Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/451/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu JUD. Andrea Dudášová a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci navrhovateľa: C. Y., narodený XX.XX.XXXX, A. T. XXXX/X, P., proti odporcovi: AGROPO s.r.o., IČO: 34 125 795, Zvončín 107, právne zastúpený: JUDr. Timotej Minarovič, advokát, A. Žarnova 1, Trnava, o zaplatenie 6.556,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -192 zo 16. októbra 2012 v zamietajúcej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 823 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 94,45 eur od 07.07.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 728,55 eur od 07.07.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh zamietol. Ďalej rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 493 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, že odporca je povinný zaplatiť tunajšiemu súdu náhradu trov konania štátu v sume 9,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi sa vracia preplatok preddavku na znalečné v sume 85,06 eur do pätnásť dní od právoplatnosti rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu. Po právnom zdôvodnení v zmysle ust. , , o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov a ust. , , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia skutkovo odôvodnil súd prvého stupňa, že zo znaleckého posudku mal preukázané, že výška obvyklého nájomného od 20.1.2009 do 31.12.2009 je 0,034 eur / m2 / mesačne a od 01.01.2010 do 19.04.2011 je 0,044 eur / m2 / mesačne. Výška mesačného nájomného v období od 20.01.2009 do 31.12.2009 predstavuje celkom 26,28 eur (0,034 eur za m2 x 773 m2) a výška mesačného nájomného v období od 01.01.2010 do 19.04.2011 predstavuje celkom 34,01 eur (0,044 eur za m2 x 773 m2). Znamená to nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 10,17 eur za obdobie 20.01.2009 do 31.01.2009 (26,28 eur : 31 dní x 12 dní), na zaplatenie sumy 289,08 eur za obdobie od februára 2009 do decembra 2009 (26,28 eur x 11 mesiacov), na zaplatenie sumy 510,15 eur za obdobie od januára 2010 do marca 2011 (34,01 eur x 15 mesiacov) a na zaplatenie sumy 13,60 eur za obdobie od 01.04.2011 do 19.04.2011 (34,01 eur : 30 dní x 12 dní), teda celkom nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 823 eur. Vzhľadom k tomu, že sa odporca dostal do omeškania so svojim plnením, má navrhovateľ právo požadovať aj úrok z omeškania vo výške o 8,00 % viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Navrhovateľ v konaní požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

2.914,21 eur od 20.01.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.914,21 eur od 20.01.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 728,55 eur od 20.04.2011 do zaplatenia, pričom k omeškaniu odporcu došlo najskôr dňom nasledujúcim po doručení návrhu na začatie konania dňa 07.07.2011, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k tomuto dňu bola 1,25 % (8,00 % + 1,25 %). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď za kvalifikované požiadanie o splnenie peňažného dlhu možno považovať návrh na začatie konania, je dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v návrhu na začatie konania deň nasledujúci po doručení tohto návrhu na začatie konania odporcovi, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 728,55 eur od 07.07.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne, keďže účastníkom nie je možné priznať viac, ako žiadajú, zo sumy 94,45 eur od 07.07.2011 do zaplatenia. Preto považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný z časti a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 823 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 728,55 eur od 07.07.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 94,45 eur od 07.07.2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia veta prvá v spojení s ustanovením , keďže konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.671,35 eur od 01.01.2010 do 19.01.2010, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.914,21 eur od 01.01.2010 do 19.01.2010 a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 242,85 eur od 20.04.2011 do zaplatenia bolo zastavené vzhľadom na správanie sa navrhovateľa, ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť, v časti o zaplatenie sumy 823 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 728,55 eur od 07.07.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 94,45 eur od 07.07.2011 do zaplatenia súd návrhu vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal súd plnú náhradu trov konania, nakoľko neúspech navrhovateľa v zastavenej a v zamietajúcej časti konania bol nepatrný vo vzťahu k vyhovujúcej časti konania, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania v sume 493 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenej súdneho poplatku z návrhu v sume 393 eur v zmysle výzvy číslo konania -45 a v zmysle uznesenia číslo konania -69 a náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie preddavku na znalečné v zmysle uznesenia číslo konania -127. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa ustanovenia 148 ods. 1 a neúspešnému odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 9,50 eur, čo predstavuje náhradu vecných nákladov zaplatených v zmysle uznesenia číslo konania -149 zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Rozhodol zároveň o vrátení zaplateného preddavku na znalečné podľa ustanovenia odporcom celkom v sume 100 eur, z ktorej sumy 100 eur bola použitá suma 14,94 eur na zaplatenie znalečného v zmysle uznesenia číslo konania -176, čo znamená vrátenie nespotrebovaného preddavku na znalečné v sume 85,06 eur odporcovi.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v zastúpení svojím právnym zástupcom okrem výroku ,,v ktorej časti sa návrh zamieta“. Ako na dôvod podania odvolania uviedol ustanovenia , pretože došlo k vade uvedenej v ustanovení , a pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a , pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca nepopieral, že by predmetné pozemky neužíval, tieto pozemky užíva na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Pozemok, parc. č. XXX/XX je zastavaný stavbou skladu na priemyselné hnojivá a pozemok parc. č. XXX/XX . tvorí úzky pás pred stavbou o rozmeroch 1,5 x 80 metrov. Jedná sa o vybetónovaný pás pod odkvapom skladu. Stavba skladu bola postavená v roku 1963 až 1964 súčasťou bol aj betónový spevnený pás v súčasnosti predstavujúci parcelu XXX/XX. Odporca si je vedomý toho, že za ich užívanie je povinný zaplatiť odplatu ich vlastníkovi, avšak odplatu obvyklú vo výške stanovenej právnymi predpismi a nie v nereálnych cenách. Súd to pri rozhodovaní o výške odplaty za užívanie predmetných pozemkov nezohľadnil a vychádzal len zo znaleckého posudku znalca a nezaoberal sa tou skutočnosťou, že zo zákona ide o pozemok na poľnohospodárske účely, ktorý spadá pod režim nájmu poľnohospodárskych pozemkov podľa a nie pod bežný podnikateľský nájom zastavaných pozemkov. znalec sa nevysporiadal s osobitým právnym režimom posudzovaných pozemkov a to s tou skutočnosťou, že tieto pozemky sú podľa v právnom slova zmysle poľnohospodárskymi pozemkami. Pri stanovení nájmu poľnohospodárskych pozemkov sa musí ex lege zohľadniť ich právny stav založený zákona

číslo . Na toto už odporca upozorňoval svojím podaním zo dňa 10.02.2012. Podľa jeho názoru nie je posudok použiteľný pre potreby tohto konania. S otázkou právnej kvalifikácie predmetných pozemkov sa nevysporiadal nielen znalec, ale ani súd. Podľa názoru odvolateľa preto musí súd prihliadať na to, že predmetné pozemky sú v právnom slova zmysle poľnohospodárskymi pozemkami podľa zákona číslo , bez ohľadu na iné skutočnosti, napríklad zápis na LV, spôsobu užívania a podobne. Ceny za užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely v Trnavskom regióne sa pohybujú od 20 eur do 80 eur / za 1 ha ročne. Takáto cena platí za pozemky označené aj fyzicky užívané ako orná pôda a tiež za pozemky, ktoré sú v katastri vedené ako zastavané, alebo ostatné plochy spadajúce pod režim zákona číslo . V časti trov konania nesúhlasil odporca s priznaním trov konania navrhovateľovi v plnej výške, pretože navrhovateľ si po čiastočnom späťvzatí a zmene návrhu uplatňoval sumu 6556,97 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2914,21 eur od 20.01.2010 do zaplatenia, teda úspech navrhovateľa bol vo výške 13 % zo žalovanej sumy. Alternatívne súd mohol pri priznávaní trov konania zohľadniť ust. veta prvá . Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa odporcu sú tie skutočnosti, že odporca sám ponúkol uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetné pozemky, ponúkal rokovanie o reálnej výške odplaty, prezentoval to aj na pojednávaniach. Vzhľadom k tomu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa ust. a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd môže vydať rozhodnutie kde bude určená výška odplaty za užívanie pozemkov pri zohľadnení právneho režimu pozemkov podľa zákona číslo .

Vyjadrenie k odvolaniu podal žalobca. Poukázal na to, že sa v konaní odporca domáhal určenia hodnoty nehnuteľnosti, ktorú užíva v zmysle zákona , ktorá pri výpočte nájmu za poľnohospodársky pozemok odkazuje na vyhlášku číslo , nie však správne vyjadrenia odporcu, že v zmysle zákona číslo sú predmetné pozemky právne poľnohospodárskymi pozemkami. Zákon hovorí iba o tom, na ktoré pozemky ho možno aplikovať a nie, že sa mení druh pozemku. však určuje iba spôsob výpočtu pre pozemok vedený v katastri ako orná pôda a ostatné plochy. Predmetný pozemok je v katastri nehnuteľností vedený ako zastavané plochy a nádvoria a navyše je umiestnený v zastavanom území obce. Predmetná vyhláška s takouto situáciou nepočíta, preto aj počas konania poukazoval na to, že na predmetné pozemky sa nemá aplikovať . Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že súd nevykonal navrhované dôkazy, pretože súd stanovil znalca, robil dopyt na znalcov z odboru poľnohospodárstva, vychádzal z oznámenia Obvodného pozemkového úradu v Trnave, na základe ktorých dospel k záveru, že na určenie hodnoty nájmu na predmetných pozemkoch nemožno aplikovať vyhlášku č. . Preto žiaden znalec z odboru poľnohospodárstva nie je opravený v zmysle tejto vyhlášky predmetné pozemky oceniť ako ornú pôdu. Znalec musí vždy vychádzať z údajov vedených v katastri nehnuteľností. Súd vychádzal z týchto údajov pri svojom rozhodovaní, keď v zmysle ustanovenia katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. Preto podľa názoru žalobcu pri stanovení výšky nájmu vychádzal ustanovený znalec v súlade s právnymi predpismi a aplikoval vyhlášku č. . Pokiaľ sa jedná o náhradu trov konania odôvodnenie podľa ustanovenia považuje za správne a jedinými nákladmi bol súdny poplatok za preddavok znalca. Pri zostavovaní žaloby vychádzal z trhovej ceny zistenej po dopyte realitných kancelárií, nemohol vedieť ako bude určený nájom podľa znaleckého posudku. Tiež nemožno brať do úvahy okolnosti osobitného zreteľa, pretože niekoľko mesiacov sa snažil s odporcom dohodnúť, avšak ten trval na svojom. Preto navrhol vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 6.556,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.914,21 eur od 20.01.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.914,21 eur od 20.01.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 728,55 eur od 20.04.2011 do zaplatenia.

Znalec Ing. Robert Gombár uvádzal, že pre stanovenie ceny pozemku v súvislosti s vykonaním znaleckého úkonu je rozhodujúci stav registra „C“ vedený v katastri nehnuteľností, a to že sa jedná o zastavané plochy a nádvoria. Pozemky sa nachádzajú v odľahlých zónach poľnohospodárskej oblasti 10 km od centra Trnavy a nemožno hovoriť o komerčnom využití pozemku v zastavanej zóne. Vykazujú rizikové faktory súvisiace s účelom ich využitia, prístupom a napojiteľnosťou na verejné rozvody inžinierskych sietí. Obec Zvončín sa vyjadrila, že pozemky sú funkčne zaradené v poľnohospodárskej zóne a zmena ich využiteľnosti by zrejme znamenala nutnosť zmeny územného plánu. Na predmetné pozemky nie je prístup z verejnej komunikácie. Zo Znaleckého posudku číslo 64/2012 vyhotoveného Ing. Robertom Gombárom dňa 04.07.2012 súd zistil, že obvyklá výška nájmu k parcele číslo XXX/XX a XXX/XX v období od 20.01.2009 do 31.12.2009 je 0,034 eur / m2 / mesiac a v období od 01.01.2010 do 19.04.2011 je 0,044 eur / m2 / mesiac. Hodnotené nehnuteľnosti sa nachádzajú v zastavanom území obce Zvončín na okraji areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva v južnej okrajovej časti obce. Pozemky tvoria spolu so stavbou skladovej haly ucelený funkčný celok ako pozemok pod stavbou a úzky pozdĺžny pás pred priečelím stavby. Stavba nie je napojená na inžinierske siete, všetky hlavné siete sú dovedené na okraj areálu pri vstupe pri hlavnej administratívnej budove vzdialenej od hodnoteného pozemku cca 130 m. Vzhľadom na minimálnu vybavenosť, intenzitu využitia, typ stavby a okrajovú polohu lokality stanovil návratnosť predĺženú na 30 rokov.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že odporca užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu bez platnej nájomnej zmluvy, t. j. bez právneho dôvodu. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve od odporcu za obdobie od 20.01.2009 do 19.04.2011 vo výške 6.556,97 eur. Nárok navrhovateľa voči odporcovi súd kvalifikoval bezdôvodným obohatením v zmysle a , keďže odporca užíva nehnuteľnosti vlastnícky patriace navrhovateľovi neoprávnene bez platného právneho titulu. Z Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 13.04.2004 medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom vyplýva, že navrhovateľ prenechal odporcovi do užívania do 19.01.2009 parcelu číslo XXX., vo výmere 1640 m2, v podiele 2/5-iny vzhľadom k celku. Z Oznámenia Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy zo dňa 21.11.2011 vyplýva, že pôda na parcele číslo XXX/XX a XXX/XX v katastrálnom území X. má bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku - BPEJ: 0143202. Kód BPEJ pre parcely číslo XXX/ XX a XXX/XX v katastrálnom území X. bol stanovený iba odborným odhadom a vychádza z najbližšie dostupnej jednotky BPEJ na mapovom podklade, keďže uvedené pozemky sú zastavané a už nie je možné vykonať terénny pôdoznalecký prieskum (oznámenie Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy zo dňa 11.01.2012).

Odporca užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu bez platnej nájomnej zmluvy, t. j. bez právneho dôvodu. Navrhovateľ plnil neexistujúci záväzok voči odporcovi, nakoľko navrhovateľ nebol k odporcovi v žiadnom právnom vzťahu, rovnako nekonal za iného. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve od odporcu za obdobie od 20.01.2009 do 19.04.2011 vo výške 6.556,97 eur. Nárok navrhovateľa voči odporcovi súd kvalifikoval bezdôvodným obohatením v zmysle a , keďže odporca užíva nehnuteľnosti vlastnícky patriace navrhovateľovi neoprávnene, bez platného právneho titulu, spočívajúce v užívaní parcely číslo XXX/XX vo výmere 138 m2 a v užívaní parcely číslo XXX/XX vo výmere 635 m2, v katastrálnom území X.. Preto je povinnosť odporcu vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie navrhovateľa požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, takže súd považoval nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi za dôvodný.

Podľa ustanovenia a o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom. Takýto pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely, alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

Podľa ustanovenia o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľností vlastnícky patriacich navrhovateľovi odporcom, bez právneho dôvodu, určil súd peňažnou čiastkou zodpovedajúcou čiastkam vynakladaným obvykle v danej lokalite a v čase za užívanie obdobných nehnuteľností podľa znaleckého posudku celkom nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 823 eur.

Ako súd prvého stupňa správne zistil dokazovaním nemožnosť aplikovať v prejednávanej veci vyhlášku č. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav potvrdzuje i Oznámenie Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 18.11.2011, Oznámenie Správy katastra Trnava zo dňa 22.11.2011, Stanovisko znalkyne z odboru poľnohospodárstvo Ing. Jany Štefancovej, Stanovisko znalca z odboru poľnohospodárstvo Ing. Vendelína Senci, Stanovisko znalca z odboru poľnohospodárstvo Ing. Oldřicha Kacířa zo dňa 20.02.2012, Stanovisko znalca z odboru poľnohospodárstvo Doc. Dr. Ing. Ladislava Ducsaya. Z Oznámenia Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy zo dňa 11.01.2012 vyplýva, že kód BPEJ na predmetné parcely číslo XXX/XX a číslo XXX/XX v katastrálnom území X. vychádza z najbližšej dostupnej jednotky BPEJ na mapovom podklade, nakoľko uvedené pozemky sú zastavené. Nebolo preto možné vychádzať pri určení obvyklej výšky nájmu zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom z odboru poľnohospodárstvo, súd návrh odporcu na doplnenie dokazovania ustanovením znalca z odboru poľnohospodárstvo zamietol a za účelom určenia obvyklej výšky nájomného predmetných pozemkov s charakterom zastavaných pozemkov ustanovil súd vo veci znalca z odboru stavebníctvo.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. potvrdil.

Úspešnému odporcovi v odvolacom konaní nevznikli trovy a neuplatnil si ich, preto podľa ust. s použitím ust. rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, že sa mu náhrada nepriznáva.

Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.