Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Csp-56-2022.pdf
PDF · 114.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. právne zast. Advokátska kancelária M2 Legal s. r. o., so sídlom Zvolenská 4014/31, Martin, IČO: 53 057 368, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Praha 6 - Vokovice, Česká republika, IČO: 492 40 480, právne zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., IČO: 36 854 972, so sídlom Bratislava, Zochova 6–8, v konaní o zaplatenie 2.270,65 € s príslušenstvom
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 1.961,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.961,82 Eur od 21.12.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 308,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 308,83 Eur od 21.07.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 92,20 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 308,83 Eur od 02.10.2021 do 20.07.2022 súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Martin dňa 21.07.2022 sa domáhal zaplatenia sumy 2.270,65 Eur s príslušenstvom. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 17.09.2020 došlo k poškodeniu čelného skla na osobnom motorovom vozidle F. G., EČV: H. XXX I., ktorého vlastníkom je žalobca a to tým spôsobom, že kameň vymrštený kolesom pred ním jazdiaceho vozidla taktiež zn. F. G. I.: H. XXX J. rozbil čelné sklo vozidla žalobcu. O tejto skutočnosti bol na mieste spísaný záznam o nehode na predpísanom tlačive podpísanom tak škodcom ako aj poškodeným. Škodová udalosť bola následne riadne oznámená poisťovni škodcu, a to spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501. Dňa 22.09.2020 bola vykonaná obhliadka poškodenia technikom poisťovne, s ktorou mal škodca v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle zápisu o poškodení vozidla škodovej udalosti, z uvedenej obhliadky bolo obhliadajúcim technikom zistené poškodenie čelného skla, a toto bolo označené ako diel na výmenu. Tento zápis podpísal technik poisťovne, čím vyjadril súhlas s výsledkom
obhliadky a zistenými poškodeniami. Forma likvidácie škodovej udalosti bola dohodnutá podľa faktúr. Následne žalobca odovzdal vozidlo na opravu v autorizovanom servise J.M.Martin, spol. s r.o., IČO: 302 29 766, ktorý spolupracoval so žalovaným. Listom zo dňa 17.12.2020 žalovaný žalobcovi oznámil, že uvedená škodová udalosť č. 4800669420 bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia, a to z dôvodu, že nebola, jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná priama príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného a vznikom škody. Uvedené konanie žalovaného nemá podľa slov žalobcu oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Predložením súhlasného vyjadrenia škodcu a poškodeného, oznámením škodovej udalosti je podľa neho dostatočným dôkazom preukazujúcim príčinnú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody. Žalobca listom zo dňa 21.01.2021 označeným ako „Žiadosť o reklamáciu a uznanie škodovej udalosti č. 4800669420“ žiadal žalovaného o prehodnotenie uzavretia škodovej udalosti a o priznanie poistného plnenia. Žalovaný však na uvedené nereagoval. Žalobou si žalobca uplatnil nároky, a to náklady predstavujúce úhradu faktúry za opravu poškodeného vozidla v sume 1.961,82 Eur, sumu 308,83 Eur, ktorú predstavujú trovy právneho zastúpenia v upomínacom konaní, v ktorom súd právoplatným platobným rozkazom uložil v tom čase žalovanému – žalobcovi zaplatiť autoservisu okrem faktúry i sumu trov konania 295,97 Eur a nezaplatený úrok v sume 12,86 Eur a náklady spojené s uplatneným pohľadávky v sume 92,20 Eur. K žalobe žalobca pripojil detail platby v sume 308,83 Eur, výpis z účtu o zaplatení sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 92,20 Eur, faktúru na sumu 1.961,82 Eur, faktúru na sumu 92,20 Eur, žiadosť o reklamáciu a oznámenie škodovej udalosti zo dňa 21.01.2021, oznámenie o uzavretí škodovej udalosti zo dňa 17.12.2020, podací lístok, predžalobnú výzvu, zápis o poškodení vozidla a záznamom o dopravnej nehode.
Okresný súd Martin dňa 24.08.2022 vydal platobný rozkaz sp. zn. 11Csp/56/2022, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K žalobcom vyššie opísanému skutkovému stavu žalovaný doplnil, že listom zo dňa 10.12.2020 požiadal žalovaný žalobcu o doručenie dokladov potrebných k šetreniu škodovej udalosti, a to prílohu k oznámeniu škodovej udalosti na čelnom skle a rovnakú žiadosť zaslal aj vlastníkovi vozidla. Listom zo dňa 17.12.2020 označeným ako „Oznámenie o uzavretí škodovej udalosti“ žalovaný žalobcovi oznámil, že príčinná súvislosť nebola jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná, a teda žalovanému nevznikla povinnosť poskytnúť náhradu škody v zmysle poistnej zmluvy, pretože by bolo poskytnuté poistné plnenie bez právneho dôvodu. Súčasne odkázal na ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kedy na vznik práva na náhradu škody sa vyžaduje, aby škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Ide o základnú podmienku vzniku zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Súčasne odkázal žalovaný na ustanovenie § 799 ods. 2 OZ, zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a uviedol, že v tomto prípade nebola daná príčinná súvislosť jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná, a tak žalovanému nevzniká povinnosť náhrady škody v zmysle poistnej zmluvy, pretože by bolo poskytnuté poistné plnenie bez právneho dôvodu. Podľa názoru žalovaného, zo správy o nehode nevyplýva, že by ku vzniku škody na poškodenom vozidle došlo v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného vozidla. Z časti 12 správy o nehode nie je zrejmé, či sa poškodené vozidlo a poistené vozidlo v čase bezprostredne predchádzajúceho vzniku škodovej udalosti pohybovali resp. akým smerom sa pohybovali a teda či bol v tom čase motor poisteného vozidla v chode. V časti 13 správy o nehode nie je znázornená poloha poisteného vozidla v čase vzniku škodovej udalosti. Je tam len veľmi strohé nakreslenie vozidiel, hoci prax vyžaduje, aby z nákresu boli zrejmé hlavné skutočnosti, ako je smer jazdných pruhov, smer jazdy vozidiel a ich postavenie v čase škodovej udalosti, dopravné značky a nakoniec aj názvy ulíc. Absentuje tiež údaj, kto je údajným vinníkom škodovej udalosti a kto je údajným škodcom, aj keby tam bolo takéto vyhlásenie uvedené, nemožno považovať za vyhlásenie o vine toho ktorého účastníka škodovej udalosti. So žalobcom predloženej správy o nehode podľa slov žalovaného nie je teda preukázaná škodová udalosť tak, ako ju opisuje žalobca a nevyplýva z nej zavinenie účastníkov dopravnej nehody. Podľa názoru žalovaného síce vo všeobecnosti správu o nehode možno považovať za dôkaz, nakoľko z nej vyplývajú mnohé skutočnosti týkajúce sa samotnej škodovej udalosti, to však ale neznamená, že napríklad pokiaľ ide o otázku určenia zavinenia, jej určenie účastníkmi škodovej udalosti by malo byť to jediné a smerodajné, ponechanie rozhodnutia o zavinení výlučne na úvah účastníkov škodovej udalosti by totiž eventuálne mohlo viesť k rôznym špekuláciám a podvodom,
častokrát je takéto vyhlásenie robené účastníkmi minimálne pod vplyvom stresu, vypätej situácie, tlaku a ďalších okolností. Podľa názoru žalovaného je poisťovňa oprávnená a povinná prešetrovať a skúmať všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie oprávnenosti a výšky nároku poškodeného na poistné plnenie. Ako dôkaz žalovaný navrhol spis príslušného dopravného inšpektorátu, ktorého policajná hliadka bola privolaná na miesto škodovej udalosti ak bola privolaná, výsluch účastníkov škodovej udalosti, vodiča poškodeného vozidla, vozidla poisteného vozidla a ich vzájomnú konfrontáciu. V závere svojho podaného odporu k platobnému rozkazu žiadal žalobu zamietnuť a aj pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, odkázal na rozsudok NS SR zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo 145/2017, ktorý vyslovil názor, že poškodený má nárok na úroky z omeškania iba v prípade, ak si poisťovateľ neplní povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení – do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
V rámci dupliky žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného pripojil dôkazy z upomínacieho konania sp. zn. 39Up/767/2021, ktoré preukazujú, že skutočne si proti nemu autoservis, ktorý opravoval jeho motorové vozidlo poškodené po nehode uplatnil nárok na zaplatenie vyfakturovanej opravy a ďalej list žalovaného označený ako „Oznámenie o výške poisteného plnenia“ zo dňa 20.09.2022, z ktorého vyplynulo, že žalovanému poskytol poistené plnenie v sume 2.035,19 Eur, ktorá suma predstavuje istinu, a to sumu podľa faktúry vo výške 1.961,82 Eur a tiež úrok z omeškania v sume 73,37 Eur s tým, že čiastočné plnenie zo strany žalovaného možno považovať za čiastočné uznanie dlhu.
Vzhľadom na čiastočné plnenie žalovanej istiny a žalovaného úroku žalovaným, vzal žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.961,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.12.2021 do 20.09.2022 vo výške 73,37 Eur späť, avšak naďalej zotrval na uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 308,83 Eur, nakoľko táto čiastka predstavuje výšku škody, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením zákonnej povinnosti žalovaného znášať náklady na opravu čelného skla (č.l. 63).
Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu a vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 28.10.2022 a v duplike zhrnul, že spornými nárokmi v konaní zostáva nárok na zaplatenie sumy 308,83 Eur, ďalej úrok z omeškania zo sumy 308,83 Eur vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 02.10.2021 do zaplatenia a nárok na zaplatenie sumy 92,20 Eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ďalej uviedol, že žalovaný tvrdí, že nie je mu zrejmé, v akej časti vzal žalobca svoju žalobu späť, predpokladá, že žalobca vzal späť svoju žalobu v časti o zaplatenie 1.961,81 Eur s tým, že žalobca naďalej trvá na úhrade sumy 308,83 Eur. Podľa slov žalovaného však predmetom konania má byť už len suma 235,46 Eur ( 2.270,65 Eur – 2.035,19 Eur) a nie suma vo výške 308,83 Eur tak, ako to uvádza žaloba. Zároveň žalovaný uvádza, že nie je mu zrejmé, z akého dôvodu žalobca uhradil autoservisu časť vystavenej faktúry v sume 900,- Eur, keby bol správny hospodár, uhradil by celú faktúru a autoservis by si neuplatňoval svoj zostávajúci nárok v súdnom konaní, a teda by nedošlo k vzniku trov. Preto je žalovaný toho názoru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a nárokom, ktorý zostáva v konaní sporný. V ďalšom žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal predložením listinných dôkazov svoj nárok na zaplatenie sumy 92,20 Eur. Zároveň poukázal na koncentračnú zásadu a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobca sa vyjadril svojim podaním zo dňa 10.01.2022, kedy uviedol, že v čiastočnom späťvzatí žalobca jasne uvádza, že žalobu berie späť v časti o zaplatenie sumy 2.035,19 Eur, ktorá suma predstavuje časť istiny vo výške 1.961,82 Eur spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 5 % ročne od 21.12.2021 do 20.09.2022 – dátum úhrady istiny 1.961,82 Eur. Suma 308,83 Eur predstavuje trovy konania v upomínacom konaní a vyčíslený úrok z omeškania, ktorý musel žalobca autoservisu uhradiť. Tvrdeniam žalovaného ohľadne toho, že sa mal žalobca správať ako dobrý hospodár žalobca uviedol, že žalobca uskutočnil všetky potrebné a zákonom vyžadované úkony smerujúce k úspešnému uzavretiu škodovej udalosti t.j. k poskytnutiu poistného plnenia a nemôže ísť na jeho ťarchu tá skutočnosť, že žalovaný poskytnúť plnenie najskôr odmietol a až dodatočne po uplynutí skoro dvoch rokov sa rozhodol toto svoje rozhodnutie prehodnotiť. Žalobca zhrnul, že mu vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti
s prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného, náklady na jeho opravu boli preukázané a účelne vynaložené. Žalobca sa obrátil na autorizovaný servis, ktorý mu bol odporučený žalovaným a poskytol žalovanému všetku súčinnosť potrebnú na uzavretie škodovej udalosti. Napriek tomu sa žalovaný až po dvoch rokoch od uzavretia škodovej udalosti v niekoľkých reklamáciách a podanej žaloby rozhodol prehodnotiť svoj postoj k škodovej udalosti a poistené plnenie nakoniec poskytol. V závere žalobca uviedol, že aj nárok na zaplatenie sumy 92,20 Eur bol riadne žalobcom preukázaný.
Súd na pojednávaní konanom dňa 09.03.2023 vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a zaslali súdu písomné vyjadrenie, listinnými dôkazmi pripojenými do spisu a zistil:
Dňa 17.09.2020 došlo k poškodeniu čelného skla na osobnom motorovom vozidle zn. F. G., EČV: H. XXX I., ktorého vlastníkom je žalobca a to tak, že kameň vymrštený kolesom pred ním jazdiaceho vozidla taktiež zn. F. G., EČV: H. XXX J. rozbil čelné sklo vozidla žalobcu. O tejto skutočnosti bol na mieste spísaný záznam o nehode na predpísanom tlačive podpísanom tak škodcom ako aj poškodeným žalobcom. Škodová udalosť bola následne riadne oznámená poisťovni škodcu, a to spoločnosti UNIQA, a.s., IČO: 00 653 501. Dňa 22.09.2020 bola vykonaná ohliadka poškodenia technikom poisťovne, s ktorou mal škodca v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti z uvedenej ohliadky bolo ohliadajúcim technikom zistené poškodenie čelného skla a toto bolo označené ako diel na výmenu. Tento zápis podpísal technik poisťovne, čím vyjadril súhlas s výsledkom ohliadky a zistenými poškodeniami. Forma likvidácie škodovej udalosti bola dohodnutá podľa faktúr. Následne žalobca odovzdal vozidlo na opravu v autorizovanom servise spol. J.M.Martin, spol. s r.o., IČO: 30 229 766, ktorý spolupracoval so žalovaným. Žalovaný listom zo dňa 17.12.2020 oznámil žalobcovi, že škodová udalosť č. 4800669420 bola uzavretá bez poskytnutia poisteného plnenia, a to z dôvodu, že nebola jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná priama príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného a vznikom škody. Žalovaný sa tak rozhodol uzavrieť škodovú udalosť napriek tomu, že mu bolo predložené súhlasné vyjadrenie oboch vodičov motorových vozidiel, ktoré je písomné a bolo uskutočnené v rovnakom čase a na rovnakom mieste. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v rozpore s jeho zmluvnou povinnosťou vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.961,82 Eur, ktorá predstavuje náklady na opravu čelného skla motorového vozidla autorizovaným servisom J.M.Martin spol. s r.o., uplatnené faktúrou č. 2300103. Zároveň žalobcovi vznikla v súvislosti s vyššie uvedeným konaním žalovaného ďalšia škoda vo výške 308,83 Eur, ktorá predstavuje zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 12,86 Eur a trovy upomínacieho konania vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 39Up/767/2021 vo výške 295,97 Eur, v ktorom si autorizovaný servis uplatnil nárok na zaplatenie faktúry č. 2300103 u žalobcu, nakoľko žalovaný odmietol znášať tieto náklady na opravu.
Nespornými skutočnosťami v konaní bolo, že došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na vozidle, ktorého držiteľom je žalobca a že vozidlo škodcu bolo poistené u žalovaného.
Spornými skutočnosťami po čiastočnom plnení zo strany žalovaného zostali, a to nárok na zaplatenie sumy 308,83 Eur, ktorý predstavuje trovy konania žalobcu v sume 295,97 Eur, ktoré zaplatil na základe platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní a vyčíslený úrok z omeškania zo sumy žalovanej v upomínacom konaní autoservisom, ktoré opäť žalobca uhradil v sume 12,86 Eur ako aj nárok na zaplatenie sumy 92,90 Eur, ktorý má predstavovať náklady na predžalobnú výzvu. Súd poznamenáva, že pokiaľ ide o platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica, z č.l. 6 vyplýva, že žalobca uhradil nárok priznaný autoservisu vo výške 308,83 Eur dňa 01.10.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy žalovanej autoservisom v upomínacom konaní – t.j. zo sumy 1.061,82 Eur by však mal predstavovať sumu 44,50 Eur (5 % zo sumy 1.061,82 Eur od 30.11.2020 do 01.10.2021) a nie sumu 12,86 Eur tak ako to uvádza žalobca. Uvedené však v danom prípade je bez významu.
Právna zástupkyňa žalbcu na pojednávaní dňa 09.03.2023 zotrvala na podanej žalobe, poukázala na späťvzatie žaloby v časti 1.961,82 Eur spolu s úrokom z omeškania a uviedla, že ide o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti a preto žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať trovy konania.
Žalovaný a právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavili, ospravedlnili svoju neúčasť, opätovne vo svojom písomnom vyjadrení poukázali na svoje predchádzajúce vyjadrenia a uviedli, že žalovanému nie je zrejmé, v akej výške vzal žalobca svoju žalobu späť ako ani suma, ktorá zostáva spornou po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu. Zhodne uviedol žalovaný, že žalobca nepreukázal, že mu škoda vo výške, ktorá zostáva spornou v tomto konaní vznikla, nepreukázal úhradu odmeny za vykonané úkony právnej služby, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nárokom, ktorý zostáva predmetom konania a prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, nepreukázal ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného na úhradu nároku, ktorý zostáva v tomto konaní. Z toho dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. ) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Súd akceptoval uplatnený nárok ako škodu žalobcu v celom uplatnenom rozsahu. Súd mal preukázané, že zostávajúce sporné nároky žalobcu, a to zaplatenie sumy vo výške 308,83 Eur a sumy 92,20 Eur a oodstatnené. Žalobcovi vznikla pri dopravnej nehode dňa 17.09.2020 škoda na motorovom vozidle, ktorá bola spôsobená vozidlom poisteným u žalovaného. Prevádzateľ vozidla spod kolesa ktorého sa
vymrštil kameň, ktorý spôsobil škodu na vozidle žalobcu zodpovedá za takto vzniknutú škodu v zmysle ustanovenia § 427 OZ. Nakoľko mal tento prevádzateľ vozidla škodca v čase vzniku škodu uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaného, má právo na to, aby žalovaný v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. za neho poškodenému nahradil škodu vzniknutú poškodením jeho vozidla a ďalej, aby mu nahradil účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b) a d) ak poisťovateľ neplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať (§ 428 OZ).
Z dôvodu, že žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie a faktúra za vykonanú opravu tak zostala v sume 1.961,82 Eur neuhradená autoservis si svoj nárok na zaplatenie faktúry uplatnil v upomínacom konaní 39Up/767/2021, teda tomu, koho auto opravoval. Žalobca uvedenú faktúru v tejto zostávajúcej sume aj s úrokmi z omeškania autoservisu uhradil a preto bol tento jeho nárok uplatnený žalobou dôvodný. Nakoniec jeho dôvodnosť uznal aj žalovaný, keď mu poskytol poistné plnenie.
Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca mal uhradiť autoservisu celú sumu opravy, čím by nedošlo k následnému podaniu žaloby autoservisom na upomínacom súde, a teda ani vzniku trov, tak tu možno upriamiť pozornosť na to, že ak by žalovaný bol býval poskytol poistné plnenie ihneď po tom, čo skončil šetrenie poistnej udalosti, nebolo by došlo ani k súdnemu konaniu vedenému na Okresnom súde Martin. Náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s tým, že si autoservis uplatnil nárok na úhradu faktúry za vykonanú opravu na súde, tak možno podľa názoru súdu považovať za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný „oddialil“ včasné poskytnutie poistného plnenia. Náklady žalobcu vzniknuté v upomínacom konaní spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 295,97 Eur a vyčíslenom úroku z omeškania v sume 12,86 Eur boli žalobcom riadne preukázané (č.l. 6 a č.l. 9). Neobstojí teda tvrdenie žalovaného a jeho písomné vyjadrenie doručené súdu pred pojednávaním, že žalobca nepreukázal, že mu takáto škoda v takejto výške vznikla. Rovnako tak bol riadne žalobcom preukázaný nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 92,20 Eu ( č.l. 7, č.l. 60). Podľa súdu sa jedná o účelne vynaložené náklady v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku toho, že žalovaný poskytol poistené plnenie až s dvojročným odstupom.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný po doručení žaloby na súd žalobcovi plnil, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.961,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.961,82 Eur od 21.12.2021 do zaplatenia zastavil. Tu poukazuje súd na to, že súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v tejto časti nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo ešte pred pojednávaním. Sporným zostali teda dva nároky, a to suma 308,83 Eur, ktoré predstavuje trovy konania v upomínacom konaní a vyčíslený úrok z omeškania, ktorý musel žalobca autoservisu uhradiť a nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 92,20 Eur.
Nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s konaním, ktoré bolo proti nemu vedené v upomínacom konaní t.j. nárok, ktorý zostal predmetom tohto konania súd posudzoval podľa ustanovenia § 420 OZ „každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti“. Podľa názoru súdu, zaplatením hlavného nároku, a to faktúry za opravu vzniknutej škody žalovaný uznal, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Z uvedeného vyplýva, že je daná príčinná súvislosť medzi tým, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie riadne a včas (odďaľoval poskytnutie poistného plnenia) a škodou, ktorá v tejto súvislosti vznikla žalobcovi t.j. nákladov v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica, pričom výška tejto škody ako už bolo konštatované bola žalobcom riadne preukázaná ( č.l.6, 7, 9).
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach ale aj prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní zotrval na uplatnenom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 308,83 Eur a to od 02.10.2021 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca autoservisu uhradil náklady vzniknuté v upomínacom konaní (č.l. 6). Podľa názoru súdu však zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalobca od žalovaného zaplatenie sumy 308,83 Eur písomne alebo ústne žiadal. Žalovaný sa najskôr o tom, že má žalobcovi poskytnúť plnenie v sume 308,83 Eur dozvedel až doručením platobného rozkazu dňa 01.09.2022. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 308,83 Eur až odo dňa podania žaloby na súd t.j. od 21.07.2022 a nie tak, ako ho žalobca požadoval. Nárok na úrok z omeškania za obdobie spred podania žaloby totiž žalobca nepreukázal. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že nevyplýva, že by mal žalovaný pred podaním žaloby v tomto konaní vedomosť o tom, že žalobcovi vznikli v upomínacom konaní nejaké trovy.
Súd vychádzal z tohto zákonného ustanovenia, pokiaľ ide o úrok z omeškania a v časti úroku z omeškania vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 308,83 Eur od 02.10.2021 do 20.07.2022 žalobu zamietol z dôvodov vyššie uvedených.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.