Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3T-103-2022.pdf
PDF · 94.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/103/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.3.2023 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVVaÚVTOS Košice,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
- od presne nezistenej doby až do dňa XX.XX.XXXX si od doposiaľ presne nestotožnených osôb v meste Košice zadovažoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú po zakúpení prechovával na presne nezistených miestach, delil na dávky, ktoré balil do pripravených papierových skladačiek, a po predchádzajúcej dohode túto predával za finančnú hotovosť a zadovažoval pre F. A. a G. H., pričom dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách obžalovaný A. B. od neznámej osoby v meste Košice zakúpil za sumu 60,- Eur psychotropnú látku metamfetamín (pervitín) v množstve „10 dielikov“, z ktorej časť zadovážil aj pre F. A. a A. I., pričom v čase o 16.00 hod. bol policajtmi Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove v obci A. vykonaný záchyt obžalovaného A. B. na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Felícia, zelenej farby, evidenčného čísla C. XXXXX, kde pri vykonaní osobnej prehliadky obžalovaný A. B. vydal uzatvárateľné plastové vrecko s obsahom kryštalickej látky a následným chemickým skúmaním bola podľa predbežného vyjadrenia Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice v predloženom kryštalickom materiáli o celkovej hmotnosti 0,37 g (370 mg) zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamínu, pričom toto množstvo zodpovedá najmenej trom bežným jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa
t e d a
- neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku z rastliny rodu konopa,
- neoprávnene kúpil, predal a zadovážil psychotropnú látku a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách),
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona).
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 172 ods. 6 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 a pol (šesť a pol) roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.
odôvodnenie:
Na obžalovaného A. B. bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Trebišov podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona) a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 3 Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie, ktorým zistil nasledovné:
Obžalovaný A. B. po zákonnom poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je nevinný, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, alebo že spáchanie skutku uvedeného v obžalobe nepopiera, uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie, nakoľko sa síce cíti byť čiastočne vinným z konania, ktoré sa mu kladie v obžalobe za vinu, avšak popiera to, že mal pervitín predávať svedkovi H..
Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že so svojimi priateľmi F. A. a A. I. šiel 9.5.2022 do Košíc za tým účelom, aby si spolu kúpili pervitín, pričom na tento pervitín sa zložili všetci traja. Každý z nich dal po 10 Eur na benzín a po 20 Eur na pervitín, čiže spolu si pre všetkých troch kúpili pervitín celkovo za 60 Eur. On teda F. A., G. H. ani A. I. žiaden pervitín nepredával. V tento deň išiel vybaviť kúpu pervitínu od jedného chlapca, ktorého poznal a boli vtedy s ním aj F. A. a A. I., pričom on tento pervitín vybavil aj pre nich. Taktiež bol s nimi vtedy v Košiciach aj jeden chlapec, ktorý im robil šoféra, boli teda celkovo štyria. Pri nákupnom centre Galéria v Košiciach so šoférom vyložili F. A. a A. I. a zobrali k sebe do auta jedného chlapca aj s jeho priateľkou, s ktorým potom išli po pervitín k veľkému Tescu. Obžalovaný čakal aj so šoférom v aute na parkovisku, chlapec, ktorého predtým vzali do auta, z auta vystúpil a aj so svojou priateľkou šiel dozadu za Tesco za nejakou ďalšou osobou, od ktorej mal zohnať pervitín. Asi po pol hodine sa spolu s priateľkou tento chlapec do auta vrátil aj s pervitínom. Peniaze za pervitín mu obžalovaný vyplatil ešte predtým, než vystúpil z auta. Tento chlapec aj so svojou priateľkou potom nastúpil opäť do auta, a oni ho autom niekde zaniesli v rámci Košíc, nepamätá si už, kde presne. Tam ho aj s jeho priateľkou vyložili a obžalovaný potom išiel aj so šoférom k OC Galéria, kde k nim do auta opäť nastúpili F. A. a A. I.. V aute si potom spolu s F. A. a A. I. rozdelili kúpený pervitín, ktorý následne počas cesty aj užili. Každý z nich si ho so striekačkou pichol do žily. Počas cesty, keď sa už vracali z Košíc, ich v obci A. zastavili policajti, ktorým sám vydal pervitín, ktorý mal skrytý v rukáve. A. I. pervitín, ktorý mal pri sebe, rýchlo prehltol, takže uňho pervitín policajti nenašli, našli však u neho inzulínku, teda striekačku, a F. A. mal pri sebe iba veľmi malé množstvo pervitínu, nebola to ani jedna dávka.
Obžalovaný ďalej uviedol, že užívateľom pervitínu je asi 6 rokov, zabezpečoval si ho výlučne pre vlastnú potrebu, teda pre seba, iným osobám pervitín nikdy nepredával. Čo sa týka G. H., v minulosti s ním bol v záložni, kde spolu založili jeden zlatý prsteň, ktorý patril H., pričom H. tento prsteň založil na jeho občiansky preukaz, keďže on vtedy občiansky preukaz nemal. Za prsteň im vtedy v záložni vyplatili 180 Eur, ktoré si rozdelili tak, že H. si zobral 100 Eur a on 80 Eur. Peniaze, ktoré H. za prsteň dlhoval, mu vrátil, ale H. svoju časť peňazí, ktorú dostal zo záložne, nakoniec nemal, takže prsteň nemohol zo záložne vybrať naspäť. Následne ho H. začal obviňovať z toho, že môže za to, že nemá peniaze, že mu ukradol prsteň, a preto si myslí, že z tohto dôvodu na neho H. rozpráva, že mu mal aj predávať pervitín, čo však nie je pravda.
V podstate zhodne ako obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní aj svedok A. I., ktorý potvrdil, že do Košíc išli vtedy za tým účelom, že obžalovaný v Košiciach zoženie pervitín pre seba ako aj pre neho a F. A.. Všetci traja sa na pervitín zložili a obžalovaný potom pervitín skutočne priniesol, predtým mu dal na tento účel 30 Eur. Ešte v Košiciach si striekačkou pervitín, ktorý obžalovaný zakúpil v Košiciach, pichol do žily. Z tohto pervitínu mu potom ešte niečo aj ostalo, ale zvyšok už nestihol užiť, lebo ho vydal policajtom. Svedok zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný mu v aj minulosti predal pervitín, bolo to asi pred dvomi rokmi, možno ešte dávnejšie a bolo to asi iba raz.
O skutočnostiach, týkajúcich sa kúpy pervitínu obžalovaným dňa X.X.XXXX v Košiciach, vypovedal pred súdom zhodne ako obžalovaný a svedok A. I. aj svedok F. A.. Z jeho výpovede je okrem iného zrejmé aj to, že aj v minulosti mal od obžalovaného pervitín asi dvakrát alebo trikrát, pričom raz alebo dvakrát mu dal obžalovaný pervitín zadarmo. Niekoľkokrát mu za neho zaplatil, väčšinou mu zvykol za pervitín dať drobné, ktoré mal vo vrecku, a to asi 5, 8 alebo 10 Eur.
Z výpovede svedka G. H. súd zistil, že s obžalovaným B. sa v minulosti zvykli stretávať vonku a užívať spolu aj pervitín. Ako kamaráti si bežne vyšli vonku a obžalovaný si kúpil pervitín pre seba a on si tiež kúpil pervitín pre seba. Keď pervitín niekedy nemal, pretože nemal peniaze, tak niekedy zašiel za obžalovaným, aby mu nejaký pervitín dal, ale obžalovaný za to od neho nikdy žiadne peniaze nezobral. Niekedy mu však dal nejaké peniaze pre deti alebo niečo pre jeho deti kúpil. Čiže obžalovaný mu zvykol v minulosti dať trošku pervitínu, ktorý si od neho zobral, ale keď mu niekedy za to dal nejaké peniaze, napríklad 5, 7 alebo 10 Eur, tak to bral tak, že mu dal peniaze na to, aby niečo kúpil pre deti, vedel, že aj on musel za pervitín nejaké peniaze zaplatiť.
Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že 18 rokov je registrovaný ako narkoman, bral pervitín, heroín a marihuanu, zo závislosti sa lieči na psychiatrickom oddelení na Skladnej ulici v Košiciach a policajti často od neho chcú, aby ako svedok vystupoval v iných drogových veciach. Svedok trval tiež na tom, že od obžalovaného si pervitín nekupoval tak, ako to uvádzal v policajnej zápisnici, ale ako to uviedol pred súdom, teda že obžalovanému dával peniaze na to, aby niečo kúpil pre svoje deti, Niekedy peniaze za pervitín zvykol nechávať aj rovno deťom obžalovaného, a to vtedy, keď boli pri nich. Keď pri nich deti neboli, tak obžalovanému zvykol nechať peniaze pre deti len tak, napríklad na stole. Keď takto zvykol obžalovanému nechávať nejaké peniaze, tak mu dal maximálne 10 Eur, viac určite nie, pretože viac peňazí pri sebe nezvykol mať.
Skutkový stav bol objektivizovaný aj prečítanou zápisnicou o skoršej výpovedi svedka J. C. z prípravného konania, znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria (z neho vyplýva, že obžalovaný užíval pervitín, ale nie je od pervitínu a ani od inej psychotropnej látky a alkoholu závislý, pričom ochranné protitoxikomanické, protialkoholické ani psychiatrické liečenie by nesplnilo svoj účel), znaleckým posudkom KEÚPZ Košice ako aj listinnými dôkazmi, a to evidenčnou kartou vodiča, predbežným vyjadrením KEÚPZ, výsledkami toxikologického vyšetrenia, zápisnicou o vykonaní osobnej prehliadky, zápisnicou o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov a súvisiacou fotodokumentáciou.
Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného súd zistil, že z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný, ústavom na výkon väzby v Košiciach je hodnotený kladne. Doposiaľ bol raz súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 21.8.2018 sp.zn. 7T/88/2018, ktorým mu bol pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 177 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ktorá uplynula 12.9.2020, a v ktorej sa osvedčil. V registri priestupkov má obžalovaný celkovo 5 záznamov, keď v troch prípadoch porušil zákaz vychádzania v rámci protipandemických opatrení, jeden záznam o spáchaní priestupku sa týka uvedenia nepravdivých údajov štátnemu orgánu a v jednom prípade sa jedná o priestupok na úseku cestnej dopravy.
Na základe takto vykonaného dokazovania bol spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav, zodpovedajúci výrokovej časti tohto rozsudku. Z výpovedí samotného obžalovaného ako aj svedkov A. I. a F. A. je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obžalovaný obom menovaným ako aj sebe dňa 9.5.2022 zadovážil od bližšie nestotožnenej osoby pervitín, pričom z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že svedkom I. a A. obžalovaný zabezpečil, resp. predal pervitín už aj v minulosti, čo vo
svojich výpovediach pred súdom a rovnako aj v prípravnom konaní opakovane potvrdili obaja uvedení svedkovia (pre úplnosť súd uvádza, že predaj resp. zadováženie pervitínu obom svedkom v minulosti je pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného irelevantný).
Podstatnou pre právne posúdenie konania obžalovaného je predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný v minulosti zadovažoval, resp. predával pervitín aj svedkovi G. H., čo jednoznačne vyplynulo z výpovede tohto svedka pred súdom ako aj z jeho výpovede v prípravnom konaní. Svedok H. síce zadovažovanie pervitínu od obžalovaného podľa vlastných tvrdení nevnímal ako kúpu pervitínu, jeho vnímanie uvedenej skutočnosti (či sa jedná alebo nejedná o kúpu pervitínu) je však z trestnoprávneho hľadiska irelevantné, nakoľko z okolností, za akých si mal svedok H. zadovažovať od obžalovaného pervitín, nepochybne vyplýva, že sa jednalo o kúpu pervitínu. Aj v tomto smere však platí, že z trestnoprávneho hľadiska je trestným už samotné zadováženie pervitínu (pre niekoho) bez ohľadu na to, či k nemu došlo na základe kúpy alebo darovania, prípadne iným spôsobom.
Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu teda bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že sa prejednávaný skutok stal tak, ako je konkretizovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, a že jeho páchateľom je obžalovaný A. B..
Konanie obžalovaného súd právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona). Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby je v danom prípade spáchanie trestného činu na viacerých osobách (v zmysle § 127 ods. 12 Tr. zákona sa viacerými osobami rozumejú najmenej tri osoby), pričom v zmysle zaužívanej súdnej praxe je tento osobitný kvalifikačný moment potrebné aplikovať aj v prípadoch drogovej trestnej činnosti. Subjektívna stránka trestného činu je daná priamym úmyslom v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prípade konania obžalovaného ide podľa názoru súdu iba o jeden trestný čin, a to obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona a nie o dva samostatné trestné činy právne kvalifikované podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona a súčasne aj podľa § 171 ods. 3 Tr. zákona, ako to uvádza podaná obžaloba. Inak povedané, v prípade prechovávania pervitínu obžalovaným nejde o samostatný (ďalší) trestný čin, ale o konanie, ktoré je potrebné právne posúdiť v kontexte celého zákonného ustanovenia § 172 Tr. zákona a právne kvalifikovať ako prechovávanie inej psychotropnej látky ako psychotropnej látky z rastliny rodu konopa v zmysle odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, za súčasného použitia právnej kvalifikácie aj podľa odseku 4 písm. c) a odseku 6 písm. b), a to bez ohľadu na jej prechovávané množstvo.
V porovnaní s podanou obžalobou došlo zo strany súdu aj k čiastočnej úprave skutkovej vety v niektorých nepodstatných detailoch tak, aby zodpovedala zisteniam, ktoré nepochybne vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli), ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri výmere ukladaného trestu zohľadnil súd aj ďalšiu podstatnú skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, že v prípade obžalovaného sa nepochybne nejedná o typického drogového dílera (ustanovenie § 172 Tr. zákona by malo postihovať predovšetkým dílerov drog, čomu zodpovedajú aj pomerne prísne trestné sadzby), ale o konzumenta pervitínu, ktorý príležitostne zadovažuje pervitín aj pre iné osoby, predovšetkým svojich kamarátov a známych. Zároveň možno konštatovať, že nebolo preukázané, aby tak konal za účelom dosiahnutia finančného zisku.
S prihliadnutím na uvedené dospel súd k záveru, že zistené okolnosti týkajúce sa pomerov obžalovaného ako aj samotnej trestnej veci možno považovať za mimoriadne okolnosti prejednávaného prípadu, odôvodňujúce použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody s tým, že súd mal zároveň za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom v trvaní desať až
pätnásť rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere 6 a pol roka. Takto uložený mimoriadne znížený trest odňatia slobody podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej obdobnej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.
Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody súd zohľadnil ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zákona, v zmysle ktorého súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Aj v tomto smere súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti s tým, že náprava obžalovaného ako osoby, ktorá doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody, bude podľa názoru súdu podstatne lepšie zaručená v ústave so stredným stupňom stráženia, než v ústave s maximálnym stupňom stráženia, kde by mal byť inak obžalovaný zaradený ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu.
Súd obžalovanému obligatórne uložil aj ochranný dohľad kratšieho trvania, keďže ochranný dohľad uloží súd vždy páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd zároveň obžalovaného poučuje, že odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.