Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-2T/64/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V s predsedom senátu JUDr. Ivetou Willantovou a prísediacimi Mgr. N. X. a P. V. na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2014 v Bratislave

rozhodol:

I. Podľa sa obžalovaný Y. T., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v X., trvale bytom G. č. XX, X. spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu V, sp. zn. zo dňa 18.05.2012 pre zločin podvodu podľa , , Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ,že ako zamestnanec spoločnosti ČSOB Leasing a.s. so sídlom Panónska cesta č. 11, Bratislava, v čase od 01.07.2006 do 17.07.2006 v Bratislave v sídle spoločnosti, v úmysle obohatiť sa na škodu cudzieho majetku, sfalšoval zmluvy o spotrebnom úvere na ojazdené motorové vozidlá čísla: D./XX/XXXXX, D./XX/XXXXX, D./XX/XXXXX, D./XX/XXXXX, D./XX/XXXXX, D./XX/XXXXX, D./ XX/XXXXX, D./XX/XXXXX, ako aj príslušné doklady k týmto zmluvám a to tým spôsobom, že sfalšoval podpisy schvaľujúcej osoby, zmenil dodávateľa vozidla a podobne, pričom celkovú sumu vo výške 2.105.900,- Sk na základe sfalšovaných zmlúv ČSOB Leasing a.s., po čiastkach podľa jednotlivých zmlúv uhradil na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., na fiktívneho dealera F. pričom tento účet na fiktívnu osobu si dal dňa 05.07.2006 založiť obvinený a to tým spôsobom, že o to požiadal svoju kamarátku T. I., pracovníčku Slovenskej sporiteľne a.s., ako aj peniaze z tohto účtu vybral samotný obvinený T. v dňoch 14.07.2006, 15.07.2006 a 19.07.2006 a to tým spôsobom, že o to požiadal svoju bývalú kolegyňu a kamarátku W. T., tiež pracovníčku Slovenskej sporiteľne a.s., čím svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti ČSOB Leasing a.s., so sídlom Panónska cesta č. 11, Bratislava, škodu v celkovej výške (2.105.900,- Sk) 69.903,07 €.

o s l o b o d z u j e, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný .

II. Podľa sa poškodená spol. ČSOB Leasing so sídlom Panónska cesta č. 11, Bratislava, IČO: 35 704 713 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. T., výsluchom spln. poškodeného G. V., svedkov T. U., N.. Y. P., W. T., N.. G. O., N. B., Bc. G. U., Z. L., T. I. L. L., Y. W., L. L., W. Q. a T. L., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a spisového materiálu.

Obžalovaný Y. T. spáchane skutku poprel. V prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní zhodne uviedol, že do spoločnosti ČSOB Leasing a.s. nastúpil do pozície lízingového špecialistu neskôr, pracoval ako schvaľovateľ odborných prípadov jazdených vozidiel. Funkciu vykonával podľa určeného manuálu ktorý mu prikazoval schvaľovať vozidla v hodnote do 300.000,- SK. Jeho úlohou bolo prijať žiadosť, túto v systéme otvoriť, skontrolovať jej náležitosti, bezchybnosť a zároveň overiť bonitu klienta. Potom overoval telefónne kontakty, poprípade bonitu firmy, ktorá žiadala o leasing V

inkriminovanom v čase tam pracovali štyria schvaľovatelia, ktorý mali tú istú úlohu. Všetci zamestnanci mali dal systému rovnaký prístup ako on. Schvaľovanie prebiehalo iba telefonicky. Po schvaľovacom procese na žiadosti označil zmluvu ako buď schválenú, alebo neschválenú. Popri tom vyplnil aj mimosystémový dokument takzvaný „ schvaľovací protokol“ v ktorom vyznačil celý postup schvaľovania a všetky preverovania vyznačil aj do systému, čo bol jediný dokument schvaľovateľa, ktorý podpísal. Potom odovzdal podpísaný protokol o schvaľovaní administrátorovi. Títo boli traja a mali za úlohu obchodný prípad skompletizovať a po opatrení svojej doložky podľa ich právomoci ho opečiatkovať a posunúť ekonomickému oddeleniu so žiadosťou o preplatenie úveru. Ak by niekto zasahoval do softvérovej aplikácie, muselo by to byť v systéme vidieť, teda musel by vidieť meno toho, kto to urobil. Niekedy požičal kolegom svoj zapnutý počítač a niekedy bolo vidieť, ako myš behala po obrazovke. Program „jazdenky“ bol vytvorený programátorom spoločnosti, teda nebol autorizovaný a preto nemožno vylúčiť zásahy programátora. Program vykazoval chybovosť a to hlavne voči hlavnému bankovému systému leasit a v komunikácii s týmto programom. Dňa 18.07.2006 rozviazal pracovný pomer so spoločnosťou a o 3 mesiace mu prišlo obvinenie, pričom zmluvy sa nahadzovali ihneď a ihneď po úhradách to muselo byť v systéme vidieť, teda spoločnosť to chcela na neho „ hodiť“. Bol obvinený z falšovania zmlúv, ale doposiaľ nevidel originály ani dokumentácie k týmto zmluvám, ktoré slúžili na úhradu uvedených peňažných prostriedkov. Každý dokument, na základe ktorého mali byť uhrádzané uvedené sumy, musel byť opatrení administrátorom, ktorý mal uvedené zmluvy a zložky skontrolovať a opečiatkovať pečiatkou, ktorá nebola dostupná ostatným zamestnancom. Žiadne účty v Slovenskej sporiteľni a.s. nezakladal. Nezakladal ani účet na meno Y. W. u pracovníčky banky T. I.. Ďalej poukázal na tom že svedkyňa T. U. podľa funkcií administrátora ako jediná mala právomoci posielať zmluvy na úhradu pričom je sestrou svedkyne I., ktorá pracovala v Slovenskej sporiteľni a. s. ako poradca. Svedkyňa I. bola kamarátkou ak kolegyňou so svedkyňou W. T.. Na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že nikdy dokumenty ČSOB v spoločnosti, ani mimo spoločnosti nefalšoval. Pokiaľ ide o odfotený dokument zmluvy o spotrebnom úvere, ktorý bol opatrený originálom pečiatky, v držbe kontrolného pracovníka zmluvy a jeho podpisom, tak je tam podpis p. B. o ktorom sa on vyjadril, že nie je zhodný s jeho štandardným podpisom. Takto sa vyjadrili aj p. V. a p. K.. Aj laikovi je zrejmé, že tieto tri podpisy sú zhodné, na rozdiel od toho, ako sa p. B. podpísal pri grafologickej skúške pri výsluchu zo dňa 07.09.2011. Nevie ako by mohol uhradiť zo spoločnosti ČSOB nejaké sumy, pretože keď kontrolór vydá príkaz na úhradu, teda vydá doložku, podľa ktorej sa má riadiť pracovník ekonomického oddelenia, príde to na ekonomické oddelenie, ktoré vôbec nespolupracuje s oddelením jazdenky, kde on pracoval, ale je to oddelenie úhrad pre celú spoločnosť. Prístup do systému SAP má iba pracovníčka ekonomického oddelenia a nikto iný. Nemohla teda uhradiť sumu na účet niekoho, koho nemala zadaného v systéme. Pri kontrole dokladu, hneď pri prvej doložke, by jej muselo vyskočiť, že nevie, komu má sumu uhradiť. Ak pracovníčka zistí nezrovnalosť, toto konzultuje s ich oddelením, lebo nemôže zmluvu svojvoľne uhradiť. Na ekonomické oddelenie nosili zmluvy všetci a nie je pravdou, že tam nosil zmluvy iba on. Je pravdou, že rozviazal pracovný pomer dohodou a to z dôvodu, že si našiel výhodnejšie zamestnanie. A to u G. U.. Tak isto dal výpoveď aj jeho kolega L. L., ktorý bol v tej istej funkcii ako on. Odišiel do zahraničia a toho nikto nehľadal. Obžalovaný ďalej uviedol, že mal štandardné znalosti práce s počítačom, ako všetci ostatní zamestnanci na oddelenie „jazdeniek“ a celej spoločnosti ČSOB. Všetci tam pracovali s počítačmi. Prenášal stornované zmluvy do riadneho systému, lebo to bolo jeho pracovnou náplňou a musel to robiť. V spoločnosti existoval systém overovania pravosti vozidiel, na ktoré spoločnosť vyplácala úver, vozidlá overovala spoločnosť CARD Detect s.r.o. Bratislava a bez výsledku tejto kontroly, vozidlo nemohlo byť prefinancované.

Poškodený G. V. vo výpovedi zo dňa 13.10.2006, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 11.10.2006 spol. ČSOB Leasing a.s. začala kontrolovať zmluvy o spotrebnom úvere, ktoré boli v minulom období uhradené a do 11.10.2006 neboli v softvérovej aplikácii LEASIT aktivované. Porovnaním zoznamu so softvérovej aplikáciou pod názvom „jazdenky“, čo je osobitný softvér na financovanie ojazdených vozidiel a „leasitom“, čo je centrálny zákaznícky softvér zistili, že 8 zmlúv z predmetného zoznamu nemalo byť nikdy zaplatených, pretože sú to stornované zmluvy z dôvodu zlého výsledku preverenia spoločnosťou CARD Detect s.r.o. Bratislava. Uviedol zoznam zmlúv tak, ako sú popísané v skutkovej vete obžaloby, celkovo v uhradenej sume 2.105900,- Sk. Podľa jeho výpovede tieto zmluvy sú falzifikáty, ktoré boli vytvorené nestotožnenou osobou. Ďalej vo svojej výpovedi popísal systém zavedenia do siete a samotného preplatenia tak, že pre produkt jazdené motorové vozidlá existuje špeciálny softvér a tento obsahuje preddefinované údaje o zmluvnej strane dílera a spoločnosti ČSOB Leasing a.s. Po zaslaní návrhu od dílera, ktorý do jednotlivých koloniek uvádza údaje o motorovom vozidle, ako aj osobe klienta a po splnení všetkých administratívnych podmienok a preverení klienta a

jeho bonity, dochádza k schváleniu zmluvy a jej odposlaniu k dílerovi na podpis samotnej zmluvy. Softvér spol. ČSOB Leasing po schválení oprávnenými osobami spoločnosťami, súčasne generuje ďalšie prílohy a to zmluvu o spotrebnom úvere, kúpnu zmluvu, preberací protokol vozidla, vozidla o prevode vlastníckych práv, poistnú zmluvu, dohodu o rokovaní s maklérom (o poistení) a ďalšie dodatky súvisiace s produktom. Toto je možné až po schválení návrhu spoločnosťou. A díler si môže túto kompletnú dokumentáciu vytlačiť cez tento systém, alebo emailom. Dílerov je asi 300 po celom území SR. Díler a klient v procese schvaľovania nemôže zasiahnuť do systému a robiť prípadné zmeny. Samotné zmluvy sú tvorené chráneným počítačovým systémom, ktorý zaznamenáva každé generovanie nových tlačív, zmlúv a zaznamenáva zmeny v preddefinovaných údajoch, je prepojené s našimi dodávateľmi a dílermi. V uvedených prípadoch, ktoré sú predmetom trestného oznámenia, došlo k schváleniu, vygenerovaniu zmluvnej dokumentácie v systéme, zaslanie dílerovi, ale následnou kontrolou bolo zistené, že sa jedná o zmluvy, ktoré boli v konaní stornované jednak klientom a spoločnosťou CARD Decet s.r.o., ktorá neodporučila toto vozidlo financovať. Údaje v zmluvách sú pravdivé, ale tieto stornované zmluvy boli použité na vytvorenie falzifikátov, kde došlo k zmene dodávatelia vozidiel, pričom údaje o klientoch ostali nezmenené. Vo všetkých prípadoch bol díler zmenený na osobu F., ktorý ako díler nebol v systéme registrovaný. Jeho IČO bolo XXXXXXXX, pričom tento dodávateľ nie je dodávateľom jazdených vozidiel a ani nie je registrovaný v softvéri aplikácie „jazdenky“. Z tohto softvéru sa dajú tlačiť len zmluvy na dílerov, ktorí sú registrovaní a každé generovanie zmlúv sa ukladá do databázy a dajú sa generovať len zo schválených zmlúv, pričom každý záznam alebo zásah sa eviduje a nedá sa mazať. Pôvodné zmluvy museli byť úmyselne zmenené mimo softvéru aplikácií a všetky naraz a v jeden deň, o čom svedčí rovnaká chyba - jemné fľaky spôsobené tlačou. Ako žiadateľ je podpísaný zamestnanec N. B., ten však popiera, že by niečo také podpisoval. Podpisy sú zo dňa 12.07., 13.07., a 17.07.2006. N. B. bol na dovolenke od 14.07.2006, pričom v deň podpisu schválenia úhrady, sa aj tieto uhrádzajú. Trestné oznámenie podali na základe indícií, poukazujúce na osoby, ktoré by mohli mať niečo s vecou spoločné a to na bývalých zamestnancov a to na Y. T. a L. L.. Obidvaja v inkriminovanom období pracovali v rovnakej zmene, minimálne v dňoch schválenia úhrady za uvedené zmluvy. Ďalej ako indíciu uviedol, že boli v pozícii schvaľovateľov a mali plný prístup do systému, mali vedomosť o tom, ako sa odosielajú zmluvy dílerom a vedeli kde sú uložené vo formáte PDF. Zmluvy, ktoré vygenerovali, mali aj vo svojich emailoch, ktoré sú zachované v systéme. V júli 2006 začal nosiť T. z vlastnej iniciatívy zmluvy na ekonomické oddelenie a tak mohol vložiť falošné zmluvy medzi ostatné, vždy si vybral posledný termín konkrétneho dňa na možnú úhradu, pričom v danom prípade išlo o 15,00 hod. Dňa 17.07.2006 sa T. v softvéri aplikácii pokúsil preniesť a aplikovať zmluvu, ktorá bola v stave storno - prevedenie, čo sa mu nepodarilo. Toto zistili dodatočne a tento údaje je zaznamenaný na jeho konkrétne meno, ale jednalo sa o inú zmluvu, kde sa pokúšal zistiť, či je možné aktivovať storno zmluvu tak, aby sa čas odhalenia posunul na čo najneskoršiu dobu. L. dňa 14.08.2006 neprišiel do práce, napísal sms, že 13.08.2006 odletel do W. a pre túto absenciu s ním okamžite skončili pracovný pomere. Zrejme spolupracoval s obž. T., pretože medzi nimi musel byť úzky vzťah. Mali spoločný účet na zasielanie mzdy a to XXXXXXXXX/XXXX, pričom L. požiadal o zmenu zasielania výplaty na tento účet dňa 01.06.2006. Pôvodne bol tento účet obž. T.. Okrem emailovej podoby, prebieha v spoločnosti aj komunikáciou formou Mesengeru, čo je on line komunikácia pomocou krátkych správ cez počítač. Systém je prideľovaný automaticky správcom siete, ktorý po zavedení nového užívateľské konta, automaticky generuje a umožňuje takúto komunikáciu. Pri kontrole tohto systému, bola zistená zo strany obž. T. dňa 28.06.2006, 12.07.2006 a 13.07.2006 vo vzťahu k prešetrovanej udalosti komunikácia so zamestnankyňou Z. L., ktorá pracuje v tíme účtovníctva a nahráva faktúry na hromadný prevodný príkaz do účtovného systému, ktoré sa následne uhrádzajú. T. sa jej pýtal na konkrétnosti ohľadne uhrádzania faktúr bazaristom. Následne s ňou komunikoval s vysvetlením, že chce pomôcť kolegom a odnášal na úhradu faktúry, pričom zo strany p. L., podľa komunikácie, bola jeho aktivita vítaná. Dňa 28.06.2006 sa jej pýtal na prípad uvedenia iného účtu dodávateľa do spotrebného úveru k úhrade, či je teda evidované v databáze partnerov, t. j. dodávateľov a či systém automaticky kontrolu číslo účtu, na ktorý majú byť finančné prostriedky poukázané a v prípade chyby, či na to systém upozorní. Ako splnomocnenec poškodeného si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 2.105900,- Sk.

Svedkyňa T. U. pracovala od júla 2006 do roku 2009 na pozícii spracovateľky a kontrolórky zmlúv pred úhradou - teda pred ich odovzdaním na ekonomické oddelenie - v tíme jazdených vozidiel. Od júla 2006 dostala na starosť administratívu súvisiacu s preplácaním faktúr a ako jediný mali podpisovú právomoc p. B. a p. O., Ona fakticky vykonala kontrolu všetkých náležitostí zmlúv, ak s nimi súhlasili, tak ich podpísali. Zaniesla ich na ekonomické oddelenie. Odovzdala tieto zložky schvaľovateľom, ktorí zmluvy aktivovali v systéme. Obž. T. jej bol vždy ochotný pomôcť, aj s odnášaním zmlúv na ekonomické oddelenie, nevidela v tom problém. Bolo jej povedané, že T. mal dobré vzťahy

s ekonomickým oddelením, to vedeli všetci. Po odnesení zmlúv na ekonomické oddelenie mala povinnosti zaviesť do systému k jednotlivým zmluvám údaj O predplatení ktorý bol vždy totožný s dátumom ich doručenia v na ekonomické oddelenie na preplatenie .Túto povinnosť mal každý a dalo sa to urobiť z ktoréhokoľvek počítača .Obžalovaný T. jej nemohol dať zmluvu navyše, lebo vždy si prerátala zmluvy pred podpisom p. B. a O. a vždy ich skontrolovala. Denne sa nosilo na ekonomické oddelenie asi v 30 zmlúv. Avízo, či peniaze prešli alebo nie spätne z ekonomického oddelenia nedostávali. Ak nikto nevolal, brali to tak, že je všetko v poriadku. Schvaľovateľ nemá prečo vedieť, či peniaze boli uhradené alebo nie. Preberací protokol sa zaviedol až po odchode obžalovaného. Po tom, ako peniaze prešli odklikával sa pôvodný stav na iný a to bol záver celého procesu. Pokiaľ sa týka falšovania takejto zmluvy tak bola to kópia, pečiatka bola na stole a bola každému prístupná. T. I. je jej sestra, v tom čase pracovala v Slovenskej sporiteľni a.s. Bavili sa iba o súkromných veciach.

Svedok N.. Y. P. pracoval v inkriminovanom v čase v pozícií IT v ČSOB Leasing po a robil program v PDF. Vo výpovedi zo dňa 07.09.2011 uviedol, že kontrolou zistil, že obžalovaný zo svojho počítača aktivoval tzv. storno zmluvu ,to znamená že ju preniesol a zaradil medzi aktívne zmluvy do hlavného informačného systému. Spomínaných 8 zmlúv nebolo vytlačených na tlačiarňach v ČSOB Leasing a.s. z aplikácie Jazdenky, tlačiarne nemajú nastavenú diakritiku vo vzťahu k aplikácii jazdenky. Predpokladá že formát týchto 8 zmlúv bol vytvorený mimo ČSOB Leasing a.s. osobou , ktorá mala prístup k dokumentácii dealera v konečnej podobe, ktorú vytvoril systém a následne ju mohol jednoducho preposlať na akúkoľvek emailovú adresu a prekonať ochranu formátovania tohto programu PDF stiahnutím príslušného programu z NETU, čo zvládne aj mierne skúsený užívateľ. Vo vzťahu k počítaču p. L. neboli zistené žiadne podozrivé operácie. V tom čase nebol systém, ktorý by kontroloval, kde bola ktorá zmluva vytlačená , mohla byť vytlačená na akejkoľvek tlačiarni spoločnosti. Systém generoval aj zmluvy, ktoré boli posielané aj žiadateľom o úver- leaising, aj dodávateľom ,takže sa to mohlo vytlačiť kdekoľvek. To, že zmluvy boli upravované zistili iba podľa toho, v zmluvách mala byť za čiarkou medzera a nasledovať adresa. Vo falšovaných zmluvách medzera nebola. To mohol spraviť hocikto, kto si stiahol príslušný program na editovanie súborov, ktoré boli pôvodne v PDF. Aj výsledné boli v PDF, len sa museli upraviť. Nevedel uviesť, či v tom čase mal PDF program ochranný kód a v čase HP si nepamätal, či pri šetrení tohto prípadu vedeli zistiť, kto vstupoval do softvéru a modifikoval zmluvy, resp. či sa tam zachytili stopy vedúce k obžalovanému. V prípravnom konaní uviedol, že pri kontrole zistil z počítača obžalovaného aplikáciu tzv. storno zmluvy, to znamená, že zmluvu si preniesol a zaradil medzi aktívne zmluvy do hlavného informačného systému. V skutočnosti však táto zmluva nebola, ani nemohla byť aktívna, nakoľko údaj o storne bol zachovaný a nebol pozmenený.

Svedkyňa W. pracovala v slovenskej sporiteľni spočiatku na p bočke na Záhradníckej ulici v Bratislave a potom v pobočke Polus City Center ako pokladníčka pri zamieňaní hotovosti. V čase jej nástupu jedným zo zamestnancom bol obžalovaný, ktorý ju zaúčal a mali kamarátsky vzťah. Nezdôverovali sa však navzájom s problémami. Začiatkom júla 2006 bola s obžalovaným na obede a ten jej povedal, že si u kolegyni T. I. založí účet, na ktorý mu prídu peniaze, ktoré zdedil. Tento účet bude na fiktívne meno, povedal, že sa to tak dá a urobí to tak preto, že si chce v budúcnosti zobrať úver a nechce figurovať ako klient slovenskej sporiteľne, ktorý tam má vysokú finančnú hotovosť. Nepripadalo jej to nezvyčajné. Dňa 14.07.2006 prišiel za ňou obžalovaný do práce, dal jej číslo účtu a povedal meno Y. W. a spýtal sa, či na účte má peniaze. Na účte bolo 500.000,- Sk a on požiadal o výber. Nezdalo sa jej, že keď je účet na iné meno, že by urobila niečo, čo by nebolo v poriadku a peniaze mu vydala. Peniaze si mohol vybrať bez toho, aby výber nahlásil 3 dni vopred. Táto lehota platila pri výbere nad 100.000,- Sk ale pre klientov, ktorých nepoznali. Následne prišiel aj druhý a tretí krát, pričom druhý krát vybral viac než 500.000,- Sk, bolo to cca 700.000,- Sk a ona nepreverovala odkiaľ tie peniaze na účet prišli. Ak by si to preverila, zistila by, že peniaze sú z ČSOB Leasingu. Výberové lístky podpisoval písmenom „.. V sporiteľni bolo pravidlo, že pri vyberaní nad 500.000,- Sk musel byť niekto z kolegov, ale pokiaľ poznali klienta, bolo bežnou praxou, že sa žiadny kolega nevolal a potom sa takéto doklady hromadne podpisovali. Podpis na týchto dokladoch bolo W., čo mohla byť p. W., alebo p. Q.. P. Q. p. T. pozná a nevedela uviesť, či v tom čase fungovala kamera na pobočke, uviedla však, že obžalovaný prišiel oblečený inak ako zvyčajne a mal na hlave šiltovku. Zo svedkyňou I. sa pozná a pozná aj jej sestru z videnia.

Svedok N.. G. O. uviedol, že od 01.júla 2006 bol hlavný kontrolór zmlúv na preplatenie zmlúv v ČSOB Leasing a.s. a p. B. bol tiež oprávnený tieto zmluvy kontrolovať a podpisovať. Náplňou práce tohto svedka bolo kontrolovať náležitosti zmluvy, teda či boli dodržané parametre, ktoré zadal schvaľovateľ a verifikovať pravdivosť zadaných údajov, teda či niečo nebolo zmenené. Toto opečiatkoval a podpísal.

Schválené zmluvy im boli doručené v písomnej podobe od predajcu, vykonali ich kontrolu, resp. kontrolu celej zložky, podpísali ich a opečiatkovali. Ak zmluvy spĺňala všetky kritéria, odstúpili ju na ekonomické oddelenie na uhradenie, ale ešte predtým dali tieto zložky p. U., ktorá do nich prefotila zmluvu o spotrebnom úvere. Na ekonomickom oddelení prišlo k preplateniu. V mesiaci júl 2006 mali veľa práce, a preto sa obžalovaný ponúkol s výpomocou, ktorá spočívala v tom, že odniesol zložky na ekonomické oddelenie. Týmto spôsobom vypomohol p. U. viac krát. A on aj p. B. boli radi, že im pomohol, pretože sa to vždy muselo stihnúť do 15,00 hod. Nič neobvyklé sa mu na to nezdalo. Zmluvy podpisoval vždy v ten istý deň, ako išli na preplatenie. Obžalovaný sa u neho informoval o fungovaní systému so zmluvami v stave storno a storno preverenie, pýtal sa na poplatky, teda kedy ich dealer musí zaplatiť a kedy nie. Tieto otázky nesúviseli s jeho náplňou práce, ale odpovedal mu na ne tak, ako by odpovedal každému kolegovi a poskytol informácie, pretože v takom rozsahu boli všetci školení. O toto sa zaujímal aj ich pracovník L. L.. Ale či aj on vypomáhal na oddelení svojou iniciatívou, tak to si už svedok nepamätal. Či bazarista v skutočnosti existuje sa dá skontrolovať v systéme a dá sa to skontrolovať aj vizuálne, v systéme by to malo byť verifikované, teda kontrolovali hlavičku na papieri so systémom a ak tam bolo nejaké iné číslo účtu, tak sa to skontrolovať nedalo.

Svedok N. B. uviedol, že 8 zmlúv nebolo ním podpísaných, teda nepodpísal súhlas s ich preplatením a nevie, kto tieto zmluvy podpísal. Počas dovolenky od 14.07.2006 do 24.07.2006 podľa jeho vyjadrenia v práci nebol. Nevedel uviesť, či štandardne používal dva druhy podpisov, ako sa nachádzajú v trestnom spise. K podpisu na č. l. 268 s pečiatkou 13.07.2006 uviedol, že to nie je jeho podpis. K podpisu, ktorý poskytol grafológovi ako vzorku uviedol, že si nespomína, či mu dal taký podpis, ako bežne používal, pretože na jeho výzvu, aby sa podpísal, sa podpísal. V spoločnosti pracoval od 01.02.2006 do 31.07.2007 a na svoj podpis si nespomínal.

Svedok Bc. G. U. pracoval od roku 2004 do roku 2007 ako riaditeľ teamu ojazdených vozidiel ČSOB Leasing a.s., kde v inkriminovanom čase pracovalo 8 osôb, medzi nimi aj obžalovaný ako schvaľovateľ obchodných prípadov. Schvaľovateľ mal na starosti spracovanie a posúdenie návrhu žiadosti na spotrebný úver zo strany predajcu a teda samotného zákazníka vo vzťahu k poskytnutiu spotrebného úveru k produktu „jazdenky“. Na základe schválenia úverovej zmluvy prebehla kontrola zmluvných dokumentov a sprievodných dokladov, ak bolo všetko v poriadku, nasledovala úhrada kúpnej zmluvy, resp. poskytnutie spotrebného úveru. V predmetných prípadoch, pri prešetrovaní udalosti, došlo k úmyselným zmenám, kedy neznámy zamestnanec pracujúci v ústredí ČSOB Leasingu na oddelení financovania jazdených vozidiel zneužil predmetný systém financovania a získal informácie, zmluvnú dokumentáciu, ktorú pozmenil a vytlačil mimo softvérového informačného systému a takto pozmenenú zmluvnú dokumentáciu dal k úhrade na ekonomické oddelenie. Podozrenie mal na obžalovaného, resp. na pracovníka L. L.. Po schvaľovateľovi toto kontroloval p. O., alebo p. B., schvaľovanie trvalo do 1 hodiny a následná kontrola, keď prišli originály poštou z bazáru cca 3 dni. Na predmetných zmluvách, ktoré boli preplatené a neboli aktivované v systéme, zistili, že je úplne iný dodávateľ ako mal byť podľa systému. Fakticky sa nedalo zistiť, kto tieto zmluvy pozmenil. Systém mohol využiť niekto, kto mal heslá a ovládal ako systém funguje. Každý mal svoj počítač a iba predpokladá, že ho mal zaheslovaný. Nevedel uviesť, či systém vykazoval stopy, kto v ňom manipuloval. Aby k tomu viac neprišlo, sa mal systém zdokonaľovať. Či dodávateľ, ktorý je uvedený v zmluve je skutočne zmluvným dodávateľom ČSOB Leasing, teda komu sa v skutočnosti vyplácajú peniaze, sa kontrolovalo na oddelení kontroly a preplácaní zmlúv. Toto je jedno oddelenie. Teda ak dealer nebol zaevidovaný, nedokázal poslať ani zmluvu, pretože nemal časť softvéru, ktorá bola na to potrebná. Na tomto oddelení obžalovaný nepracoval, teda on peniaze neposielal. Výpomoc zo strany schvaľovateľov k spracovateľom fungovala, ale nepamätá si, či na jeho pokyn nosili zmluvy na ekonomické oddelenie. Vie, že okrem obžalovaného bol ešte niekto podozrivý, že to bol schvaľovateľ a že náhle odišiel z práce. S inkriminovanými zmluvami do posledného kontaktu prišiel ten, kto tieto zmluvy stornoval, ten zadal posledný záznam, že sú stornované.

Svedkyňa Z. L. uviedla, že obžalovaný nosil na oddelenie finančných služieb ČSOB Leasing k úhrade zmluvy a to začiatkom júla 2006. Ona nevedela, kto z oddelenia jazdeniek mal toto v náplni práce. Jej náplňou práce bolo tieto zmluvy skontrolovať po formálnej stránke a nahradiť ich do účtovného systému spoločnosti. Kontrolovala to iba formálne, pretože to nemala v systéme s čím porovnať, napr. či existuje taký dodávateľ, ani či existuje také číslo účtu, alebo zákazník, teda kontrolovala iba náležitosti faktúry. Program spracoval tzv. sprievodku, ktorá je súčasťou samotnej zmluvy. Denne priemerne nahrala 100 faktúr a to zvyčajne do 15,00 hod. Vyhovovala jej, že obžalovaný prišiel so zmluvami aj dva krát za deň, teda nielen pred 15,00 hod, kedy mala nával práce. Je pravdou, že sa jej obžalovaný prostredníctvom

Masengeru pýtal na uhrádzanie zmlúv, ale čo ho presne zaujímalo, na to si už nespomínala. To, že medzi zmluvami boli falzifikáty, sa dozvedela až v októbri 2006. Pár krát prišiel so zmluvami na preplatenie aj L. L., a zmluvy nosili z oddelenia, na ktorom pracoval obžalovaný všetci pracovníci, striedali sa. Údaje, ktoré boli v zmluvách, nemala možnosť kontrolovať so systémom, alebo niečím iným, či sú správne a pravdivé. Tiež si nepamätala, či sa vo svojej funkcii s niekým striedala, ale uviedla, že si áno.

Svedkyňa T. I. pracovala v roku 2006 v Slovenskej sporiteľni a.s., Bratislava v pobočke v POLUSE City Center a na žiadosť obžalovaného, mu založila účet, ktorý znel na meno W., čo spadalo do jej náplne práce. Obžalovaný jej povedal, že chce založiť účet pre známeho, ktorý sa nemohol do banky dostaviť a dal jej údaje tejto osoby, ktoré k založeniu účtu potrebovala. Boli napísané na papieri. Vie, že tým porušila vnútorné predpisy banky, nakoľko mala totožnosť osoby, ktorej založila účet skontrolovať a overiť podľa občianskeho preukazu. Pri zakladaní účtu mala byť aj, podľa bežnej praxi banky, ďalšia pracovníčka. Na dokladoch od tohto účtu je podpísaná Y. W., ktorá je bývalá kolegyňa zo Slovenskej sporiteľni. Prečo je na podpisovom vzore aj p. Q. si nepamätala, ale uviedla, že podpis druhej osoby má slúžiť na supervíziu, teda kontrolu. K tomuto účtu vydala obžalovanému k účtu GRID kartu. Nepýtala sa, na aký účel obžalovaný účet zakladá. Mali kamarátsky vzťah. Kvôli tomu s ňou bol skončený pracovný pomer. Nebola pri vyberaní peňazí obžalovaným z toho účtu. Vie, že na tento účet prišli peniaze od p. T., ale nevie aká suma, ani z akého zdroja.

Svedkyňa Y. W. pracovala v Slovenskej sporiteľni ako poradca pre fyzické osoby asi 15 rokov, do roku 2008. S obžalovaným nepracovala na jednom pracovisku, spoznala sa s ním tak, že bola pár dní zastupovať na pobočke na Záhradníckej ulici, kde obžalovaný pracoval. Pri zakladaní účtu je potrebná prítomnosť žiadateľa, ktorý musí predložiť občiansky preukaz, ona nikdy nezakladala účet bez občianskeho preukazu žiadateľa. Na listiny o založení účtu sa podpisoval pracovník, ktorý účet zakladal a ďalší kolega, ktorý bol na pobočke a bol „po ruke“, samozrejme aj klient. Nevie, či bola pri zakladaní účtu obžalovaného, a asi by si to ani nepamätala. Osoba s rovnakým menom tak vtedy nepracovala. Po predložení zmluvy na č. l. 182 uviedla, že pod tlačeným menom Y. W., je jej podpis, rovnako je jej podpis aj na druhej listine, nad tlačeným menom Y. W.. Tieto listiny iba šifrovala, teda účet nezakladala. Nepamätá si, či videla obžalovaného vyberať v pobočke peniaze, pobočka je malá, nie sú medzi stôlmi zamestnancov banky a pokladňou zásteny, v podstate je to jeden nepredelený priestor, okrem zázemia, čo je vchod do pokladne a trezorových miestností. Pozná p. I.. Nie je pravdou, že by sa druhý podpis na dokladoch robil hromadne na konci zmeny. Každý robil svoju prácu počas prítomnosti klienta a vtedy aj kolegyňa doklady šifrovala. Ten, kto šifroval doklady, nič neoveroval. Počas jej praxe, ak sa mala vyberať suma viac ako 100.000,- Sk, tak túto bolo potrebné nahlásiť 24 hodín vopred, ale ak boli peniaze k dispozícii, tak sa aj vyššia suma ako 100 tisíc SK bez nahlásenia vydala. Peniaze vydávala pokladníčka a ak sa v tom čase nikto pri nej nenachádzal, podpisovali sa doklady na konci zmeny. Bolo tam veľa výberov nad 100.000,- Sk, pretože sa do pobočky nosili tržby.

Svedok L. L. uviedol, že s obžalovaným pracoval v spoločnosti cca 10 mesiacov. Pracovný pomer ukončil, lebo odišiel do H., kde mal vybavenú prácu a doposiaľ tam pracuje ako manažér vo firme Tesco. Nežil s obžalovaným v jednom podnájme, zárobkové pomery obžalovaného poznal, lebo boli rovnaké ako jeho. Nemal s ním spoločný účet, ani ho nepožiadal, aby mu založil účet na meno inej osoby. Vie, že obžalovaný odišiel z firmy preto, že bol nespokojný s peniazmi. Osoby T. I. a W. T. nepozná a nevie, či ich poznal obžalovaný. Pokiaľ sa týka praktikách vo firme, p. U. každý mesiac robil prehľad zmlúv, ktoré uzatvárali, volali sa to rizikovosť schvaľovateľov a bolo to zamerané na to, koľko z týchto zmlúv sa plní. Ani on, ani T. neboli medzi rizikovými schvaľovateľmi. Každý bol zodpovedný za seba, každý mal svoj počítač a svoje heslo, ktoré navzájom nepoznali. Všetci boli dobrými užívateľmi počítačov, na rovnakej úrovni, pretože práca to vyžadovala. Určite všetci na oddelení mali prístup k softvérovému programu, teda „všetci mohli ísť do všetkého“. V každom počítači sa mohol každý prihlásiť pod svojím heslom. Softvér „jazdenky“ zanechával stopu každého, kto v ňom niečo menil a do tohto softvéru mali všetci rovnaký prístup. Nepamätal si, či sa do softvéru leasit prenášali zo softvéru jazdenky aj storno zmluvy, s určitosťou nevedel, či softvér jazdenky generoval zmluvy vo formáte PDF, aby sa nedali prepisovať. Pečiatky so žiadosťou o preplatenie zmlúv mala vo svojom šuflíku P. K., alebo K., vedel, že Y. W. - H., B. X. bol ich bazárista. Obžalovanému nič nedlhoval a je pravdou, že jeho matka je alkoholička, ale on nie je gambler. Ďalej uviedol, že nevie o tom, že by obžalovaný falšoval zmluvy uvedené v obžalobe, žiadne podozrivé správanie z jeho strany

si nevšimol. A tiež nevie o tom, že by si dal na základe falšovaných zmlúv vyplatiť na bankový účet, na fiktívneho dealera nejakú zmluvu. Ani nevie o tom, že by si obžalovaný zriadil v Slovenskej sporiteľni účet na fiktívneho dealera a z tohto fiktívneho účtu vyberal peniaze. Pravdepodobne bazárista nemohol zasahovať do PDF formátu zmlúv, ale pracovníci áno, určite mali prístup k softvérovému programu, teda určite všetci mohli ísť do všetkého. Nevedel uviesť, či mohli zasahovať aj do storno zmlúv. Podľa svojich skúseností z obdobia, kedy pracoval v banke uviedol, že ak tam niekto pracuje, nie je problém si založiť účet na iné meno. Zo spoločnosti neodišiel preto, že by niečo zlé urobil, ale kvôli platu. To, čo je predmetom obžaloby mohol urobiť hocikto zo spoločnosti.

Svedkyňa W. Q. pracovala v pobočke Slovenskej sporiteľne v obchodnom dome POLUS od marca 2006. Obžalovaný bol jej kolegom v pobočke na Záhradníckej ulici. Pozná svedkyne T. I. a W. T., ale nemala s nimi blízky kamarátsky vzťah. Vie, že obžalovaný mal bližší vzťah hlavne s W., keď spolu pracovali. Sporadicky W. T. navštevoval na pobočke. O fiktívnom založení účtu sa dozvedela, až keď to celé „vypuklo“ od šéfa pobočky. Pracovisko pobočky bolo prehľadné, nemuselo byť vidieť pracovníka pokladne, ale ostatní na seba videli vzájomne. Pri zakladaní účtu existuje doklad o podpisovom vzore, zmluva a kópia občianskeho preukazu. K podpisom na č. l. 184 pri dátume 05.07.2006 na pravej a ľavej strane sú obidva podpisy jej a z tohto dokladu je zrejmé, že ho otvárala p. I. a ona jej nasnímala podpisový vzor do systému, robila to na svojom pracovisku a neprichádzala do styku s klientom, lebo sa to robilo až na druhý deň, to znamená, že zobrala doklad „podpisový vzor k účtu“ a nasnímala ho do systému. Jej úlohou bolo skontrolovať, či je zmluva podpísaná klientom a správne vytlačená. Ďalej uviedla, že pri výbere sumy vyššej ako 100.000,- Sk musela byť prítomná ďalšia osoba, ktorá kontrolovala vydávanú hotovosť v rámci pokladne a tiež musela skontrolovať totožnosť klienta, teda stála pri pokladníkovi pri vydávaní tejto sumy. Limit na výber sumy bez ohlásenia vopred bol 100.000,- Sk, pričom klient sa musel preukázať občianskym preukazom, či má takúto sumu na účte a objednať konkrétny dátum výberu. Nepamätá si, či bola pri vyplácaní sumy peňazí obžalovanému a následne k dokladu na strane č. l. 187 spisu uviedla, že stredný podpis na tomto doklade je jej, teda ak je tam podpísaná, mala byť osobne pri výbere, ale mohlo to byť aj tak, že jej ho dala kolegyňa dodatočne podpísať. Je možné, že si klient mohol vybrať sumu nad 100.000,-Sk aj bez toho, aby to vopred ohlásil, ale musel to schváliť manažér pobočky. Od kolegyne I. pracovala cca 1 až 2 metre. Nebolo určené žiadne pravidlo, kto má ako druhý podpísať zmluvu z pracovníkov banky. Bola na to určená minimálna pozícia. K podpisom na č. l. 188 uviedla, že stredný podpis je p. I. a krajné dve šifry patria p. T.. Tieto podpisy pozná bezpečne.

Svedok T. L. vypovedal v prípravnom konaní, pred vznesením obvinenia a následne v zákonnej výpovedi zo dňa 08.09.2011 uviedol, že trvá na tom, čo uviedol dňa 27.03.2009. Dňa 08.09.2011 uviedol, že Y. T. je jeho kamarát od detstva a v roku 2006 mu navrhol, či by si s ním a jeho priateľom P. U., nechcel otvoriť kvetinárstvo, na čo on nepristúpil, lebo nemal 500.000,- Sk na vklad. Nikdy sa nebavili o jeho financiách, ani o práci obžalovaného. Počas ich stretávania to bolo vždy štandardné, žiadne výkyvy v pozitívnom ani negatívnom zmysle neboli a vždy to boli priateľské stretnutia.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na údaje o uskutočnení telekomunikačnej činnosti, doklady Slovenskej sporiteľne, doklady ČSOB Leasing, zápisnice z hlavného pojednávania Okresného súdu Bratislava III a výpis z obchodného registra Slovenskej sporiteľne a.s. a spoločnosti ČSOB Leasing a.s..

Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle zásad uvedených v , dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že by sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Trestné oznámenie bolo podané poškodeným na základe indícií, že fiktívne zmluvy vyhotovil obžalovaný, resp. L. L. preto, že títo dvaja pracovníci ukončili v spoločnosti pracovný pomer. Svedkovia. pracovníci spoločnosti ČSOB leasing a.s. vo svojich výpovediach potvrdili, že systém a softvérový program nemal žiadnu ochranu ani údaje spätnú kontrolu. Obžalovaný pracoval ako leasingový špecialista na úseku „jazdeniek „ , neprichádzal do styku s hotovosťou ani nebolo v jeho kompetencii poukazovať na účet. Zmluvy kontroloval administrátor a opatril zmluvu pečiatkou a podpisom a poslal zmluvu na ekonomické oddelenie. Toto vykonávalo úhradu faktúr na účet bazáristu a ktoré tiež muselo zmluvu skontrolovať, pričom obchodný partner - bazárista musel mať s ČSOB leasing uzatvorenú zmluvu o obchodnej spolupráci.

Všetci schvaľovatelia pracovali s dvomi programami a to programom „jazdenky „ , ktorý vytvorila spoločnosť a bol iba pomocným programom pre schvaľovací a kontrolný proces pre odd. jazdeniek a pre komunikáciu s bazáristami, ktorí kontrolovali stav zmlúv. Druhým a hlavným programom bol program “leasit“ vypracovaný spoločnosťou, kam sa z pomocného programu prenášali všetka zmluvy, aj storno zmluvy, schválené zmluvy sa kontrolovali a aktivovali sa. Z toho je zrejmé, že do prípadného protiprávneho konania by muselo byť zapojených viac osôb. Je zvláštne, že ani pochybením pracovníčky ekonomického oddelenia, ktorá uhradila fiktívne faktúry sa nikto so spoločnosti nezaoberal!? V neposlednom rade, tieto programy, ak sa s nimi narábalo, užívateľ bol identifikovateľný tvz. pamäťovou stopou. Ničím nebolo preukázané, že práve obžalovaný bol osobou, ktorá v systéme vypracovala fiktívne doklady. Obžaloba je založená na svedeckých výpovediach dvoch svedkýň T. a I., ktoré sa vzájomne poznajú a z ich výpovedí je viac ako jednoznačné, že za ich konanie by mali byť v danej veci v procesnom postavení spoluobvinených a nie svedkov. Žiadny iný dôkaz o tom, že to bol práve obžalovaný, kto si založil účet na meno inej osoby a následne vybral peniaze okrem ich tvrdenia neexistuje. Rovnako to mohli tvrdiť o ktoromkoľvek inom pracovníkovi spoločnosti, s ktorým sa mohli náhodne poznať a označiť osobu obžalovaného využijúc skutočnosť, že boli bývalí kolegovia a občas navštevuje pobočku. V nikto okrem nich v inkriminovanom čase pri zakladaní účtu, resp. pri vyberaní peňazí z neho obžalovaného nevidel. Hodnovernosť ich tvrdení je spochybnená aj skutočnosť, že sami sa dopustili protiprávneho konania ako pri zakladaní účtu, tak pri výbere hotovosti. Tiež nebolo ničím preukázané, že obžalovaný sfalšoval podpis p. B., pričom jeho prítomnosť v práci v čase dovolenky, ktorá sa prelína s časom skutku je minimálne spochybnená výpoveďou jeho kolegu. Tento svedok vo výpovedi na súde minimálne zavádzal súd tvrdením, že jeho podpis, ktorý poskytol ku grafologickému skúmaniu je identický s podpisom, ako sa podpisoval v čase spáchania skutku. Rozdielnosť podpisov je z listinných dôkazov zrejmá. Celé vyšetrovanie bolo vedené iba proti obžalovanému, napriek tomu, že rovnaké indície od poškodenej spoločnosti boli i vo vzťahu k osobe L. L..

Z celého dokazovania vyplynulo, že to, čo je predmetom obžaloby mohol urobiť hocikto zo spoločnosti, preto súd obžalovaného Y. T. spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.