Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cb-76-2010.pdf
PDF · 135.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12Cb/76/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: ESPA LINE, spol. s.r.o., so sídlom Hotel Máj, Hlboká č. 49, Piešťany, IČO: 34 148 752, právne zast. advokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany proti odporcovi: Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s., so sídlom Winterova 29, Piešťany, IČO: 34 144 790, právne zast. advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, o zaplatenie 10 196,55 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 939,75 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 31.03.2010, sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 10 196,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,06 % denne od 31.03.2010 do zaplatenia, titulom zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval odporcovi faktúrou č. XXXX/XXX, ktorá bola splatná dňa 30.03.2010, na základe zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní hotela zo dňa 15.03.1997 a mandátnej zmluvy zo dňa 10.03.1997.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že predmetné zmluvy, t.j. mandátnu zmluvu zo dňa 10.03.1997 uzavretú medzi mandatárom CKSK, a.s. a mandantom SLK, a.s., ako aj zmluvu o spolupráci pri obsadzovaní hotela zo dňa 15.03.1997 považuje za absolútne neplatné.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane zmluvy o spolupráci hotela zo dňa 15.03.1997, mandátnej zmluvy zo dňa 10.03.1997, vyjadreniami účastníkov vrátane oboznámenia sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6Cb/8/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 10.03.1997 bola medzi CKSK, a.s. ako mandatárom a SLK, a.s. ako mandátom podpísaná mandátna zmluva podľa článku I. ktorej, sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta zariadi osobne nasledovnú obchodnú záležitosť (predmet zmluvy): zastupovať mandanta pri jednaniach a uzatváraní zmlúv, pri činnosti spojenej s obsadzovaním a využívaním ubytovacích a ostatných kapacít Hotela Máj v Piešťanoch. Zmluvu za spoločnosť CKSK, a.s. podpísal iba C.. L. Š. a za SLK, a.s. iba C.. P. B..
Následne dňa 15.03.1997 bola podpísaná zmluva o spolupráci pri obsadzovaní hotela medzi navrhovateľom (ďalej v zmluve len hotel) a odporcom (ďalej v zmluve len partner), predmetom ktorej bola spolupráca účastníkov zmluvy pri obsadzovaní a využívaní ubytovacích a ostatných kapacít Hotela Máj v Piešťanoch a poskytovania služieb za podmienok dohodnutých v tejto zmluve.
Podľa článku III. uvedenej zmluvy partner (odporca) sa zaväzuje obsadzovať od 06.04.1997 dohodnutú lôžkovú kapacitu (80 lôžok) v dohodnutých izbách. Zároveň je okrem iného v tomto článku uvedené, že partner sa zaväzuje obsadzovať dohodnutú kapacitu najmenej na 80 % v ročnom priemere a pri nedodržaní tejto obsadenosti, je povinný uhradiť hotelu zmluvnú pokutu 75 Sk za každú neobsadenú izbu denne. Za obsadenú izbu sa podľa tohto ustanovenia zmluvy považuje i dvojposteľová izba obsadená jedným klientom a trojposteľová izba obsadená dvomi klientmi.
Faktúrou č. XXXX/XXX zo dňa 23.03.2010 navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedenú zmluvu o spolupráci pri obsadzovaní hotela, vyfakturoval odporcovi zmluvnú pokutu za nedodržanie 80 % obsadenosti objednanej kapacity za obdobie od 06.04.2006 do 05.07.2006 v sume 10 196,55 eur.
Z písomného stanoviska odporcu adresovaného navrhovateľovi zo dňa 15.06.2001, označeného ako stanovisko k zápočtu, súd zistil, že odporca vrátil navrhovateľovi faktúry vystavené na základe predmetnej zmluvy o spolupráci. V tomto stanovisku odporca okrem iného uviedol, že uvedená zmluva mala viacero nedostatkov vrátane toho, že za CKSK, a.s., ju podpísal len jeden štatutárny zástupca, pričom podľa zápisu v obchodnom registri je uvedené, že v mene spoločnosti konajú vždy najmenej dvaja členovia predstavenstva, a preto považuje uvedenú zmluvu za neplatnú.
Z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti CKSK, a.s. súd zistil, že v období od 24.02.1997 do 06.06.2004 bol ako predseda predstavenstva - generálny riaditeľ zapísaný C.. L. Š. a v rámci spôsobu konania spoločnosti v období od 24.02.1997 do 10.08.2009 (t.j. aj v rozhodnom období uzavretia zmlúv o spolupráci pri obsadzovaní hotela ako aj mandátnej zmluvy) bolo zapísané, že v mene spoločnosti konajú členovia predstavenstva, vždy najmenej dvaja spoločne. Z uvedeného výpisu z obchodného registra zároveň vyplýva, že členkou predstavenstva spoločnosti CKSK, a.s. bola v období od 24.02.1997 do 25.06.2009 aj B. L..
Z úplného výpisu z obchodného registra odporcu súd zistil, že v období od 13.03.1997 do 25.04.1997 bol ako prvý podpredseda, generálny riaditeľ zapísaný C.. P. B.. Z uvedeného výpisu zároveň vyplýva, že C.. P. B. bol predsedom dozornej rady odporcu v období od 18.11.1996 do 12.03.1997. V rámci spôsobu konania v mene spoločnosti odporcu v období od 18.11.1996 do 12.03.1997 je uvedené, že v mene spoločnosti koná predseda predstavenstva spoločne s ďalším členom predstavenstva alebo spoločne traja členovia predstavenstva.
Zo stanov akciovej spoločnosti CKSK, a.s. zo dňa 11.02.1997, ktoré sú založené v spise tunajšieho súdu 6Cb/8/2008 vyplýva, že podľa § 12, bod 1 - rokovanie a podpisovanie za spoločnosť, v mene spoločnosti rokujú a podpisujú vždy spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 06.03.2014 uviedol, že žalovaný nárok neuznáva, nakoľko plnomocenstvo udelené C.. L. Š. konať samostatne za CKSK, a.s., je absolútne neplatné, zároveň mandátna zmluva oprávnená CKSK, a.s., zastupovať odporcu je absolútne neplatná, odporca nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, zároveň je absolútne neplatné dojednanie zmluvy o zmluvnej pokute. Spoločnosť CKSK, a.s. nebola oprávnená v zmysle ustanovení mandátnej zmluvy zaväzovať odporcu k akýmkoľvek zmluvným pokutám a zmluva, ak je vôbec možné považovať ju za uzavretú odporcom, zanikla uzavretím novej obchodnej zmluvy zo dňa 29.07.1999. Odporca poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi pojmom občiansko-právneho zastúpenia a pojmom konania za právnickú osobu. Odporca zároveň uviedol, že v rámci mechanizmu tvorby a prejavu vôle akciovej spoločnosti je vylúčená aplikácia inštitútu občiansko-právneho zastúpenia a členovia predstavenstva oprávnení konať za akciovú spoločnosť, nemôžu medzi sebou uzavrieť dohodu o plnomocenstve, ktorou jeden člen deleguje svoju právomoc prejavovať vôľu akciovej spoločnosti na iného člena, pretože členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby pri výkone svojej funkcie neprejavujú svoju vlastnú vôľu, ale priamo vôľu právnickej osoby. Z uvedeného dôvodu plnomocenstvo, ktorým sa členka predstavenstva CKSK, a.s. Helena Javorková pokúsila splnomocniť ďalšieho člena predstavenstva C.. Š., aby mohol konať samostatne v mene spoločnosti CKSK, a.s. nebolo spôsobilé založiť C.. Š. status splnomocnenca,
ani konať samostatne za spoločnosť CKSK, a.s., pretože takéto plnomocenstvo svojim obsahom aj účelom odporuje zákonu, dokonca zákon obchádza, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Zároveň odporca uviedol, že za absolútne neplatnú považuje aj vyššie špecifikovanú mandátnu zmluvu, ktorú za spoločnosť CKSK, a.s. podpísal iba C.. Š. a za SLK, a.s. iba C.. B., a to s poukazom na § 13 odsek 1, veta druhá Obchodného zákonníka § 191 odsek 1, veta tretia a štvrtá Obchodného zákonníka v spojení § 40 odsek 1, odsek 3 Občianskeho zákonníka. Z údajov zapísaných v obchodnom registri vyplýva, že v čase uzavretia mandátnej zmluvy boli za CKSK, a.s. oprávnení konať najmenej dvaja členovia predstavenstva a za odporcu boli oprávnení konať najmenej dvaja resp. traja členovia predstavenstva v závislosti na tom, či jeden z nich bol predseda predstavenstva. Mandátna zmluva tak nebola zo strany oboch účastníkov podpísaná konajúcimi osobami, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Odporca poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi spôsobom konania v mene spoločnosti s obmedzením konateľského oprávnenia, pretože predstavenstvo ako kolektívny štatutárny orgán nie je žiadnym spôsobom obmedzené, ak podľa stanov je oprávnené zaväzovať spoločnosť konaním viacerých jeho členov. Obmedzením práva predstavenstva konať by bolo napríklad to, ak by stanovy spoločnosti obsahovali obmedzenia vecného charakteru, finančného charakteru pre členov predstavenstva resp. ak by stanovovali spoločné konanie člena predstavenstva a prokuristu. Zároveň odporca poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi obmedzením konateľského oprávnenia štatutárneho orgánu, ktoré nie je účinné voči tretím osobám, ani v prípade keď bolo zverejnené so spôsobom konania štatutárneho orgánu, pretože ak nebol dodržaný spôsob akým majú príslušný členovia predstavenstva podľa zápisu v obchodnom registri zaväzovať spoločnosť, nie je spoločnosť zaviazaná. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozsudok NS SR 5Cdo/42/2007 ako aj rozsudok NS ČR 29Odo/216/2003). Zároveň podľa odporcu v danom prípade nie je možné aplikovať ani právnu úpravu tzv. zákonného plnomocenstva konať za právnickú osobu vyplývajúcu z § 15 odsek 1 Obchodného zákonníka, nakoľko generálny riaditeľ je osobou s poverením všeobecného, generálneho vedenia a riadenia a.s. a jeho samostatný podpis nemôže nahrádzať podpisy stanovami určených a v obchodnom registri zapísaných členov predstavenstva, oprávnených konať za akciovú spoločnosť. Zároveň odporca poukázal na skutočnosť, že konateľ je v zmysle obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti s ručeným obmedzením, pričom CKSK je akciovou spoločnosťou, a preto označenie funkcie C.. Š. v mandátnej zmluve (konateľ) je úplne zmätočné. Odporca je preto toho názoru, že vzhľadom na neplatnosť takto uzavretej mandátnej zmluvy, mohol navrhovateľ uzavrieť zmluvu nanajvýš so spoločnosťou CKSK, a.s. Poukázal tiež na skutočnosť, že záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty je dohodnutý pre prípad porušenia hlavnej zmluvnej povinnosti. Jedná sa teda o záväzok akcesorický, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Pokiaľ teda nedôjde k vzniku hlavného záväzku nemôžu ani nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Podľa odporcu ďalej dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve o spolupráci pri obsadzovaní hotela je v článku III. absolútne neplatné pre jeho neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Z uvedeného ustanovenia zmluvy totiž nie je možné identifikovať, v ktorých dohodnutých izbách mal byť žalovaný povinný plniť svoj záväzok, keďže aj v článku II. uvedenej zmluvy sa uvádza, že navrhovateľ mal poskytnúť odporcovi 80 lôžok v presne určených izbách, avšak v žiadnom ďalšom ustanovení zmluvy nie sú žiadne konkrétne hotelové izby vymedzené vrátane definovania počtu lôžok v každej z dotknutých izieb a zmluva ani neobsahuje nijaký odkaz na akúkoľvek prílohu ako nedeliteľnú súčasť zmluvy, ktorá by obsahovala takúto špecifikáciu izieb. Vzhľadom na to, že v zmluve teda chýba určenie konkrétnych izieb, nemožno potom zistiť, či odporca porušil svoj záväzok obsadzovať 80 lôžok v dohodnutých izbách na 80 % v ročnom priemere. Zároveň ani nie je v zmluve exaktne definovaný použitý zmluvný pojem v ročnom priemere, či už stanovením matematického vzorca alebo iným spôsobom a bez takejto definície nie je možné dospieť k jednoznačnému výkladu kedy nastalo alebo nenastalo porušenie zmluvnej povinnosti.
Navrhovateľ na podanom návrhu trval a žiadal mu vyhovieť v plnom rozsahu s tým, že poukázal na to, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6Cb/8/2008 boli vydané už dve uznesenia Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho, v ktorých odvolací súd opakovane konštatoval, že predmetné zmluvy, t.j. mandátna zmluva ako aj zmluva pri obsadzovaní Hotela Máj, sú platnými zmluvami a túto skutočnosť skonštatoval vo svojom rozsudku aj prvostupňový súd, t.j. Okresný súd Piešťany v konaní sp. zn. 6Cb/8/2008. Navrhovateľ ďalej poukázal na výkladové pravidlá Obchodného zákonníka ako aj na § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Podľa navrhovateľa subjektom, ktorý porušuje záväzky, resp. chce vykonávať právo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, je v tomto prípade samotný odporca. Poukázal ďalej na skutočnosť, že spoločnosť CKSK, a.s. bola účelovo založenou dcérskou spoločnosťou odporcu, pričom jej názov je skratka slov Cestovná kancelária slovenských
kúpeľov, a v jej orgánoch boli prevažne zamestnanci odporcu, vrátane predsedu predstavenstva C.. Š.. Podľa navrhovateľa neuviedol odproca žiadny z dôvodov uvedených v § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobujúcich údajnú absolútnu neplatnosť mandátnej zmluvy uzavretej medzi ním a spoločnosťou CKSK, a.s., o platnosti ktorej navrhovateľ nepochyboval ani nepochybuje. Odporcom uvádzaný účelový dôvod, že zmluva nebola podpísaná v súlade so stanovami spoločnosti CKSK, a.s. pokiaľ ide o podpisujúce osoby (nie konajúce, lebo to boli právnické osoby) nespôsobuje podľa navrhovateľa jej neplatnosť. Podľa navrhovateľa ďalej skutočnosť či je splnomocnenie zo dňa 22.05.1997, ktorým mala B. L. ako členka predstavenstva CKSK, a.s. splnomocniť C.. Š., člena predstavenstva jej zastupovaním pri jednaní a podpisovaní za spoločnosť CKSK, a.s. platné alebo neplatné, je v tomto vzťahu irelevantné. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že predmetnú zmluvu za CKSK, a.s. nepodpisovalo predstavenstvo, ale jej generálny riaditeľ, čo bolo v tejto oblasti činnosti tejto spoločnosti bežné. Ak by aj bol tento úkon neplatný (splnomocnenie) potom by sa vykladal podľa § 41a OZ a bol by platný ako súhlas s uzavretím obchodných zmlúv, čo i navrhovateľ pri podpise zmluvy akceptoval. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že z dokazovania vykonaného v konaní tunajšieho súdu 6C/8/2008 vyplýva, že C.. Š. bol zástupcom CKSK, a.s., oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri jej činnosti dochádzalo, t.j. pri uzatváraní zmlúv v obchodnom styku. Takáto jeho činnosť za spoločnosť CKSK, a.s. bola bežná a obvyklá. Túto skutočnosť potvrdil aj C.. B. vtedy prvý podpredseda a generálny riaditeľ odporcu, a to ako vzhľadom na výpoveď svedkyne B. L., pričom iný spôsob napr. zmenu konania za spoločnosť v stanovách spoločnosti nepovažovali za potrebný. T.j. CKSK, a.s. bola uzrozumená s takýmto konaním za spoločnosť, ako aj odporca ako materská spoločnosť. Samotný návrh predmetnej zmluvy o spolupráci, a predovšetkým jej časť o zmluvnej pokute, predložil navrhovateľovi sám odporca za spoluúčasti svojho mandatára, a jej uzavretie aj sám inicioval, nakoľko v roku 1997 nemal dostatok ubytovacích kapacít pre svojich klientov a okrem tejto zmluvy uzavrel napríklad i nájomnú zmluvu na Hotel Park v Piešťanoch a oba hoteli mal vo svojej oficiálnej ponuke, pričom v Hoteli Máj mal aj vlastného lekára, čo už bolo preukázané v dokazovaní v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6Cb/8/2008. Navrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením odporcu o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej zmluve je neurčité, naopak bol toho názoru, že zmluvná povinnosť odporcu obsadzovať dohodnutú kapacitu najmenej na 80 % v ročnom priemere je určitá a zrozumiteľná. Navrhovateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že odporca od augusta 1999 hotel vôbec neobsadzoval z dôvodu, že zmluvu o obsadzovaní hotela vyhlásil sám (resp. jeho vtedajší generálny riaditeľ C.. Y.) svojvoľne a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý podľa § 265 Obchodného zákonníka, nepožíva právnu ochranu za neplatnú. K tvrdeniu odporcu, že CKSK, a.s. nebola oprávnená zaväzovať odporcu k zmluvným pokutám navrhovateľ poukázal na to, že odporca až do 24.06.1999 riadne plnil všetky záväzky zo zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní hotela, pričom jej uzavretie sám inicioval. I v prípade, že by splnomocnenec (CKSK, a.s.) prekročil svoje oprávnenie, je takýto úkon platný, nakoľko odporca ako splnomocniteľ neoznámil osobe, s ktorou splnomocnenec konal (navrhovateľovi), bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas (§ 33 OZ).
Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6Cb/8/2008 súd zistil, že predmetom uvedeného konania je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty medzi rovnakými účastníkmi konania, ktorý vychádza z rovnakého právneho základu, t.j. vyššie špecifikovanej mandátnej zmluvy zo dňa 10.03.1996 a zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní hotela zo dňa 15.03.1996, ide iba o uplatnenie predmetnej zmluvnej pokuty za iné obdobie. Ostatné skutkové okolnosti sú rovnaké ako v prejednávanom prípade. V uvedenom spise (6Cb/8/2008) sa nachádza plná moc zo dňa 25.02.1997, ktorou B. L. ako členka predstavenstva CKSK, a.s. splnomocnila C.. L. Š. jej zastupovaním pri jednaní a podpisovaní za spoločnosť CKSK, a.s. v rozsahu jej danom stanovami spoločnosti, obchodným a občianskym zákonníkom, ako členka predstavenstva. Podľa tohto splnomocnenia je splnomocnenec oprávnený v jej mene k jednaniu o všetkých veciach a podpisovaniu všetkých písomností obchodných zmlúv ako i podávaniu návrhov na ich zmeny ako aj protinávrhov. Rovnako je oprávnený voči tretím osobám zaujímať stanoviská k ich podaniam, nie je však oprávnený k jej zastupovaniu na rokovaní predstavenstva spoločnosti CKSK, a.s., Bratislava. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o všeobecné plnomocenstvo.
V pripojenom spise (6Cb/8/2008) sa ďalej nachádza písomné podanie odporcu zo dňa 24.06.1999, adresované konateľovi navrhovateľa, označené ako stanovisko k zmluve o spolupráci pri obsadzovaní hotela. V tomto stanovisku odporca uviedol, že predmetnú zmluvu o spolupráci pri obsadzovaní hotela nepovažuje za právne záväznú pre spoločnosť odporcu a nebudú ju plniť. Odporca tu ďalej uviedol, že právne záväzné sú pre neho iba zmluvy uzavreté štatutárnym zástupcom a nie nejakým splnomocnencom. Okrem iného uvedená zmluva podľa odporcu porušuje aj § 39 Občianskeho
zákonníka, prieči sa dobrým mravom záväzkami absolútne nevýhodnými pre partnera, ktorý zmluvu ani neuzatváral. Skutočnosť, že toto stanovisko odporcu, bolo navrhovateľovi doručené, preukazuje reakcia navrhovateľa zo dňa 01.07.1999 na toto písomné stanovisko, ktorá je rovnako založená v spise 6Cb/8/2008.
Z výsluchu svedkyne B. L., ktorá bola vypočutá v rámci konania tunajšieho súdu 6Cb/8/2008 na pojednávaní dňa 27.04.2006, vyplýva, že svedkyňa potvrdila, že podpisovala vyššie uvedenú plnú moc pre C.. Š.. Túto plnú moc mu udelila vo všeobecnosti na uzatváranie obchodných zmlúv, t.j. na akékoľvek zmluvy s akýmkoľvek obchodným partnerom. V čase uvedeného výsluchu ako aj v čase udelenia plnomocenstva, bola menovaná svedkyňa, členkou predstavenstva CKSK, a.s. Svedkyňa ďalej uviedla, že v niektorých prípadoch uzatvárala obchodné zmluvy, ale boli prípady kedy zakaždým nemohla vycestovať za účelom uzavretia zmluvy, a preto udelila predmetnú plnú moc, ktorá je všeobecnou.
Z výsluchu svedka C.. L. Š., ktorý bol vypočutý v konaní tunajšieho súdu 6Cb/8/2008 na pojednávaní dňa 27.04.2006, vyplýva, že v čase výsluchu bol konateľom i predsedom predstavenstva CKSK, a.s. Potvrdil, že 15.03.1997 uzavrel za odporcu zmluvu o spolupráci pri obsadzovaní hotela s navrhovateľom, a na podpísanie tejto zmluvy bol za odporcu splnomocnený na základe mandátnej zmluvy, a zároveň mal všeobecnú plnú moc od členky predstavenstva CKSK, a.s., B. L.. Ďalej uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o spolupráci, ako aj mandátnej zmluvy mal odporca problémy s kapacitami, ktoré mu nepostačovali, a preto našli riešenie, a to uzavretie zmluvy s navrhovateľom, keďže im Hotel Máj vyhovoval. Na otázku, či niečo bránilo v tom, aby sa zmenil spôsob podpisovania za spoločnosť CKSK, a.s. v obchodnom registri, svedok uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, nakoľko nie je právnik a podpísanie a udelenie plnomocenstva sa javilo ako najjednoduchší spôsob. Svedok sa nepamätal na to, či mal zo strany odporcu aj pokyn na to, že sa môže zaväzovať aj k zmluvným pokutám. Zároveň uviedol, že si myslí, že odporcovi dal fotokópiu tejto zmluvy a mal možnosť sa s ňou oboznámiť.
Z výsluchu svedka C.. P. B., ktorý bol tiež vypočutý v konaní tunajšieho súdu 6Cb/8/2008 na pojednávaní dňa 28.09.2006, vyplýva, že bol generálnym riaditeľom SLK v rokoch 1997 - 1999. Uviedol, že pri jeho nástupe do funkcie už spoločnosť CKSK, a.s. na trhu pôsobila a mala s odporcom uzavretú mandátnu zmluvu, na základe ktorej bola splnomocnená zastupovať odporcu v rámci obchodných vzťahov. Potvrdil, že 10.03.1997 uzatvoril s CKSK, a.s. mandátnu zmluvu, na ktorej je jeho podpis. Podľa neho mal oprávnenie uzatvoriť túto zmluvu, keďže boli dvaja štatutári a každý z nich konal samostatne. Vedel o tom, že CKSK, a.s. uzatvorí a uzatvoril zmluvu o spolupráci s navrhovateľom 15.03.1997, vedel o jej znení aj o tom, že ju majú (odporca) plniť, vedel aj o sankciách, ktoré sú podľa neho v obchodných stykoch bežné. Dôvodom rozširovania ubytovacích kapacít bol aj fakt, že vedeli o nastávajúcej väčšej klientele. Svedok si nepamätal, či mu C.. Š. predkladal plnú moc od B. L., bol si však vedomý, že Ing. Šípoš bol oprávnený za spoločnosť CKSK, a.s. zmluvy podpisovať. Podľa svedka to bola obvyklá činnosť a obvyklý spôsob.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd v tomto konaní nie je viazaný právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Trnave (ako odvolacím súdom), ktoré vyslovil v uzneseniach č.k. 21Cob/394/2006-332 29.06.2007 a č.k. 21Cob/16/2012-572 zo dňa 19.06.2012, vydaných v rámci rozhodovania o odvolaniach, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6Cb/8/2008.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, (1) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 13 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení platnom do 30.06.1999, (ďalej len Obchodný zákonník v rozhodnom znení), (1) ak podnikateľom je fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca. (2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa, ak je tento orgán zapísaný do obchodného registra.
Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka v rozhodnom znení, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa § 191 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v platnom znení, (1) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí zaväzujú spoločnosť, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra. (2) Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.
Podľa § 20 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). (2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Predmetnom konania je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyplývajúci zo zmluvy pri obsadzovaní hotela zo dňa 15.03.1997, ktorú podpísali navrhovateľ a spoločnosť CKSK, a.s., na základe mandátnej zmluvy zo dňa 10.03.1997.
Predmetná mandátna zmluva, bola uzavretá dňa 10.03.1997 medzi CKSK, a.s. ako mandatárom a SLK, a.s. (odporcom) ako mandantom. Zmluvu za CKSK, a.s., podpísal iba C.. L. Š. a za odporcu zmluvu podpísal iba C.. P. B..
Zo stanov spoločnosti CKSK, a.s., zo dňa 11.02.1997 (platných v čase podpisu predmetnej zmluvy) však vyplýva, že v mene tejto spoločnosti rokujú a podpisujú vždy najmenej dvaja členovia predstavenstva.
Zároveň z úplného výpisu z Obchodného registra spoločnosti CKSK, a.s. vyplýva, že pokiaľ ide o konanie menom uvedenej spoločnosti, v období od 24.02.1997 do 10.08.2009 bolo v obchodnom registri zapísané, že v mene spoločnosti konajú členovia predstavenstva, vždy najmenej dvaja spoločne. Z uvedeného úplného výpisu súčasne vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej mandátnej zmluvy, bol ako predseda predstavenstva - generálny riaditeľ CKSK, a.s., zapísaný C.. L. Š. (od 24.02.1997 do 06.06.2004).
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že predmetnú mandátnu zmluvu za CKSK, a.s. podpísal iba C.. L. Š., na základe generálneho plnomocenstva, ktoré mu dňa 25.02.1997 udelila členka predstavenstva CKSK, a.s., B. L..
Vyššie uvedené všeobecné plnomocenstvo B. L. (členky predstavenstva CKSK, a.s.) udelené C.. L. Š., ako predsedovi predstavenstva, je tak v rozpore ako so stanovami spoločnosti CKSK, a.s., platnými v čase jeho udelenia, ako aj so spôsobom konania v mene uvedenej spoločnosti zapísaného v obchodnom registri, k danému dátumu. Za danej situácie, keď stanovy CKSK, a.s. určovali, že menom spoločnosti konajú vždy najmenej dvaja členovia predstavenstva súčasne a tomu zodpovedal aj zápis týkajúci sa spôsobu konania v mene spoločnosti v obchodnom registri, nie je prípustné, aby jeden z dvoch členov predstavenstva, udelil všeobecné plmomocenstvo druhému členovi predstavenstva, nakoľko uvedený postup je v rozpore nielen so stanovami spoločnosti ale aj obchádza zákon, pretože konanie na základe takého plnomocenstva, by vlastne nahrádzalo činnosť samotného predstavenstva.
Zároveň súd dodáva, že vyššie citovaná právna úprava pripúšťa, aby v prípade, ak podľa stanov a zápisu v obchodnom registri menom spoločnosti konajú vždy najmenej dvaja (resp. viacerí) členovia predstavenstva súčasne, bol člen predstavenstva akciovej spoločnosti, splnomocnený k právnemu úkonu za spoločnosť; nemôže však obstáť všeobecné (generálne) plnomocenstvo udelené jedným členom štatutárneho orgánu spoločnosti ďalšiemu členovi, bez vymedzenia oblasti zastupovania či jednotlivého úkonu. Aj pri udelení takéhoto plnomocenstva by musel byť dodržaný spôsob konania v mene spoločnosti zapísaný v obchodom registri a upravený v stanovách (t.j. v prejednávanom prípade by toto plnomocenstvo museli za CKSK, a.s., podpísať najmenej dvaja členovia predstavenstva súčasne) a zároveň by v ňom musela byť presne vymedzená oblasť resp. právny úkon pre ktorý bolo toto plnomocenstvo udelené. Len v takom prípade, by potom právne úkony, vykonané na jeho základe, zakladali práva a povinnosti priamo danej právnickej osobe, čo však v prejednávanom prípade splnené nebolo. Nedodržanie spôsobu konania spoločnosti zapísaného v obchodnom registri, tak v zmysle § 13 a § 191 Obchodného zákonníka spôsobilo, že predmetná mandátna zmluva nebola úkonom CKSK, a.s., a nezakladala jej žiadne oprávnenie ako mandatára vo vzťahu k SLK, a.s. (odporcovi) ako mandantovi a teda spoločnosti CKSK, a.s., nevzniklo ani oprávnenie na uzavretie zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní hotela v mene odporcu (ako mandanta) zo dňa 15.03.1997 s navrhovateľom.
Zároveň je súd toho názoru, že v rozpore so zákonom bola predmetná mandátna zmluva (zo dňa 10.03.1997) uzavretá aj na strane mandanta (t.j. odporcu), keďže ju za SLK, a.s. podpísal iba C.. P. B., pričom z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti SLK, a.s., vyplýva, že v období od 18.11.1996 do 12.03.1997, platil ohľadom konania v mene tejto spoločnosti zápis, podľa ktorého menom spoločnosti koná predseda predstavenstva spoločne s ďalším členom predstavenstva, alebo spoločne traja členovia predstavenstva. Z uvedeného výpisu zároveň vyplýva, že C.. P. B., bol ako prvý podpredseda predstavenstva, generálny riaditeľ SLK, a.s., zapísaný v období od 13.03.1997 do 25.04.1999 a až od uvedeného dátumu platil aj zápis, podľa ktorého predseda predstavenstva a prvý podpredseda predstavenstva podpisujú samostatne. Je teda zrejmé, že pri uzavretí mandátnej zmluvy, nebol ani zo strany SLK, a.s., dodržaný postup týkajúci sa spôsobu konania tejto spoločnosti, zapísaný v obchodnom registri, a preto SLK, a.s, (odporcovi) na základe tejto mandátnej zmluvy nevznikli žiadne práva ani povinnosti, nakoľko sa nejednalo o konanie tejto spoločnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR 5Cdo 42/2007, v ktorom najvyšší súd poukázal okrem iného na skutočnosť, že je potrebné rozlišovať, medzi obmedzením konateľského oprávnenia štatutárneho orgánu, ktoré nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, ak bolo zverejnené, so spôsobom konania štatutárneho orgánu (t.j. s obyčajným mechanizmom prejavu vôle právnickej osoby prostredníctvom štatutárneho orgánu). Ak nebol dodržaný spôsob akým majú príslušní členovia predstavenstva, podľa zápisu v obchodnom registri zaväzovať spoločnosť, nie je spoločnosť zaviazaná.
Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia navrhovateľa, spočívajúca v tom, že C.. B. vzniklo členstvo v predstavenstve odporcu 25.02.1997, zvolením na valnom zhromaždení, z čoho podľa navrhovateľa vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej mandátnej zmluvy (10.03.1997), mal oprávnenie ako prvý podpredseda predstavenstva podpisovať za odporcu mandátnu zmluvu samostatne. Navrhovateľ argumentoval tým, že z notárskej zápisnice N 30/97, Nz 30/97, osvedčujúcej priebeh valného zhromaždenia odporcu, konaného dňa 25.02.1997, na základe ktorej bol v obchodnom
registri odporcu, ohľadom konania menom spoločnosti vykonaný zápis, podľa ktorého vo všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť, sú oprávnení podpisovať všetci členovia predstavenstva, pričom za spoločnosť podpisuje predseda predstavenstva a prvý podpredseda predstavenstva každý samostatne. Z úplného výpisu z Obchodného registra odporcu, však vyplýva, že takýto zápis ohľadom konania v mene odporcu (podľa ktorého boli predseda predstavenstva a prvý podpredseda predstavenstva oprávnení podpisovať samostatne) platil až od 13.03.1997 t.j. až po podpísaní mandátnej zmluvy (10.03.1997). Podľa názoru súdu však ani samotné rozhodnutie valného zhromaždenia, resp. zvolenie C.. B. na valnom zhromaždení za prvého podpredsedu predstavenstva odporcu dňa 25.02.1997, nemožno považovať za jeho poverenie určitou činnosťou v zmysle § 15 Obchodného zákonníka, pretože k takému povereniu tento úkon valného zhromaždenia (voľba) jednoducho nesmeruje a to aj s poukazom na zápis týkajúci sa konania v mene odporcu v Obchodnom registri platnom do 12.03.1997 v spojení s § 191 Obchodného zákonníka (konštitutívny účinok daného zápisu).
V § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravené, že štatutárny orgán vykonáva právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach. V dôsledku tejto úpravy, je rozsah oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene právnickej osoby neobmedzený, čo patrí k pojmovým znakom štatutárneho orgánu. Obchodný zákonník síce v niektorých prípadoch pripúšťa možnosť obmedzenia konania štatutárneho orgánu, v danom prípade ide o ustanovenie § 191 ods. 2 obchodného zákonníka, zároveň však uvádza, že takéto obmedzenie je neúčinné voči tretím osobám. Toto obmedzenie má preto iba vnútornú povahu a jeho porušenie neznamená, že by konanie, pri ktorom k nemu došlo, právnickú osobu nezaväzovalo. Avšak aj keď z uvedeného nepochybne vyplýva, že oprávnenie konať ako štatutárny orgán je širšie než oprávnenie konať na základe poverenia vyplývajúceho z § 15 Obchodného zákonníka, samotné rozhodnutie valného zhromaždenia o zvolení (menovaní) predsedu predstavenstva, vrátane na to nadväzujúcej zmeny stanov, nie je možné považovať za poverenie k určitej činnosti podľa § 15 Obchodného zákonníka, pretože k tomu voľba nového predsedu predstavenstva nesmerovala. Iný záver by bolo možné zaujať iba v prípade, ak by jeho zvolenie obsahovalo výslovne aj poverenie k určitej činnosti podľa § 15 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia (§ 15 Obchodného zákonníka), osoba, ktorú podnikateľ poveril pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou, sa považuje za zákonného zástupcu podnikateľa. Osoba môže konať za podnikateľa bez plnej moci, ak ju podnikateľ poveril určitou činnosťou a zároveň, ak ide o činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku. Poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku nemusí byť formalizované (písomná forma sa nevyžaduje). V praxi vyplýva poverenie najmä z vnútorných organizačných predpisov (napríklad v banke vedúci úverového oddelenia je oprávnený podpisovať úverové zmluvy, vystavovať zmenky) alebo na základe poverenia udeleného štatutárnym orgánom.
Ako je už konštatované vyššie, oprávnenie robiť právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach, prislúcha štatutárnym orgánom. Kto je štatutárnym orgánom (individuálnym či kolektívnym) právnickej osoby, vyplýva priamo zo zmluvy o zriadení, zo zakladacej listiny alebo priamo zo zákona. Právne úkony štatutárneho orgánu sú úkonmi priamo právnickej osoby. Zároveň zo zákonných ustanovení, upravujúcich konanie akciovej spoločnosti vyplýva, že osoba, ktorá je členom štatutárneho orgánu danej spoločnosti, nemôže byť súčasne zákonným zástupcom spoločnosti (v zmysle § 15 Obchodného zákonníka), keďže táto osoba by potom súčasne bola oprávnená vykonávať právne úkony v mene právnickej osoby ako štatutárny orgán a zároveň zastupovať právnickú osobu na základe poverenia podľa § 15 Obchodného zákonníka, čo by však nemalo žiadnu logiku a úplne by sa tým poprel význam úpravy konania v mene spoločnosti, upravený v stanovách konkrétnej spoločnosti a zapísaný v obchodnom registri, resp. táto úprava by potom strácala význam. Inak povedané, oprávnenie robiť úkony za právnickú osobu majú aj iní jej zamestnanci alebo členovia (t.j. iní než štatutárne orgány), za predpokladu, že toto ich oprávnenie vyplýva z vnútorných predpisov právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na pracovné zaradenie týchto osôb obvyklé.
Obchodný zákonník zároveň v § 13 ods. 2 (v rozhodnom znení), uvádzal, že ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa, ak je tento orgán zapísaný do obchodného registra. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu, je konaním podnikateľa až potom, čo bol tento štatutárny orgán zapísaný do obchodného registra, a uvedený zápis tak má konštitutívny charakter. Treba zároveň dodať, že konštitutívny účinok má nielen zápis štatutárneho orgánu ako takého do obchodného registra, ale aj zápis spôsobu jeho konania.
Ak teda stanovy spoločnosti určujú, že v mene spoločnosti konajú vždy dvaja (resp. viacerí) členovia predstavenstva súčasne, nejedná sa o vnútorné obmedzenie konateľského oprávnenia v zmysle § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide iba o úpravu samotného spôsobu konania právnickej osoby, ktorú Obchodný zákonník bez podmienok umožňuje.
Na základe uvedeného výkladu, dospel súd k záveru, že na základe vyššie uvedených zmlúv a to mandátnej zmluvy zo dňa 10.03.1997 a zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní hotela zo dňa 15.03.1997, nevznikli odporcovi žiadne práva a povinnosti, vrátane povinnosti obsadzovať v určitom minimálnom priemere určité izby v Hoteli Máj a teda odporcovi nevznikla ani povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za nedodržanie tohto záväzku, keďže dojednanie o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, ktorý pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali. Ak ku vzniku hlavného záväzku z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.
Právna úprava zabezpečenia obchodných záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku nadväzuje na úpravu zabezpečenia záväzkov v Občianskom zákonníku. Občianskoprávna úprava zabezpečenia splnenia záväzkov platí aj na obchodné záväzkové vzťahy s tým, že Obchodný zákonník v niektorých prípadoch občianskoprávnu úpravu dopĺňa (zmluvná pokuta) a v iných ju nahradzuje (banková záruka, ručenie).
Z uvedených dôvodov súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol, keďže dospel k záveru, že odporcovi na základe predmetnej zmluvy pri obsadzovaní hotela zo dňa 15.03.1997 v spojení s mandátnou zmluvou zo dňa 10.03.1997 nevznikli žiadne povinnosti, pri porušení ktorých by bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu, ktorá je predmetom tohto konania.
V závere súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Keďže teda súd zamietol návrh z dôvodu, že dospel k záveru, že na základe vyššie špecifikovaných zmlúv nevznikli odporcovi žiadne práva a povinnosti, (vrátane povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu) z dôvodu nadbytočnosti sa už podrobnejšie v tomto rozhodnutí nezaoberá ďalšími argumentmi navrhovateľa týkajúcich sa neurčitosti dojednania o zmluvnej pokute resp. nedostatočným (neurčitým) vymedzením povinnosti, pre prípad porušenia ktorej, mala byť zmluvná pokuta dojednaná. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 939,75 eur, podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej služby po 270,54 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie k veci zo dňa 24.11.2010, písomné vyjadrenie k veci zo dňa 06.03.2014, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 01.04.2014 a dňa 24.04.2014), 2 x režijný paušál po 7,21 eur k úkonom z roku 2010, 3 x režijný paušál po 8,04 eur k úkonom právnej služby v roku 2014. Náhrada cestovného za cestu na súdne pojednávanie dňa 01.04.2014 v sume 122,64 eur (BA-PN a späť, t.j. 168 km, priem spotreba PHM 12,3 l/100 km, cena PHM 1,48 €/ 1 l, paušálna náhrada 0,183 €/ 1 km, náhrada cestovného za cestu na súdne pojednávanie dňa 24.04.2014 v sume 61,32 eur (BA
- PN a späť t.j. 168 km, priem spotreba PHM 12,3 l/100 km, cena PHM 1,48 €/ 1 l, paušálna náhrada 0,183 €/ 1 km. Náhrada za stratu času cestou na súdne pojednávania dňa 01.04.2014 a 24.04.2014 - 8 polhodín x 13,40 eur (BA - PN a späť = 4 polhodiny 1 cesta) + DPH 19 % k úkonom a náhradám za rok 2010 a DPH 20 % k úkonom a náhradám za rok 2014.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.