Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-63-2013.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Natálie Čekanovej v právnej veci navrhovateľa: Ľubomír Kamenický - OptiCom, IČO: 37 597 345, Hlinská 2616/8,
010 01 Žilina 1, zast.: JUDr. G. P., M. XX, XXX XX N., proti odporcovi: AGROBAUTECH, s.r.o., IČO: 35 960 558, Nosice 35, 020 01 Púchov, o zaplatenie
3.474,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/17/2012-53 zo dňa 29. novembra 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, ako trovy právneho zastúpenia v sume 166,74 eur k rukám právneho zástupcu U.. G. P., advokáta M. XX, N., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.474,12 eur spolu s úrokmi z omeškania zo sumy 414,60 eur vo výške 9 % ročne od 10.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 250,80 eur vo výške 9 % ročne od 10.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 567,12 eur vo výške 9 % ročne od 01.03.2012 do zaplatenia, zo sumy
720,00 eur vo výške 9 % ročne, od 01.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 399,60 eur vo výške 9 % ročne od 15.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 360,00 eur vo výške 9 % ročne od 14.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 432 eur vo výške 9 % ročne od 22.05.2012 do zaplatenia, zo sumy
330 eur vo výške 9 % ročne od 19.06.2012 do zaplatenia, a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spolu vo výške 753,33 eur na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca dňa 26.06.2012 uznal, že voči navrhovateľovi má záväzok vo výške 3.474,12 eur s tým, že táto suma je súčtom súm 414,60 eur (zostatok zo sumy vyfakturovanej faktúrou č. FV 120017), 250,80 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120018), 567,12 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120025), 720,00 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120026), 399,60 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120051), 360,00 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120066), 432,00 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120093) a 330,00 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120120).
Súd prvého stupňa poukázal na uznanie záväzku zo dňa 26.06.2012, označeného ako „Záznam z jednania“ z ktorého mal za preukázané, že voči navrhovateľovi má záväzok vo výške 3.474,12 eur.
Súd prvého stupňa uviedol, že predmetné uznanie má písomnú formu a pretože uznané záväzky sú dostatočne konkretizované, uznaním došlo ku vzniku právnej domnienky, že záväzok ku dňu 26.06.2012 existoval.
Zdôraznil, že odporca predmetnú právnu domnienku uznania nevyvrátil a nepreukázal ani to, že uvedenú sumu navrhovateľovi medzičasom zaplatil, preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalobe vyhovel.
Z prílohy k záznamu z jednania súd zistil, že predmetných 3.474,12 eur je súčtom súm 414,60 eur (zostatok zo sumy vyfakturovanej faktúrou č. FV 120017), 250,80 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120018), 567,12 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120025), 720,00 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120026), 399,60 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120051), 360,00 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120066), 432,00 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120093) a 330,00 eur (suma vyfakturovaná faktúrou č. FV 120120 ).
Do pozornosti dal súd prvého stupňa to, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor (čl. 29), ktorý odôvodnil tým, že s navrhovateľom mal ústnu dohodu, že tento počká s úhradou záväzkov do konca októbra. Keďže toto tvrdenie spochybnilo opodstatnenosť povinnosti uloženej platobným rozkazom, súd dospel k záveru, že odpor bol odôvodnený vo veci samej (viď 2Cdo/124/98); platobný rozkaz sa teda zrušil. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca svoj záväzok vo výške 3.474,12 eur uznal.
Odporca uviedol, že výšku pohľadávky nenamieta, avšak s tým, že predmetná suma ešte nie je splatná.
Pre úplnosť súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť, že odporca v konaní nepreukázal, že by účastníci uzatvorili dohodu o predĺžení splatnosti pohľadávok.
Ak by takouto dohodou o predĺžení splatnosti malo byť použitie výrazu „priebežne“, odporca nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie toho, kto výraz „priebežne“ použil, aký bol úmysel tejto osoby (teda či použitie výrazu „priebežne“ malo vyjadriť úmysel predĺžiť lehotu splatnosti v podstate na neurčito) a či bol tento úmysel známy aj druhej strane (viď § 266 ods. 1 ObZ).
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 323 ods. 3 Obch. zák. podľa ktorého, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Súd prvého stupňa ustálil, že odporca je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, preto priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania, keď vychádzal z toho, že nakoľko k omeškaniu došlo vo februári až júni 2012, navrhovateľovi patrí 8 %-ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu ECB
- t.j. o 1 % (sadzba uplatňovaná od 14.12.2011).
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu súdneho poplatku v sume 208,00 eur a trovy právneho zastúpenia - 3 úkony právnej služby á 131,13 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, účasť na 1 pojednávaní) a režijný paušál 3 x 7,63 eur;
Ďalej priznal náhradu straty času za 3 polhodiny - t. j. 38,16 eur.
Proti rozsudku podal odporca odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil,
žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Tak ako pred súdom prvého stupňa aj v odvolaní odporca poukázal na to, že na základe ústnej dohody došlo k zmene splatnosti predmetného záväzku k čomu nasvedčuje i bod 5 - Záznamu z jednania zo dňa 26.06.2012. Práve v tomto bode bol dohodnutý termín splatnosti záväzku tak, že odporca bude záväzok plniť priebežne. Z tohto dôvodu poukázal na to, že žaloba je podaná predčasne a súd prvého stupňa mal na túto skutočnosť prihliadnúť. Poukázal na ustanovenie § 266 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, ako aj na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Odporca v odvolaní tiež poukázal na to, že navrhovateľ úmyselne pred súdom poprel dohodu o zmene splatnosti, pretože si bol vedomý toho, že by súd žalobu ako predčasne podanú zamietol.
V odvolaní odporca vytýkal súdu prvého stupňa i nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania, keď mal súd rozhodnúť nie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pretože v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zrietela a to majetkové, finančné a sociálne pomery odporcu. Poukázal na to, že súd prvého stupňa priznal odporcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto rozhodnutie o náhrade trov konania vzhľadom na túto skutočnosť považuje za príliš tvrdé.
K odvolaniu sa písomne vyjadril aj navrhovateľ, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcu k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil celkom vo výške 166,74 eur - ako trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v zmysle zákona a vo veci správne rozhodol. Odporca nepreukázal existenciu ústnej dohody ohľadne novej splatnosti záväzkov a pokiaľ v odvolaní poukazoval na bod 5 Záznamu z jednania zo dňa 26.06.2012, tak do pozornosti odvolaciemu súdu dal tú skutočnosť, že v uvedenom zázname nie je dohoda o zmene splatnosti, taktiež poukázal na to, že navrhovateľ dňa 02.07.2012 zaslal odporcovi pokus o zmier a vyzval ho k zaplateniu pohľadávky, ktoré už v tom čase boli 5 mesiacov po lehote splatnosti. Napriek tejto výzve odporca nič neuhradil.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody.
Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.474,12 eur s príslušenstvom.
Odporca pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní svoje tvrdenie o zmene termínu splatnosti pohľadávok nepreukázal. Taktiež nepreukázal existenciu ústnej dohody s navrhovateľom, ktorá mala stanoviť nový termín splatnosti záväzkov. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý „Záznam z jednania“ zo dňa 26.06.2012 vyhodnotil ako uznanie záväzku. Odporca tiež nepreukázal, že predmet sporu uhradil.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými skutočnosťami a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil s tým, že na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému navrhovateľovi bola priznaná ich náhrada.
Trovy odvolacieho konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia a to za jeden úkon právnej služby v hodnote 131,14 eur (vyjadrenie k odvolaniu) + režijný paušál 7,81 eur a
20 % DPH v sume 27,79 eur. Celkom náhrada trov odvolacieho konania bola navrhovateľovi priznaná vo výške 176,74 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.