Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/123/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa: BOLTON, s.r.o., J. Krena 1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 295 906 zast. JUDr. Marián Rebro, advokát, Maróthyho 6, Brtislava proti odporcovi: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 na zaplatenie 16.631.984,-Sk/552.080,73 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 8.3.2004 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil istinu vo výške 16.631.984,-Sk s príslušenstvom z titulu neuhradenia penalizačných faktúr.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že odporca bol v omeškaní s úhradou fa č. 98054 zo dňa 12.10.1998 s termínom splatnosti 26.10.1998 za stavebnomontážne práce v zmysle Zmluvy o dielo, kedy odporca z fakturovanej sumy 14.864.000,-Sk uhradil dňa 19.11.1998 sumu vo výške 5.000.000,-Sk a dňa 10.8.1998 uhradil sumu vo výške 1.000.000,-Sk. Zvyšnú časť vo výške 8.864.000,-Sk neuhradil. Na základe toho navrhovateľ faktúrami č. 20017, 21011, 21029, 21056, 21074, 22017, 22023, 22041, 22045, 22093, 23020, 23049, 23062, 23076 a 23089 fakturoval odporcovi v zmysle ustanovenia čl. 8.2. ZoD penále vo výške 0,1% z neuhradenej platby za každý deň omeškania. Predmet žalovaného nároku tvoril súčet fakturovaného penále.

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol k obom častiam žalovaného nároku námietku premlčania.. Mal za to, že v časti istiny prišlo k premlčaniu nároku dňa 10.8.2003 a v časti penále dňa 27.10.2002.

Doplnením zo dňa 13.12.2007 odporca opravil svoje vyjadrenie k žalobe, kedy uviedol, že žalovaný nárok tvorí len fakturovaná majetková sankcia a z toho dôvodu vzniesol voči nej námietku len ako voči majetkovej sankcii.

Návrhom zo dňa 28.4.2008 žiadal navrhovateľ aby súd zaviazal odporcu na úhradu istiny vo výške 24.296.224,-Sk titulom zmluvnej pokuty za obdobie od 8.3.2000 do 8.3.2004 vo výške 12.941.440 Sk a od 28.4.2004 do 28.4.2008 vo výške 11.354.784,-Sk.

Navrhovateľ súčasne návrhom zo dňa 28.4.2008 zobral svoj návrh späť v časti istiny vo výške 3.690.554,-Sk, ktorou uplatňoval zmluvnú pokutu za obdobie od 11.8.1999 do 7.8.2000.

Súd uznesením zo dňa 28.4.2008 zastavil konanie v časti istiny vo výške 3.690.554,-Sk a pripustil zmenu žaloby v znení navrhovateľa.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 22.8.2011 zobral návrh v časti istiny vo výške 582.577,86 EUR späť a žiadal priznať istinu vo výške 223.909,03 EUR titulom zmluvnej pokuty za obdobie od 8.8.2000 do 26.10.2002.

Súd uznesením zo dňa 19.9.2011 zastavil konanie v časti istiny vo výške 582.577,86 EUR a pripustil zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 22.8.2011.

Súd rozhodol rozsudkom dňa 30.1.2012 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a nepriznal odporcovi náhradu trov konania z dôvodu, že na základe vznesenej námietky premlčania odporcom skonštatoval, že nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu sa premlčal spolu s hlavným záväzkom.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd uznesením zo dňa 30.4.2013 rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, zmluva o dielo č. XX/XXXX/KC zo dňa 14.7.1997, Dodatok č. 1 zo dňa 7.7.1998, fa č. 98054 zo dňa 12.10.1998, faktúry č. 20017, 21011, 21029, 21056, 21074, 22017, 22023, 22041, 22045, 22093, 23020, 23049, 23062, 23076 a 23089, krycí list rozpočtu, vyhlásenie vkladateľa zo dňa 22.3.2003, výpis z LV č. 4113, zápis o odovzdaní staveniska zo dňa 19.10.1998 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

Zo zmluvy o dielo č. 01/1997/KC zo dňa 14.7.1997 súd zistil, že odporca ako objednávateľ objednal u navrhovateľa ako zhotoviteľa dielo - stavbu kongresového centra ST, Banskobystrická ul. č. 4 v Bratislave. V čl. 8.2 ZoD zmluvné strany dohodli, že za omeškanie faktúry zo strany objednávateľa zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi penále vo výške 0,1% z príslušnej platby za každý deň omeškania.

Z fa č. 98054 zo dňa 12.10.1998 súd zistil, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi na základe ZoD a dodatku podľa bodu VI./6.1.2 a bodu 6.2.6 druhý preddavok vo výške 14.864.000,-Sk so splatnosťou 26.10.1998.

Zo súhlasného vyjadrenia sporových strán súd zistil, že odporca vystavenú faktúru hradil čiastočne v sumách 5.000.000,-Sk dňa 19.11.1998 a v sume 1.000.000,-Sk dňa 10.8.1999. Medzi sporovými stranami bolo súčasne nesporné, že odporca zvyšnú časť fakturovanej sumy vo výške 8.864.000,-Sk nikdy neuhradil.

Z fa č. 20017, 21011, 21029, 21056, 21074, 22017, 22023, 22041, 22045, 22093, 23020, 23049, 23062, 23076 a 23089 súd zistil, že navrhovateľ fakturoval odporcovi zmluvnú sankciu v zmysle ustanovenia 8.2. ZoD.

Zo svedeckej výpovede svedka Ing. Milana Kopernického, štatutára spoločnosti Bau3Mex, a.s. a konateľa spoločnosti Apartments s.r.o. súd zistil, že spoločnosť svedka nadobudla vlastníctvo k stavbe kongresového centra ST dňa 14.7.2004, pričom svedok nebol zo strany odporcu informovaný o ZoD sporových strán a uviedol, že budova bola zbúraná na základe rozhodnutia o povolení odstránenia stavby zo dňa 8.3.2006 v období od 10.7.2006 do 30.8.2006.

Zo svedeckej výpovede svedka M., bývalej zamestnankyne odporcu na pozícii riaditeľky investičnej výstavby, súd zistil, že stavba kongresového centra ST na Banskobystrickej ulici sa začala realizovať, bola podpísaná zmluva pričom u odporcu došlo k zmene vedenia kedy došlo k výmene generálneho riaditeľa ST a odštepného závodu a títo mali iný názor na nutnosť rekonštrukcie kongresového centra. K zastaveniu prác na rekonštrukcii prišlo v štádiu diela kedy boli realizované prípravné práce v stave nutnom na zabezpečenie stavby. Na základe toho došlo k ukončeniu spolupráce s navrhovateľom. O stavebné povolenie na rekonštrukčné práce bolo požiadané avšak z dôvodu ukončenia spolupráce s navrhovateľom nedošlo k jeho vydaniu. Svedok uviedol, že všetky vykonané práce do momentu odovzdania stavby boli navrhovateľovi zo strany odporcu uhradené.

Zo svedeckej výpovede svedka Ing. O. C., bývalej techničky investičnej výstavby odporcu súd zistil, že stavba kongresového centra bola v celom rozsahu finančne krytá ST následne prišiel rok, kedy sa do plánov odporcu nedostala. Došlo k stopnutiu peňazí avšak zmluva s odporcom nebola vypovedaná. Uviedol, že v čase ukončenia spolupráce boli zo strany navrhovateľa realizované všetky búracie práce a čiastočne boli realizované aj výstavby nových konštrukcií. Uviedol, že žiadne z vykonaných prác navrhovateľom neboli neodsúhlasené zo strany odporcu. Svedok uviedol, že všetky práce fakturované zúčtovacími faktúrami boli vykonané a do momentu odstúpenia spisu na ústredie boli všetky zmluvné podmienky zo strany navrhovateľa splnené a stavba ďalej pokračovala.

Podľa ust. , ods 1 zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ust. , ods 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ust. , ods1 objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa ust. , ods. 1 objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa ust. , ods. 1 právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa ust. , ods. 2 premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ust. , ods. 1 pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

Podľa ust. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. , ods.1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. , ods.1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Na základe skutočnosti, že odporca v konaní viackrát vzniesol námietku premlčania proti celému žalovanému nároku súd sa zaoberal touto námietkou a konštatoval, že medzi sporovými stranami bolo nesporné, že predmetom konania je výhradne penále dohodnuté stranami sporu v čl. 8.2 ZoD. Predmetom porušenia povinnosti zo strany odporcu, bolo neuhradenie časti splatnej faktúry č. 98054 v sume 8.864.000,-Sk v lehote jej splatnosti dňa 26.10.1998. Súčasne bolo medzi účastníkmi sporu nesporné, že k premlčaniu povinnosti odporcu uhradiť túto časť istiny prišlo dňa 26.10.2002. Žalobný návrh vo veci samej bol navrhovateľom doručený súdu dňa 8.3.2004, t.j. po premlčaní hlavného záväzku. Predmetom konania tak bolo penále v dohodnutej výške z premlčaného hlavného záväzku. Na základe

toho sa súd zaoberal dopadom premlčania hlavného obligačného záväzku na zaisťovací záväzok, konkrétne na povinnosť platiť penále.

Podľa ust. , ods. 1 premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.. Uplynutím premlčacej doby vzniká povinnému právo námietky premlčania, pokiaľ námietku v súdnom konaní vznesie nemožno právo priznať súdnym rozhodnutím. Po úspešnom uplatnení námietky premlčania prestáva byť právo veriteľa súdne vymáhateľné a plnenie je len dobrovoľným rozhodnutím dlžníka. Premlčanie tak chráni dlžníka tým, že ho nenúti aby po neúmerne dlhú dobu zotrvával v neistote, či bude prinútený dlh zaplatiť alebo nie. Súčasne však chráni veriteľa pretože ho núti aktívne sa snažiť o prinútenie dlžníka k úhrade dlhu aj s pomocou donútenia. Pokiaľ sa tak v priebehu zákonom vymedzenej doby nestalo, zostáva dlh po vznesení námietky premlčania v rovine čisto dobrovoľnej.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia, ktorým zrušil prvostupňový rozsudok uviedol, že pokiaľ sa týka posúdenia premlčania nároku zo zmluvnej pokuty premlčanie plynie prvým a následne každým dňom omeškania a preto sa jeho premlčanie nevzťahuje na premlčanie hlavného záväzku.

Zaviazal však prvostupňový súd aby ustálil, či sa jedná o úrok z omeškania alebo zmluvnú pokutu ako vo svojom vyjadrení uviedol odporca. V danej súvislosti mal súd skúmať prejav vôle účastníkov pri uzatváraní zmluvy a vysvetliť rozdiely v pojmológii v ostatných častiach zmluvy.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30.8.2012 uviedol, že navrhovateľom žalované penále je úrokom z omeškania a nie zmluvnou pokutou. Odporca mal za to, že vzhľadom na charakter zmluvne dohodnutého penále - sankcia určená sadzbou za určité obdobie - sa líši od zmluvnej pokuty, ktorá spravidla má povahu jednorázového plnenia. Ďalej uviedol, že zmluva upravuje výslovne zmluvnú pokutu v bodoch 9.3 a 9.4. Z dôvodu, že pojem zmluvná pokuta v čl. 8.2. zmluvy ( z ktorého navrhovateľ odvodil žalovaný nárok ) použitý nebol mal odporca za to, že treba uzavrieť, že zmluvné strany pod pojmom penále rozumeli úrok z omeškania a ten sa premlčal spolu s hlavným záväzkom.

Súd vykonal dokazovanie obsahom zmluvy kedy konštatoval, že v čl. 8.2. zmluvy z ktorého navrhovateľ odvodil žalovaný nárok je upravené penále vo výške 0,1% z príslušnej platby za každý deň omeškania. V čl. 9.3. zmluvy je za odstúpenie od zmluvy zo strany odporcu ako objednávateľa upravená zmluvná pokuta vo výške 10% z celkovej ceny diela a v čl. 9.4. zmluvy zmluvná pokuta za odstúpenie od zmluvy navrhovateľa ako zhotoviteľa vo výške 10% z ceny diela.

Je teda nesporné, že zmluvné strany termín zmluvná pokuta v zmluve použili na prípady obojstranného odstúpenia od zmluvy a predstavuje jednorázové plnenie.

Podľa ustanovenia , ods. 2 v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Súd k výkladu vôle zmluvný strán vykonal opätovný výsluch svedkyne Ing. M.j, ktorá bola riaditeľkou investičnej výstavby odporcu v rokoch 1999 až 2005. Svedkyňa uviedla, že ako riaditeľka investičnej výstavby bola prizývaná na konzultácie a overovanie jednotlivých článkov zmluvy. Uviedla, že v zmluvách používali penále a nie úrok z omeškania a úmyslom odporcu nebolo sankcionovať zmluvné strany inou sankciou ako penále a podľa nej v zmluve nebol žiadny úrok z omeškania. Ďalej uviedla, že penále boli dohodnuté za oneskorené platby a zmluvná pokuta za vypovedanie zmluvy. Práve zmluvnej pokute sa nový riaditeľ odporcu bránil a preto zmluvu nevypovedal. Na záver uviedla na otázku či penále navyšovali inú zákonnú sankciu, že ona to pochopila tak, že penále sú sankciou.

Výkladom ustanovení zmluvy v spojitosti s výpoveďou svedkyne Vážnej súd ustálil, že zmluvné strany v čl. 8.2. zmluvy pod pojmom penále upravili úrok z omeškania z nezaplatených faktúr vo vyššej ako zákonnej výške. Svedkyňa výslovne uviedla, že úmyslom strán zmluvy pri jej uzatváraní nebolo za nezaplatenie faktúr resp. ich oneskorenú úhradu sankcionovať odporcu inou sankciou ako penále. Ďalej výslovne uviedla, že odporca v zmluvách nepoužíval termín úrok z omeškania ale penále.

Súd teda ustálil, že zmluvnú pokutu si sporové strany ako účastníci zmluvy upravili výslovne len pre prípady odstúpenia od zmluvy. Žiadny ďalší prípad vzniku nároku na zmluvnú pokutu v zmluve upravený nie je. Argumentácia odporcu, že penále upravené v čl. 8.2 zmluvy predstavuje zmluvnú pokutu súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové v snahe vyhnúť sa vznesenej námietke premlčania.

Súd súčasne prisvedčil argumentácii odporcu, že nedôvodne extenzívny výklad zmluvnej pokuty navrhovateľom by porušil zásadu rovnosti strán zmluvy nakoľko by umožnil navrhovateľovi sankcionovať odporcu za neuhradenie faktúr resp. ich oneskorenú úhradu dvakrát pričom omeškanie navrhovateľa ako zhotoviteľa by bolo možné podľa ust. čl. 8.1 zmluvy sankcionovať len raz ( nakoľko v tom prípade nebola vystavená faktúra a nebolo by možné uplatniť úrok z omeškania).

Súd súčasne má za to, že pri dôvodne predpokladateľnej odbornosti strán zmluvy vzhľadom na jej rozsah a cenu diela je možné predpokladať, že ak by existovala dohoda strán zmluvy o možnosti súbežného uplatnenia penále a úroku z omeškania bola by táto dohoda písomne uvedená pri majetkových sankciách za omeškanie.

Súd teda vyhodnotil dohodu strán sporu v čl. 8.2. zmluvy ako dohodu o úrokoch z omeškania vo vyššej ako zákonnej výške a termín penále ako úrok z omeškania.

Na základe vyššie uvedeného možno teda dospieť k záveru, že márnym uplynutím premlčacej doby a vznesením námietky premlčania v súdnom konaní zaniká vymáhateľná povinnosť dlžníka plniť dlh spojená s možnosťou štátom garantovaného donútenia. Tým končia i následky omeškania dlžníka. Keď nemôže byť v dôsledku premlčania právo na plnenie súdom priznané, nemôže taktiež porušenie tohto premlčacieho práva založiť nároky vymáhateľné na súde. Aj keď úrok z omeškania je samostatným majetkovým nárokom ide o akcesorický zaisťovací právny vzťah z úroku z omeškania, ktorého existencia je závislá na existencii platného hlavného záväzkového vzťahu zaisťovaného úrokom z omeškania.

Ak dôjde k premlčaniu práva z hlavného záväzkového vzťahu nemôže sa takýto právny následok márneho uplynutia času nevzťahovať k záväzku akcesorickému. Zaisťovací inštitút charakteru úroku z omeškania nemôže teda ďalej dlžníka zaväzovať k plneniu sankcií ak neexistuje vymáhateľná povinnosť touto sankciou zaistená. Vymáhateľné právo na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania teda okamžikom uplynutia premlčacej doby hlavného záväzku nemôže ďalej trvať za predpokladu, že povinný vzniesol v súdnom konaní námietku premlčania. Ak by sme pripustili opak vznikol by absurdný stav, ktorý by zaväzoval dlžníka k plateniu sankcií v situácii, kedy dlžník už nemá povinnosť, ktorej neplnenie má sankcia stíhať. Súd teda posúdil vzťah premlčania hlavného záväzku a úroku z omeškania ako akcesorický. Z dôvodu, že medzi sporovými stranami bolo nesporné, že k premlčaniu hlavného záväzku prišlo, nemôže sa teda navrhovateľ už úspešne domáhať splnenia povinnosti zo zaisťovacieho záväzku ( úroku z omeškania ).

Súd sa z dôvodu úspešného uplatnenia námietky premlčania odporcom na celú istinu žalovaného nároku navrhovateľa nezaoberal skutkovým odôvodnením žalovaného nároku, obrany odporcu, kompenzačnou námietkou odporcu a námietkou premlčania kompenzačnej námietky vznesenej navrhovateľom.

Na základe horeuvedeného súd konštatoval úspešné uplatnenie námietky premlčania odporcom voči celému žalovanému nároku navrhovateľa, nárok navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ods. 1 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. , ods.5 trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Odporcovi trovy konania nevznikli.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.