Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-5758-2012.pdf
PDF · 77.03 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/5758/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petra Bednáriková, so sídlom Bjornsonova 2, 940 01 Nové Zámky, vo veci oprávneného: S., N.. N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, E. XXX/X, XXX XX K., zast. JUDr. Gabriela Škodáčková, advokát, so sídlom Župná 14, 945 01 Komárno, proti povinnému: M. V. N.. N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, J. E. XX, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,69 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 27.11.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. 5 CbR 140/2012-142 zo dňa 03.06.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť M. V. N.. N. V..Q.. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom M. V. N.. N. V..Q.., N. N. E. XX, XXX XX Ž., F.: XX XXX XXX v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 29.08.2013 V Y M A Z Á V A.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“
Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.“
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 29.8.2013 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).“
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
Podľa § 58 ods. l EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácie pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“
Podľa § 203 ods. 2 EP: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 203 ods. 2 EP, t.j. na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie na 127,60 eur.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení(ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 58,69 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur (§ 14 ods.1 vyhlášky)
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 25,50 eur (§ 22 vyhlášky):
· poštovné 25,50 eur
Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú odmenu podľa § 21 písm. a/ vyhlášky za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu vo výške 33,66 Eur. Nakoľko súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Z predloženého exekučného spisu však nie je zrejmé, že by súdnemu exekútorovi nárok na túto odmenu vznikol.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v časti poštovné v ním uplatňovanej výške 40,75 eur, ale iba vo výške 25,50 eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 238/2012 mal súd preukázané iba doručenie 17 písomnosti prostredníctvom pošty (t.j. 17 originálov doručeniek).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 20,- Eur (telekomunikačné poplatky), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 238/12, však nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov. Položku telekomunikačné poplatky nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsah spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z..
Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukázaním na citované zákonné ustanovenia preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.