naraz. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal žalovaných k úhrade dlžnej sumy s príslušnými úrokmi z omeškania. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. im dlžnú sumu povolil uhradiť v splátkach po 200,- Eur mesačne.
Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o procesný inštitút, ktorý indikatívne vypočítava okolnosti relevantné na jeho aplikáciu. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania je treba prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti k náhrade trov konania. Výrok o trovách konania musí byť v súlade s priebehom celého konania a úvaha vedúca k ich náhrade musí
byť odôvodnená. V posudzovanej právnej veci je významné, že žalovaným bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že v danom prípade na strane žalovaných sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce nie len v ich pomeroch (vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, príjem žalovanej sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy, žalovaného je v rozsahu 400 EUR - 700 EUR, uhrádzajú náklady na bývanie, splácajú úvery), ale aj skutočnosť, že majú snahu splácať dlh, a teda nevyhýbajú sa splneniu záväzku respektíve nesnažia sa túto povinnosť úmyselne obísť. Súd má vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam za to, že aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 150 O.s.p. je dôvodná, a preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.