Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/193/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T. : I. nar. XX.XX.XXXX a I. nar.XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov : matky T. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom J. nad P. - L., L. XX/XX, t.č. bytom J. nad P., L. V. XXXX/XX a otca G. W., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom J. nad P., S. II XX/XX, t. č. bytom J. nad P., L. V. 1091/70, o návrhu matky na úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto

rozhodol:

Návrh matky s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Navrhovala otca detí zaviazať výživným k maloletej I. v sume 150,-Eur mesačne a k maloletému I. v sume 150,-Eur mesačne, s účinnosťou od začatia súdneho konania, ktoré by otec prispieval vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Matka detí uviedla, že ona s otcom detí nie sú manželia, majú spoločne dve deti - I. a I. a otec má ešte ďalšie X deti z predchádzajúcich vzťahov : U. U. nar. v r.XXXX, B. U. nar. v r.XXXX, O. U. nar. v r.XXXX a Q. T. nar. v r.XXXX, voči ktorým mal otec vyživovaciu povinnosť určenú súdom, pričom voči jeho plnoletému synovi U. mu už bola vyživovacia povinnosť zrušená. Matka poukázala na to, že doteraz nebolo súdom rozhodnuté o určení vyživovacej povinnosti otca voči ich deťom mal. I. a mal. I.. Matka uviedla, že s otcom detí žijú spolu. Do 10/2022 ona bola na rodičovskej dovolenke a od 30.9.2022 pracuje na dohodu ako pomocná sila v pizzerii a otec detí je od 1.6.2022 zamestnaný v spol. S. T. O. O. s.r.o. Matka v návrhu upresnila, že s otcom detí žijú v 3-izbovom byte v prenájme, kde nájomné činí 330,-Eur a väčšinou ho platí otec. Otec jej prispieva na výdavky spojené s výchovou a výživou detí, no nepravidelne a nie vždy v dostatočnej výške, pretože prednosť má dlhodobé platenie výživného na jeho ostatné deti. Výdavky ich detí však musí ona platiť pravidelne a vzhľadom na vyššie uvedené je ona často nútená požičať si peniaze od svojich rodičov, ktorý stav považuje za neudržateľný a narúša vzťahy medzi nimi rodičmi. Matka sa domnieva, že žiadne z detí nemožno uprednostňovať, a že ich deti majú právo na istotu a stabilné rodinné prostredie a v návrhu vyčíslila svoje výdavky a výdavky detí. Aj na pojednávaní matka detí potvrdila, že s otcom detí žijú v spoločnej domácnosti, a že ten prispieva a dáva financie do domácnosti, ale málo, nakoľko on zo svojej výplaty platí výživné aj na jeho ostatné deti. Upresnila, že oni s otcom detí hospodária spolu, otec detí jej svoju výplatu preposiela na jej účet, ona s ňou hospodári a ona z tej jeho výplaty zaplatí byt, poistku a takto jej otec posiela niekedy 600,-Eur, niekedy 700,-Eur, ako kedy, pričom v tom je aj ten daňový bonus. Uviedla, že účelom jej návrhu bolo, aby po odpadnutí vyživovacej povinnosti otca k najstaršiemu synovi sa nezvyšovalo výživné na jeho ostatné staršie deti alebo len primerane, pretože v konaní o výživnom

k jeho ďalším deťom sudkyňu nezaujímalo, že otec má tieto ich ďalšie deti a matka sa bojí, aby ich deti neboli ukrátené. Matka sa domnieva, že tieto ich deti sú ukrátené na úkor ostatných detí otca.

2. Otec detí na pojednávaní uviedol, že pokiaľ matka detí to výživné chce mať na papieri (v súdnom rozhodnutí), tak on by súhlasil s určením výživného 140,-Eur mesačne na I. a 130,-Eur mesačne na I.. Uviedol, že oni s matkou detí sú partneri a spolu s týmito ich dvoma deťmi žijú v spoločnej domácnosti v podnájme v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky matky detí. Uviedol, že on od 06/2022 pracuje vo fy S. L. pri výrobe pneumatík a takto zarába 1.200,- až 1.300,-Eur mesačne netto vrátane daňového bonusu. Uviedol, že okrem týchto dvoch detí on má ešte vyživovaciu povinnosť k jeho deťom z rozvedeného manželstva a z mimomanželského vzťahu. Vyživovacia povinnosť k najstaršiemu synovi U., ktorá bola v minulosti naposledy určená vo výške 180,-Eur mesačne, mu už odpadla, lebo syn je už plnoletý a zárobkovo činný, pričom o zrušení výživného k nemu bolo rozhodnuté súdom a zostala mu ešte vyživovacia povinnosť k jeho deťom z rozvedeného manželstva, k mal. synovi B. vo výške 180,- Eur mesačne, k synovi O. vo výške 120,-Eur mesačne a ešte má vyživovaciu povinnosť k nemanželskej dcére Q. T. vo výške 135,-Eur mesačne, pričom našťastie sa znížilo výživné na ňu zo 170,-Eur na tých 135,-Eur mesačne a takto na uvedené tri deti teraz dokopy platí výživné 435,-Eur mesačne a ešte zo mzdy mu vykonávajú exekúciu na zameškané staré výživné, ktoré kedysi riadne neplatil. Takže mu tam zostala tá exekúcia na trovy exekúcie, čo bude do 06/2023 a potom ho vraj čaká ďalšia exekúcia ohľadom niekdajších výdavkov na výbavičku na dcéru Q. a jej nevydatú matku, čo by malo byť podľa jeho udania nejakých 5.000,- až 6.000,-Eur. Ohľadom ich rodinného hospodárenia s matkou detí otec doplnil, že on z tej jeho mzdy po vykonaných exekúciách poplatí internet v domácnosti, ich spoločnú poistku a ostatné pošle matke detí na jej účet a ona z toho hradí tie náklady bývania a výdavky domácnosti a teda aj detí a takto jej on posiela cca tých 600,- až 700,-Eur mesačne, ako kedy a väčšinou im potom musia pomáhať jeho alebo partnerkini (matky detí) rodičia. Na záver otec upresnil, že on by to mohol urobiť tak, že to, čo posiela matke detí, by mohol rozdeliť a uviesť, že časť je výživné a časť je ostatné, ale viac už nevie poslať ako to, čo posiela.

3. Kolízny opatrovník prešetril pomery a v závere svojej správy zo dňa 16.2.2023 uviedol, že z pohovoru s rodičmi detí zistil, že návrh matky nie je dôvodný, pretože rodičia spoločne hospodária. Otec po úhrade výživného na svoje ostatné ďalšie deti celú sumu svojho príjmu odvádza na účet matky detí a z toho sa hradia všetky výdavky rodiny. Otec detí je zaťažený exekúciou za neplatenie výživného na svoje staršie deti, do ktorej situácie sa dostal z dôvodu, že si v minulosti riadne neplnil svoje zákonné povinnosti a kolízny opatrovník sa domnieva, že práve táto skutočnosť bola dôvodom podania návrhu na začatie konania o určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Aj na pojednávaní kolízny opatrovník zotrval na svojom stanovisku a návrh matky považoval za nedôvodný, jednak hmotnoprávne a jednak ani nie je v záujme maloletých detí, pretože matka žiada výživné 150,- + 150,-Eur mesačne, čo je spolu 300,- Eur mesačne, pričom otec dobrovoľne posiela matke detí 600,-Eur mesačne. Teda určením výživného v zmysle návrhu matky by deti mali menej, ako otec platí doposiaľ. Keďže obaja rodičia detí žijú v spoločnej domácnosti, obaja sa podieľajú na starostlivosti o deti a otec posiela matke detí peniaze, teda aj na výživu detí, návrh matky nie je podľa názoru kolízneho opatrovníka dôvodný, pričom matka detí vedela, že ide do vzťahu s mužom, ktorý mal už ďalšie vyživovacie povinnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, dohodu o pracovnej činnosti matky, RL detí, rozvodový rozsudok otca, rozsudok XXP/XXX/XXXX, rozsudok XXPc/XX/XXXX, lustrácie v RO, lustrácie v SP, výpis zo ŽR, daňové priznanie otca za rok 2021, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme otca, správu KO z prešetrenia pomerov a úradný záznam z pohovoru a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :

5. Maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov a rodičia detí žijú spolu. Teda rodičia spolu s týmito ich dvoma maloletými deťmi I. a I. žijú v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky matky detí, obaja rodičia sa starajú o deti a rodičia spolu hospodária. Teda žijú ako bežná harmonická rodina. Maloletá I. má necelých X rokov a je žiačkou L. G. T., navštevuje krúžok AJ a tanečný krúžok a maloletý I. má X roky a navštevuje T.. Deti majú bežné výdavky primerané ich veku. Matka detí pracuje na dohodu ako L. U. v L.. V návrhu uvádzala svoj mesačný príjem 140,-Eur a na pojednávaní uvádzala svoj zárobok 400,-Eur mesačne. Otec detí je od 06/2022 zamestnaný v spol. S. T. O. O. s.r.o. s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa vo výške 1.433,29 Eur, čo je dané tým, že počas skúšobnej doby v prvých troch mesiacov zarábal v priemere 1.215,83 Eur mesačne netto a od 09/2022 jeho priemerná čistá mesačná mzda (okrem obdobia OČR

alebo PN v 12/2022) predstavuje 1.736,79 Eur mesačne netto a poberá daňový bonus na deti, v r. 2022 v sume 140,-Eur mesačne a v r.2023 v sume 280,-Eur mesačne. Zo mzdy sú mu od 08/2022 vykonávané exekučné zrážky na zameškané výživné na jeho staršie deti z predchádzajúcich vzťahov spolu vo výškach 253,- až 764,-Eur mesačne, pretože okrem týchto dvoch detí má otec ešte vyživovaciu povinnosť k jeho trom starším deťom z jeho predchádzajúcich vzťahov : k maloletému B. U. nar. v r. XXXX, vo výške 180,-Eur mesačne, k maloletému O. nar. v r.XXXX, vo výške 120,-Eur mesačne a k maloletej Q. T., nar. v r.XXXX, vo výške 135,-Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť k jeho najstaršiemu synovi U. U. nar. v r.XXXX, ktorá bola v minulosti naposledy určená vo výške 180,-Eur mesačne, mu už bola zrušená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 7.12.2022 č.k.XXPc/XX/XXXX-XX s účinnosťou od 1.10.2022.

6. Teda rodičia detí žijú spolu, spoločne sa starajú o deti, hospodária spolu, žijú ako bežná harmonická rodina. Otec detí po úhrade niektorých nákladov ich spoločnej domácnosti a po vykonaných exekučných zrážkach na zameškané výživné na jeho ostatné staršie deti, zasiela matke detí na jej účet celý zvyšok svojej mzdy, čo je cca 600,- až 700,-Eur mesačne, ktorú používa matka detí na úhradu potrieb rodiny, teda aj maloletých detí.

7. Podľa 36 ods.1 rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> Ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.

8. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

10. Podľa 217 ods.1 veta prvá z.č. , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že návrh matky na súdnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, teda na súdne určenie výživného nie je dôvodný, pretože nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka pre súdnu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Podmienkou pre súdnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v zmysle Zákona o rodine, vrátane schvaľovania prípadnej rodičovskej dohody je, že rodičia spolu nežijú (§ 36 ods.1 Zákona o rodine) a ak aj žijú spolu, ak si jeden z nich dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu (§ 65 ods.2 Zákona o rodine). V danej veci mal súd zo zhodných vyjadrení oboch rodičov za preukázané, že rodičia spolu s ich deťmi žijú v spoločnej domácnosti, vedú spoločnú domácnosť a hospodária spolu. Teda obaja rodičia podľa svojich možností zabezpečujú potreby rodiny, a keďže žijú v spoločnej domácnosti, je zrejmé, že sa obaja podieľajú na výchove a starostlivosti o ich deti. Otec posiela svoju mzdu na účet matky detí, z ktorej ona uhrádza spoločné náklady rodiny vrátane potrieb detí. Teda otec dobrovoľne prispieva na výživu detí. Dôvodnosť návrhu matky nie je daná ani tým, že na ostatné deti otca je súdne upravené výživné, zatiaľ čo na tieto ich dve

deti výživné súdne určené nie. Je to z dôvodu, že pri ostatných deťoch otca bola splnená hmotnoprávna podmienka pre súdnu úpravu výživného, keďže pri ostatných deťoch otca rodičia uvedených detí nežijú spolu, zatiaľ čo pri maloletej I. a I. táto hmotnoprávna podmienka splnená nie je, keďže rodičia týchto detí žijú spolu a otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k nim. Preto bol návrh matky nedôvodný a súd ho zamietol, keďže nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka pre súdne určenie výživného, keďže rodičia žijú spolu a otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k deťom. Samotná okolnosť, že matke detí sa uvedená suma, teda zárobok otca detí javí ako nepostačujúci na úhradu všetkých potrieb rodiny, nie je a nemôže byť dôvodom pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti. Okrem toho súd poukazuje na to, že matka navrhovala otca zaviazať výživným na tieto dve deti v sumách 150,-Eur + 150,-Eur mesačne, čo je ešte menšia suma, akú jej on sám dobrovoľne posiela na účet pre potreby detí a rodiny. K námietke matky, že ich spoločné dve deti sú ukrátené na úkor ostatných starších detí otca súd uvádza, že suma, ktorú otec matke dobrovoľne posiela pre potreby ich detí a rodiny je vyššia, akou prispieva na jeho všetky ostatné staršie deti, o ktoré sa on ani nestará.

12. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a návrh matky zamietol ako nedôvodný. Ako už súd konštatoval vyššie, pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a v súčasnosti nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre súdne rozhodnutie o úprave výživného k deťom, nakoľko rodičia žijú v spoločnej domácnosti, obaja sa starajú o deti a otec si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom.

13. Podľa z. č. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. V danej veci súd v zmysle v spojení s rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).