Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/74/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Ivana Ilavského, vo veci odsúdeného X. F., o povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany sp.zn. , o sťažnosti okresného prokurátora a odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 23.04.2014, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí dňa 13.05.2014 takto

rozhodol:

I/

Podľa z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa sa odsúdený X. F., nar. XX.XX.XXXX, neberie do väzby.

II/

Podľa sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa z dôvodu vzal odsúdeného X. F. do väzby s tým, že lehota väzby mu začne plynúť okamihom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania vo veci Okresného súdu Piešťany sp.zn. zo dňa 23.04.2014. Zároveň rozhodol, že väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.

Podľa nenahradil väzbu odsúdeného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením a ustanovením , keď mal za to, že osoba odsúdeného a jeho predchádzajúce odsúdenia (aj keď boli zrušené v konaní uložením spoločného a súhrnného trestu), odôvodňujú obavu, že by po prepustení pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Zároveň mal za to, že u odsúdeného nie sú dané ani podmienky na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa ustanovenia .

Proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť v zákonnej lehote tak okresný prokurátor, ako aj odsúdený.

Okresný prokurátor v dôvodoch svojej sťažnosti namietal správnosť procesného postupu súdu I. stupňa, ktorý o vzatí do väzby odsúdeného rozhodol v rozpore s ustanovením skôr, ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola povolená obnova konania.

Odsúdený v dôvodoch svojej sťažnosti poukázal na to, že odsúdenia, na ktoré prihliadal súd I. stupňa pri rozhodovaní o jeho väzbe boli podmienečné, rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. boli zrušené výroky o trestoch z predchádzajúcich odsúdení a bol mu uložený súhrnný trest bez toho, aby sa súd zaoberal otázkou, či sa v skúšobnej dobe predchádzajúcich odsúdení osvedčil alebo nie. Bez vyriešenia tejto otázky nemôže súd rozhodnúť ani o jeho vzatí do väzby. Zároveň poukázal na to, že celej trestné činnosti, za ktorú bol v minulosti v jednotlivých konaniach odsúdený, sa dopustil ešte v roku 2008, všetko v súvislosti s jeho podnikaním, v ktorom naďalej pokračovať nebude a tak neexistuje dôvodná obava, že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Svojej trestnej činnosti ľutuje, má snahu uhradiť spôsobenú škodu, o čom nasvedčuje aj skutočnosť, že doposiaľ uhradil škodu poškodenej B.. Odsúdený sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia o jeho vzatí do väzby s tým, aby bol z výkonu trestu prepustený.

Krajský súd na základe podaných sťažností podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podali sťažovatelia sťažnosť, ako aj konanie ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že len sťažnosť odsúdeného možno považovať za dôvodnú.

K procesnému postupu súdu I. stupňa uvádza odvolací súd nasledovné:

Je pravdou, že v ustanovení zákonodarca začlenil rozhodnutie o väzbe do konania po povolení obnovy konania. Malo by teda platiť, že na procesný postup v obnovenom konaní sa použijú všeobecné ustanovenia a to aj všeobecné ustanovenia týkajúce sa väzby. V rozpore s takýmto vymedzením konania o obnove ale zákonodarca určil, že o väzbe sa rozhodne podľa , čo je dokonca uvedené aj v ustanovení . Takto vznikol stav, z ktorého vyplýva, že postup podľa je špeciálnym konaním vo vzťahu k všeobecnému postupu podľa a teda, že síce ide o postup v obnovenom konaní, ale nie celkom podľa ustanovení, ktoré zodpovedajú obnovenému - pôvodnému konaniu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie po povolení obnovy konania (tzv. obnovené konanie), nemá absolútny charakter, pretože špecificky a osobitne sa v takomto konaní rieši rozhodnutie o väzbe nie podľa všeobecných ustanovení ale podľa . Striktný postup v zmysle za stavu, keď toto ustanovenie neupravuje, ktorý súd má rozhodnúť o väzbe, tak v praxi navodzuje problematické otázky o zákonnom sudcovi. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd postup súdu I. stupňa za správny a zákonný, tento zodpovedá nielen požiadavkám ústavnosti ale aj spravodlivého procesu. Aj keď súd I. stupňa rozhodol o väzbe odsúdeného podľa ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povolenie obnovy konania, žiadnym spôsobom nezasiahol do výkonu trestu odňatia slobody. Naopak, zabezpečil, že účinky väzby nastanú až po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania. V prípade, že by, v dôsledku podanej sťažnosti, bolo nadriadeným súdom uznesenie o povolenie obnovy konania zrušené a návrh na povolenie obnovy konania zamietnutý, žiadne účinky väzby by nenastali. Postup súdu I. stupňa tak vyhovuje podmienke a požiadavke bezodkladného rozhodnutia o väzbe v zmysle , ale vyplýva aj z ustanovenia veta prvá , z ktorej vyplýva, že ide o tzv. rozhodnutie o väzbe vopred. Súd I. stupňa pred rozhodnutím o väzbe na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného a tak dodržal aj postup vyplývajúci mu z ustanovenia .

Odvolací súd tak nemá žiadne výhrady proti procesnému postupu súdu I. stupňa, tento považuje za správny a zákonný a v tomto smere považuje sťažnosť okresného prokurátora za nedôvodnú.

Podľa , ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva súdu povinnosť rozhodnúť buď o vzatí odsúdeného do väzby alebo o jeho prepustení na slobodu.

Na rozhodnutie o vzatí do väzby musí existovať dôvod z väzby v zmysle , , resp. písm.c/ .

Preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že dôvody väzby podľa u odsúdeného nie sú dané. Na rozdiel od súdu I. stupňa mal za to, že neexistuje ani dôvodná obava, že by v páchaní trestnej činnosti po prepustení z výkonu trestu pokračoval. V tejto súvislosti zohľadnil predovšetkým časový odstup od páchania trestnej činnosti ako aj skutočnosť, že všetko sa jednalo o trestnú činnosť v súvislosti s podnikaním odsúdeného, v ktorom, bezprostredne po prepustení, pokračovať nebude. Tiež prihliadol na dĺžku vykonaného trestu. Odsúdený doposiaľ vykonal cca jednu polovicu uloženého trestu odňatia slobody (5 rokov a 5 mesiacov), pričom v obnovenom konaní sa pri rozhodovaní o treste bude postupovať v rámci zákonnej trestnej sadzby, kde je spodná hranica 3 roky. V obnovenom konaní taktiež bude potrebné zisťovať, či vôbec prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu a tým aj použitie asperačnej zásady. V tejto súvislosti bude predovšetkým potrebné sa zaoberať otázkou, či predchádzajúce odsúdenia (Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sp.zn. a Okresný súd Piešťany sp.zn. ), nie sú v súčasnej dobe (po zrušení rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.zn. ), zahladené zo zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a následne, príkazom prepustil odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.