Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Trestný_rozkaz_1T-102-2013.pdf
PDF · 80.67 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/102/2013
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Petrom Kaňom vydáva podľa § 353 ods. 1 Tr. por. v konaní proti ušlému podľa § 358 ods. 1, § 360 Tr. por. tento
rozhodol:
Obvinený :
J. A. narodený XX. O. XXXX v D., trvalý pobyt D., K. G. XX, toho času na neznámom mieste
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
1/ hoci mu z § 62 a nasl. zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju nezaopatrenú dcéru K. P., narodenú XX. A. XXXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno z 18. decembra 2008, č.k. 12C/195/2007-45, s právoplatnosťou od 19. februára 2009, sa obvinený zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 1 000 Sk (tj. 33,19 eur), ktoré výživné bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Komárno z 3. apríla 2013, č.k. 9P/209/2012 - 52, právoplatným 18. apríla 2013, na sumu 80 eur mesačne počnúc od 1. septembra 2012, ktoré výživné mal platiť vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca do rúk matky dieťaťa C. P., bytom D., Q. K. XX/XX, túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplní od narodenia dieťaťa, teda od 27. marca 2006 až doposiaľ, okrem obdobia, kedy bol obvinený vo väzbe a následne vo výkone trestu v inej trestnej veci od 17. mája 2006 do 25. septembra 2007, keď pred nástupom na jeho výkon zahlásil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, v ostatnom období hoci mal viacero zamestnaní, tieto skončil z vlastnej vôle, uspokojil sa len s príjmami z náhodných brigád aj v cudzine, pričom v súčasnosti sa zdržiava na neznámom mieste, nevyvinul ani minimálne úsilie k tomu, aby si prácu našiel aspoň prostredníctvom úradu práce, aby si tak zvýšil svoje šance na trhu práce, pričom mal a mohol prispievať na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa počas celej doby zavineného neplatenia výživného najmenej vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, teda v období od narodenia dieťaťa až do šiestich rokov veku dieťaťa v sume najmenej vo výške 33,19 eur mesačne a v období od šiestich rokov života dieťaťa až doposiaľ v sume najmenej vo výške 80 eur mesačne, tento stav zavineného neplatenia výživného zo strany obvineného trvá až doposiaľ, a hoci matka oprávneného dieťaťa poberá od 1. apríla 2009 náhradné výživné v rozsahu vyživovacej povinnosti obvineného od príslušného úradu práce, v období od 27. marca 2006 až doposiaľ, teda do 12. mája 2014, mu vznikol dlh na výživnom v celkovej sume 3 533,59 eur, ktoré je povinný uhradiť matke oprávneného dieťaťa C.,
a tohto konania sa dopustil hoci bol rozsudkom Okresného súdu Komárno z 15. marca 2007, č.k. 3T/14/06-156, právoplatným 15. marca 2007, uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2005) v úmyselnej forme zavinenia, za čo (okrem iného) mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 14 (štrnástich) mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom tento trest dňom 25. septembra 2007 vykonal,
2/ hoci mu z § 62 a nasl. zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju nezaopatrenú dcéru K. W., narodenú XX. A.XXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno z 10. marca 2003, sp. zn. 9C/125/02, s právoplatnosťou od 17. apríla 2003 sa obvinený zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 500 Sk (tj. 15,60 eur), ktoré výživné mal platiť vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca do rúk matky dieťaťa Y. W., bytom D., Q. K. E. číslo XXXX/X, túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplní od 26. septembra 2007, keď bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom pred nástupom na jeho výkon zahlásil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, v ostatnom období hoci mal viacero zamestnaní, tieto skončil z vlastnej vôle, uspokojil sa len s príjmami z náhodných brigád aj v cudzine, pričom doposiaľ žije na neznámom mieste, nevyvinul ani minimálne úsilie k tomu, aby si prácu našiel aspoň prostredníctvom úradu práce, aby si tak zvýšil svoje šance na trhu práce, pričom mal a mohol prispievať na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa počas celej doby zavineného neplatenia výživného najmenej vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, tento stav zavineného neplatenia výživného zo strany obvineného trvá až doposiaľ, obvinenému v období od 26. septembra 2007 až doposiaľ, teda do 12. mája 2014, vznikol dlh na výživnom najmenej vo výške 1 232,40 eur, ktoré je povinný uhradiť matke oprávneného dieťaťa Y. W.,
a tohto konania sa dopustil hoci bol rozsudkom Okresného súdu Komárno z 15. marca 2007, č.k. 3T/14/06-156, právoplatným 15. marca 2007, uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2005) v úmyselnej forme zavinenia, za čo (okrem iného) mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnástich) mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom tento trest dňom 25. septembra 2007 vykonal,
t e d a
v bode 1/
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
v bode 2/
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
č í m s p á c h a l
v bode 1/
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. v úmyselnej forme zavinenia,
v bode 2/
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. v úmyselnej forme zavinenia.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, ak mu bola priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Tr. por. späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 ods. 1 Tr. por.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až do vtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu podľa § 255 ods. 3 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Tr. por. alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť (§ 240 ods. 3 Tr. por.).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 ods. 4 Tr. por.).