Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. mája 2022, o priznanie invalidného dôchodku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok spísanú dňa 02.12.2021 v Sociálnej poisťovni, pobočke Žiar nad Hronom. 2. Rozhodnutie Sociálna poisťovňa, ústredie odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom zo dňa 02.12.2021 žalobca nie je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 02.12.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2022 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje. 4. Žalovaná v odôvodnení svojho odvolacieho rozhodnutia uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol po odvolaní opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom dňa 25.02.2022, ktorý odvolaniu nevyhovel, teda zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly VIII - choroby dýchacej sústavy, oddiel B - choroby dolných dýchacích ciest, položky 3 - bronchiálna astma, písm. c) - stredne ťažká, perzistujúca, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. 5. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Banská Bystrica, ktorému bol predložený kompletný posudkový spis posudkovým lekárom pobočky, ktorý odvolaniu nevyhovel, posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 13.05.2022 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil bronchiálnu astmu zaradenú do kapitoly VIII - choroby dýchacej sústavy, oddielu B -

choroby dolných ciest dýchacích, položky 3 - bronchiálna astma, písm. c) - stredne ťažká perzistujúca astma pred začatím adekvátnej liečby, príznaky denne, nočné príznaky najmenej jedenkrát týždenne alebo 60% < FEV 1 < 80% referenčných hodnôt, alebo variabilita PEF > 30%; prejavy ako v bode a) pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi inhalačnými betasympatomimetikami, prípadne antileukotriénmi alebo teofylínmi, alebo pri monoterapii vysokými dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejavy ako v bode b) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotriénmi podľa prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% z percentuálneho rozpätia 35% až 50%. Žalovaná uzavrela, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonom predpokladané podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle a zákona o sociálnom poistení. Podľa žalovanej žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následné posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok prvostupňovým orgánom. Tiež konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané len na základe zdravotnej dokumentácie v neprítomnosti žalobcu z dôvodu prijatých opatrení počas krízovej situácie v záujme ochrany zdravia pred pandémiou ochorenia COVID - 19. Správna žaloba - žalobné body 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie. 7. Podľa žalobcu si žalovaná nesplnila povinnosť presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, došlo k nesprávnemu zisteniu zdravotného stavu žalobcu a ochorenia žalobcu vo vzťahu k posúdeniu, či tieto svojou závažnosťou napĺňajú kritériá pre uznanie invalidity žalobcu, a to najmä z dôvodu, že žalovaná neakceptovala odborné lekárske závery špecialistov, a to bez vykonania akýchkoľvek dôkazov na odstránenie rozporu medzi závermi lekárov - špecialistov a posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 8. Žalobca uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia v odbornom lekárskom posudku ku skutočnosti, že žalobca v novembri 2018 utrpel zlomeninu pravej päty s posunom, ktorá bola riešená operačne - fixáciou zlomeniny osteosyntetickým materiálom, ktorý bol ponechaný in situ, posudkový lekár uviedol, že „podľa kontrolného vyšetrenia úrazovým chirurgom je postavenie fragmentov a bohlerov uhol významne zlepšený. Po rehabilitačnej liečbe je zlepšená aj pohyblivosť v pravom členku, ako o tom svedčí vyšetrenie ortopéda, pri ktorom len viazne dorziflexia, algické sú terminálne pohyby v členku. Aktuálne bol liečený pre pozáťažové bolesti v ľavom členku“. Súčasne žalobca predložil súdu lekársku správu MUDr. X. U. ortopéda, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 13.05.2021 so závermi o. i. „obmedzenie hybnosti a bolesti sú trvalé, prognóza je jednoznačne progresia artrózy. Potrebné trvalé šetrenie nohy...“, teda podľa vyjadrenia ortopéda sa jedná o stav trvalý, bez náznakov zlepšenia s negatívnou prognózou progresie artrózy, pričom pre toto zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia vôbec nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, aj keď je zrejmé, že táto sa významne znižuje. Predložil aj lekársku správu z ortopedického vyšetrenia zo dňa 07.07.2022. 9. Žalobca zastával názor, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo posudkovým lekárom sociálneho poistenia posudzované izolovane, bez zhodnotenia jeho vplyvu na ostatné orgány a opačne, vôbec nebol hodnotený vplyv ostatných pridružených ochorení na rozhodujúce zdravotné postihnutie, keď tieto sa v zásade nedajú oddeliť a vzájomne sa podmieňujú. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia nie sú uvedené dôvody pre nezohľadnenie zlomenín pravej päty a s tým spojené obmedzenie hybnosti a trvajúce bolesti s prognózou progresia artrózy ako iné zdravotné postihnutie zvyšujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa Vyjadrenie žalovanej k žalobe 10. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v rozhodnutí Generálneho riaditeľa žalovanej, na správnosti tohto rozhodnutia, ako aj vecne totožného rozhodnutia žalovanej ústredie zo dňa 05.01.2022, ktoré mu predchádzalo. Podľa žalovanej sú predmetné rozhodnutia správne a zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú navrhla podľa zamietnuť. Konštatovala, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mali posudkoví lekári organizačných zložiek k dispozícii. K lekárskej správe z ortopedického vyšetrenia zo dňa 07.07.2022, na ktorú poukázal žalobca v správnej žalobe, žalovaná uviedla, že je povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o invalidnom dôchodku, dôkazy treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. V konaní nie je možné na takéto lekárske správy prihliadať, s poukazom na , nakoľko dokumentujú zdravotný stav po vydaní rozhodnutia. K námietke, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo posudzované izolovane,

žalovaná uviedla, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Pokiaľ žalobca namietal nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení v súvislosti so zlomeninou pravej päty a s tým spojené obmedzenie hybnosti a trvajúce bolesti žalovaná uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici po zhodnotení lekárskych nálezov, v súvislosti s uvedeným zdravotným ochorením uviedol, že toto ochorenie je z posudkového hľadiska nezávažné a nemá vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedená skutočnosť vyplýva z odborného lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej - replika 11. Žalobca zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe a zdôraznil, že v zmysle organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tej účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie, teda má povinnosť posúdiť zdravotný stav žalobcu, aby bol tento úplne a správne zistený. Túto povinnosť si žalovaná podľa žalobcu nesplnila, ak neakceptovala odborné lekárske závery špecialistov a bez vykonania akýchkoľvek dôkazov na odstránenie rozporu medzi závermi lekárov špecialistov a posudkovými lekármi vo veci rozhodla, pričom celý proces posudzovania zdravotného stavu žalobcu je poznačený nezákonnou svojvoľnosťou. Zotrval na tvrdení, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo posudkovým lekárom posudzované izolovane, teda bez hodnotenia jeho vplyvu na ostatné orgány a opačne. Z rozhodnutia nie je zrejmé z akých dôvodov žalovaná nezohľadnila iné zdravotné postihnutia za účelom zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení. 12. Žalovaná nevyužila právo podať dupliku. Posúdenie veci správnym súdom 13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na deň 09.03.2023, na ktorom sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov. Súd vykonal dokazovanie listinami - lekárskymi správami MUDr. Grausa a MUDr. Šperkovej, v nadväznosti na tvrdenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že posudkový lekár neprihliadol na následky zlomeniny pravej nohy v členku, a to napriek tomu, že mal podklady a lekársku správu MUDr. Grausa, z ktorej vyplývajú obmedzenia v súvislosti s týmto poškodením zdravia. Právny zástupca žalobcu u rozhodujúceho zdravotného postihnutia namietal, že posudkovým lekárom určené zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly VIII, oddiel B, položka 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nezodpovedá lekárskej správe MUDr. V., pretože ak sa jedná o stredne ťažkú perzistujúcu astmu, kde je percentuálne rozpätie od 35 % do 50 %, mal sa posudkový lekár pohybovať v strede tohto percentuálneho rozpätia. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná sa v rozhodnutí vysporiadala so záverom posudkového lekára ústredia žalovanej, ktorý podrobne odôvodnil prečo stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí na spodnej hranici v rozsahu 35 % a rovnako zrozumiteľne odôvodnil aj úvahu prečo nezvýšil určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za pridružené ochorenia podľa , pričom vychádzal z odborných vyšetrení, nezohľadnenie ktorých namietal právny zástupca žalobcu. Posúdenie veci správnym súdom 14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a v znení zmien a doplnkov - ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa v spojení s žalobu zamietol. 15. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe

žalôb ( ), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V danom prípade, pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku je postup, vrátane náležitosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne upravený v o sociálnom poistení. 16. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej, ktorými rozhodnutiami žalobcovi nepriznala invalidný dôchodok. Podmienky, za ktorých vzniká nárok na invalidný dôchodok sú upravené v ustanovení tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 17. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8). 18. Zo strany správneho súdu bolo podstatné vysporiadať sa najmä so žalobnými námietkami žalobcu uvedenými v bodoch 7 až 9 odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k postupu a záveru žalovanej, podľa ktorého žalobcovi nepatrí invalidný dôchodok, pretože sa nestal invalidným, teda nespĺňa podmienky pre jeho priznanie v zmysle a 19. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v

správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok posudkového lekára ústredia žalovanej tieto atribúty spĺňa. 20. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutočný stav veci, porušenie ustanovenia , že žalovaná nebola schopná, resp. z predložených vyšetrení žalobcu nesprávne zistila zdravotný stav a ochorenia žalobcu a či tieto svojou závažnosťou napĺňajú kritéria pre uznanie invalidity, a to z dôvodu že neakceptovala odborné lekárske závery špecialistov, a bez vykonania akýchkoľvek dôkazov na odstránenie rozporov medzi ich závermi a závermi posudkových lekárov vo veci rozhodla. Zamietavé rozhodnutie žalovanej vychádzalo z odborného lekárskeho posudku zo dňa 13.05.2022, pričom žalobca bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie vzhľadom na pandémiu pre šíriace sa ochorenie COVID-19. 21. Podľa ; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 22. Podľa ; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 23. Podľa ; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 24. Podľa ; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktorú účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 25. Podľa ; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 26. Podľa ; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 27. Podľa ; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 28. Podľa ; ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 29. Podľa ; počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. 30. Podľa ; zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len "") uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie,50) vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Na zamestnanca podľa prvej vety sa ustanovenie nepoužije. 31. Správny súd k namietanému postupu a samotnému zisteniu skutočného stavu veci uvádza, že posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jeho zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobcu. V súvislosti s právom na ochranu

zdravia garantovaným v článku 40 SR a právom na život garantovaným článkom 15 SR, v kontexte šírenia ochorenia COVID-19, znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne prijímať opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky a zároveň povinnosť ostatných štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať. Žalobca uvádzal, že jeho zdravotný stav bol vyhodnotený v jeho neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec, vychádzajúc z ustanovenia , preto sa nejedná o nezákonný postup pri posúdení jeho zdravotného stavu. 32. V danom prípade boli posudkovým lekárom ústredia žalovanej zhodnotené lekárske správy z pľúcneho vyšetrenia zo dňa 15.06.2021, z alergologického vyšetrenia zo dňa 15.02.2021, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 13.05 2021, EMG vyšetrenia zo dňa 25.02.2022, neurologického vyšetrenia zo dňa 13.12.2019 a 12.03.2021, FRO vyšetrenia zo dňa 23.02 2021 a 15.03.2021, z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 16.07.2021. Posudkový lekár konštatoval u žalobcu choroby: bronchiálna astma, alergická nádcha, dermorespiračný syndróm v anamnéze, nešpecifikovaná toxická choroba pečene a poškodenie lakťového nervu ľahkého stupňa na ľavej hornej končatine. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 13.05.2022 vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný komplexne, na základe aktuálnych lekárskych správ lekárov špecialistov, ktoré mak posudkový lekár ústredia žalovanej k dispozícii. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že posudkoví lekári posudzovali jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie izolovane, bez hodnotenia jeho vplyvu na ostatné orgány a opačne ako aj s tvrdením, že nebol vôbec hodnotený vplyv ostatných pridružených ochorení na rozhodujúce zdravotné postihnutie. Z obsahu posudku posudkového lekára ústredia žalovanej je zrejmé, že posudkový lekár zohľadnil a posúdil všetky lekárske nálezy, ktoré mal pri posudzovaní k dispozícii. Zaoberal sa aj zlomeninou pravej päty s posunom, ktoré zranenie utrpel žalobca v novembri 2018, rovnako aj neurologickým nálezom ohľadom tŕpnutia prstov ľavej ruky, hepatopatiou, ktoré ochorenia označil za posudkovo nezávažné, nezvyšujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z konkrétne uvedených skutočností v posudku vyplýva, že posudkový lekár všetky tieto ochorenia pri posudzovaní zohľadnil. Zohľadnenie však neznamená, že sa posudkový lekár musí stotožniť s hodnotením jednotlivých ochorení tak, ako ich hodnotí žalobca. Námietka žalobcu, že sa jeho ochorenia „nezohľadnili“ je v podstate výčitkou, že posudkoví lekári jeho ochorenia nepovažovali za príčinu jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, resp. ich neurčili ako relevantné pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení. 33. Z posudku o invalidite je zrejmé akými úvahami sa posudkový lekár riadil pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu a pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú posudkový lekár určil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia a taktiež je zrejmé prečo posudkový lekár za ostatné zdravotné postihnutia nezvýšil určenú mieru maximálne o 10 % podľa zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v posudku zo dňa 13.05.2022 o. i. uviedol, že: „Od detstva bol dispenzárnej starostlivosti alergológa a imunológa pre dermorespiračný syndróm a opakované zápaly priedušiek s prechodom do astmy bronchiale, ktorú aktuálne pri vyšetrení pneumológ hodnotí ako stredne ťažkú, perzistujúcu, dobre kontrolovanú liečbou. V objektívnom vyšetrení pneumológom je úplne fyziologický, posluchový nález na pľúcach. Funkčné vyšetrenie pľúc - spirometria je bez ventilačnej poruchy s normálnymi hodnotami pľúcnych objemov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri uvedenom zdravotnom postihnutí je 35 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia som stanovila vzhľadom na dlhodobú stabilizáciu ochorenia, negatívny fyzikálny nález na pľúcach, ako aj vzhľadom na funkčný nález pri spirometrickom vyšetrení, pri ktorom je bez obštrukčnej ventilačnej poruchy. Popísané sú len znížené prietoky v periférnych dýchacích cestách.“ 34. Z uvedeného je zrejmé akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadil. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuélneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému, ako to vyplýva z metodického usmernenia pre posudkových lekárov. Posudkový lekár zohľadniac obsah lekárskych správ a nálezov určil mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, čo je plne v jeho kompetencii, teda posúdiť či sa jedná o menej či viac závažné chorobné stavy. Súdu posudzovať odborné medicínske závery neprináleží. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z určeného percentuálneho rozpätia), je irelevantné. Opakovane správny súd zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov. 35. Neobstojí ani žalobná námietka čo do absencie dôvodov v rozhodnutí pre neuvedenie úvahy posudkového lekára prečo nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle pre zlomeninu pravej päty a trvajúce bolesti s prognózou progresie artrózy. Podľa tohto ustanovenia posudkový lekár môže zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí tento pokles ovplyvňuje. Zo znenia citovaného ustanovenia však vyplýva, že ani existencia ostatných zdravotných postihnutí nezakladá poistencovi nárok na toto zvýšenie. Naopak, toto zvýšenie je oprávnením posudkového lekára, ktorý pritom uplatňuje zákonom povolenú správnu úvahu. Spravuje sa pritom kritériami uvedenými v citovanom ustanovení, teda tým, či u poistenca existujú iné zdravotné postihnutia a tieto sú tak závažné, že znižujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ešte viac než rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle na ods. 6 (porovnaj závery rozsudku NSS SR sp. zn. zo dňa 30.03.2022). K ostatným ochoreniam posudkový lekár uviedol: „V novembri 2018 utrpel zlomeninu pravej päty s posunom, ktorá bola riešená operačne - fixáciou zlomeniny osteoyntetickým materiálom, ktorý bol ponechaný in situ. Podľa kontrolného vyšetrenia úrazovým chirurgom je postavenie fragmentov a Bohlerov uhol významne zlepšený. Po rehabilitačnej liečbe je zlepšená aj pohyblivosť v pravom členku, ako o tom svedčí vyšetrenie ortopéda, pri ktorom len viazne dorziflexia, algické sú terminálne pohyby v členku. Aktuálne bol liečený pre pozáťažové bolesti v ľavom členku. Fyziater pri vyšetrení popisuje chôdzu bez opory, bez napádania, funkcia v kolene je s primeraným nálezom, lýtko je voľné, pohyb v ľavom členku je bez významnejšieho obmedzenia, len mierny opuch laterálneho členka. Stav hodnotený ako distorzia, ktorá sa po rehabilitačnej liečbe zlepšila. Pre údaj o tŕpnutí 4. a 5. prsta ľavej ruky bol dňa 12.03.2021 vyšetrený neurológom. Objektívny neurologický nález je takmer fyziologický až na zníženú citlivosť v inervačnej oblasti lakťového nervu. Neurológ vyslovil podozrenie na syndróm kubitálneho kanála, ktorý bol objektívne potvrdený EMG vyšetrením. Ide o ľahké poškodenie ulnárneho nervu vľavo demyelinizačného typu. Pokiaľ by sa jednalo o závažnejšiu poruchu, nebol by schopný ohnúť zápästie, nebola by možná abdukcia ruky, flexia distálnych falangov prstov, abdukcia a addukcia prstov. Uvedenú poruchu 4. a 5. prsta ľavej ruky neurológ pri objektívnom vyšetrení nepopisuje. Hepatopatiu je možné zlepšiť abstinenciou, dietou a hepatoprotektívami. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“, čím dostatočne odôvodnil úvahu, prečo nezistil dôvody pre priznanie zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia. 36. Žalovaná odôvodnila, prečo neakceptovala argumentáciu žalobcu pre priznanie invalidného dôchodku, ak uviedla, len kto je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený prijať záver o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave poistenca a o jeho poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom závery posudkového lekára ústredia žalovanej preniesla do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR je právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktorého štruktúra je rámcovo upravená pre predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne v , v zmysle ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Správny súd zastáva názor, že tam uvedené náležitosti žalobou napadnuté rozhodnutie spĺňa.

37. Argumentácia novými lekárskymi správami je právne bezvýznamná, pretože aj v sociálnych veciach sa aplikuje ustanovenie , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej právoplatné skôr (19.05.2022), ako predložená lekárska správa zo

dňa 07.07.2022, takéto dôkazy nie je možné v súdnom prieskume použiť (porovnaj závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.08.2022, bod 36 a sp. zn. zo dňa 30.03.2022, bod 41). Navyše z lekárskej správy nevyplývajú žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobcu v čase jeho vykonania. 38. Správny súd poznamenáva, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity u žalobcu nie je definitívne/posledné, a to v tom zmysle, že by v budúcnosti už nemohlo dôjsť k jeho zmene. Predmetné rozhodnutie sa týka len žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku spísanej dňa 05.01.2022. Keďže pri posudzovaní zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovanej je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, súd akceptoval, že žalovaná mohla pri rozhodovaní zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré jej boli v čase rozhodovania známe. Pokiaľ sa žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhorší zdravotný stav, čo by vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok a žalovaná v novom konaní znova posúdi splnenie zákonných podmienok pre priznanie tohto nároku ( ), ktoré musia byť splnené kumulatívne, vrátane vzniku invalidity u žalobcu (ustanovenia citovaného zákona). Nie je vylúčený iný záver Sociálnej poisťovne, keďže už z lekárskej správy zo dňa 07.07.2022 z ortopedického vyšetrenia vyplýva prognóza progresie artrózy. Žalovaná nepochybila, ak na možné budúce zhoršenie zdravotného stavu neprihliadla, relevantnou môže byť len objektivizované aktuálne zhoršenie zdravotného stavu, pričom posúdiť, či tomu tak je a či dosahuje intenzitu pre invaliditu, prináleží výlučne posudkovým lekárom sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. 39. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) nie je v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobkyne, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ústredia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Generálny riaditeľ žalovanej sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúco vysporiadal s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Samotná skutočnosť, že žalobca s napadnutým rozhodnutím nie je spokojný a že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa jeho predstáv nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak je založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a argumentoch a je vydané v súlade so zákonom. 40. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa v spojení s . 41. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).