Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-75-2022.pdf
PDF · 87.44 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/75/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, proti žalovanej: G. K., L.. XX.XX.XXXX, J. G.O. XXXX/X, D., o zaplatenie 242,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 242,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 242,- eur odo dňa 11.10.2020 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á nárok proti žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2022 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 242,- eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 10.07.2019 poistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX na dobu neurčitú. Žalobca a žalovaná si v zmysle Poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia poistného ročne, avšak žalovaná túto zmluvne dohodnutú povinnosť porušila. V zmysle § 801 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zaniklo poistenie z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie obdobie dňa 10.10.2020. V zmysle § 803 ods. 1 OZ má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Žalovaná bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie dlžného poistného. Žalovaná však dlžné poistné neuhradila. Následne bol zo strany žalobcu zaslaný zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaná dostala do omeškania s platením poistného, žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poistného. 2. Súd na návrh žalobcu vydal vo veci dňa 08.12.2022 platobný rozkaz sp. zn. 21Csp/75/2022, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. 3. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. 4. Uznesením zo dňa 17.01.2023, sp. zn. 21Csp/75/2022, súd podľa § 266 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovanej. 5. Súd žalovanej doručoval žalobu spolu s uznesením sp. zn. 21Csp/75/2022 zo dňa 17.01.2023, ktorým vyzval žalovanú písomne sa vyjadriť v lehote 15 dní ku žalobnému návrhu, uviesť, či nárok žalobcu uznáva a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, resp. spochybnenie žalobcom uvádzaných tvrdení, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. Žaloba žalobcu spolu s pripojenými listinnými
dokladmi a uznesením, ktorým súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe, bola žalovanej doručovaná na adresu trvalého pobytu zapísanú v Registri obyvateľov SR. Dňa 23.01.2023 sa zásielka vrátila súdu s poznámkou, že „adresát zásielky je neznámy“. Súd postupom podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 31.01.2023 (zvesené dňa 15.02.2023). 6. Žalovaná nepredložila súdu v stanovenej lehote žiadne prostriedky procesnej obrany. 7. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. V danej veci oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 03.03.2023.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Návrh poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX Havarijné poistenie motorových vozidiel, Zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka zo dňa 22.10.2020, Výpis z inkasného účtu, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav: 9. Žalobca ako poisťovateľ uzavrel so žalovanou ako poistníkom na základe návrhu poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX dňa 10.06.2017 Havarijné poistenie motorových vozidiel - S. T., G. X. Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla J., Z. O., R.: D., E. Č. T. F., so začiatkom poistenia od 10.07.2019 na dobu neurčitú. Poistné malo byť uhrádzané ročne vo výške 965,60 eur. Listom zo dňa 22.10.2020 oznámil žalobca žalovanej, že poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného dňa 10.10.2020 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného vo výške 242,- eur. 10. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods. 3 zákona OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa § 788 ods. 4 zákona OZ, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Podľa § 790 písm. a) OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku). Podľa § 792 ods. 1 OZ, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Podľa § 796 ods. 1 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. Podľa § 801 ods. 1 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie. 11. Súd na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc výlučne z tvrdení žalobcu, ktoré mal pasivitou žalovanej za nesporné, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi sporovými stranami bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX na základe návrhu poistnej zmluvy - Havarijné poistenie motorových vozidiel - S. T. X. K. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla J., Z. O., R.: D., E. Č.M. T. F., so začiatkom poistenia od 10.07.2019 na dobu neurčitú. Poistné malo byť uhrádzané ročne vo výške 965,60 eur. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť platiť poistné riadne a včas neplnila. Žalobca listom zo dňa 22.10.2020 oznámil žalovanej, že poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného dňa 10.10.2020 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného vo výške 242,- eur. Žalovaná dlžné poistné neuhradila. 12. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalovaná zaplatenie dlžného poistného nepreukázala a ani netvrdila, teda v konaní nevyužila svoje právo a zároveň si nesplnila povinnosť tvrdenia a súd aj z tohto dôvodu priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Súd vzhľadom na uvedené žalobe žalobcu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 242,- eur titulom dlžného poistného. 13. Žalobca si voči žalovanej uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z uplatnenej istiny odo dňa 11.10.2020 do zaplatenia. 14. Podľa § 517 ods. OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Z dôvodu, že žalovaná sa dostala s plnením, teda zaplatením poistného do omeškania, súd uložil žalovanej i povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky z omeškania podľa citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vo výške 5,00 % ročne z priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni, kedy poistná zmluva zanikla. 16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanej, ktorá bola v spore neúspešná, náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).