Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/98/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci H. F. R., C. S., E. XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, proti odporcovi U. R., C. K., S. XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. A.. A. Č., B. K. K. E., U.Á. XX, v konaní o určenie manželského výživného s prísl., takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.4.2013 domáhala, aby zaviazal odporcu platiť jej výživné vo výške 50,- eur mesačne počnúc dňom 1.4.2013. Návrh v písomnom podaní odôvodnila tým, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.10.1994, z ktorého sa narodili 4 deti. Manželstvo je dlhodobo rozvrátené, odporca prehráva a prehrával peniaze na automatoch, k rodine sa správa nezodpovedne a zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval k svojim rodičom. Rodine prestal prispievať na živobytie. Sama toho času býva v podnájme a nemá dostatok finančných prostriedkov. Má záujem sa zamestnať. Finančne jej pomáhajú rodičia. Na pojednávaní ďalej uviedla, že z detí narodených počas manželstva sú tri nezaopatrené. V roku 2014 súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a deti zveril do jej výchovnej starostlivosti. Odporcu zaviazal platiť na ne výživné. Od zamestnávateľa odporcu sa jej podarilo získať 500,- eur, ktoré použila na úhradu dlžného nájomného. Je vyučená predavačka. Od mesiaca máj 2013 spolu s deťmi býva v novom podnájme. Spolu s nimi býva jej nový partner. Odporca jej prispel sumou 300,- eur na presťahovanie a sporadicky jej dáva ďalšie peniaze. Tie však použila na výživu detí. O vyživovacej povinnosti na maloleté deti súd rozhodoval v roku 2013 za obdobie od 1.3.2013. Z pôvodne stanovenej vyživovacej povinnosti vo výške 250,- eur na čas po rozvode bola výška výživného znížená na 190,- eur. Za nový podnájom uhrádza poplatky v celkovej výške 380,- eur. V mesiaci november 2013 sa zamestnala na čiastočný úväzok a jej príjem predstavuje 68,- eur mesačne. Od mesiaca apríl 2013 do mesiaca január 2014 preddavkovo poberala dávku v hmotnej núdzi v celkovej výške 260,- eur mesačne. Za odporcu uhrádza dlhy z minulosti vo výške asi 250,- eur mesačne. Po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu spoločného majetku. Za príčinu rozpadu manželstva označila záľubu odporcu v hre na automatoch.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Uviedol, že spoločnú domácnosť s navrhovateľkou prerušil počas veľkonočných sviatkov roku 2013. Navrhovateľka ihneď na to začala žiť v spoločnej domácnosti s novým partnerom. Do rozvodu manželstva platil výživné na deti 150,- eur mesačne. Od rozvodu je to 190,- eur mesačne spolu so sumou 10,- eur ako zaostalým výživným. Jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje cca 10.000,-

Kč, čo je v prepočte asi 370,- eur. Z tejto sumy mimo výživného 50,- eur minie na cestovné do miesta zamestnania a 50,- eur odovzdáva otcovi. Žije z príjmu 80,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že vždy mal záujem rodinu finančne zabezpečiť, preto dlhodobo pracoval v zahraničí. Rovnako ako navrhovateľka uhrádza dlhy z manželstva. Spolu s ním žije najstarší syn, na ktorého mu navrhovateľka neprispieva. Ako jediný dôvod rozpadu manželstva pokladá nový vzťah navrhovateľky.

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, ich vypočutím, oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. XXP XX/XXXX, rozsudku Okresného súdu Poprad XXP XXX/XXXX, potvrdení Ú. S. zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 23.1.2014 súd schválil dohodu účastníkov, podľa ktorej mal. deti Matej, Lívia a Radka boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu detí sumou celkom 250,- eur mesačne počnúc dňom 1.3.2013. Nedoplatok na výživnom súd vyčíslil spolu vo výške 1.010,- eur, ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur na každé dieťa. Dňa 13.3.2013 navrhovateľka podala na súd návrh na rozvod manželstva. V konaní vedenom pod sp. zn. XXP XX/XXXX uviedla, že manželstvo účastníkov nebolo nikdy usporiadané. Odporca sa venoval hazardným hrám, čo nepriaznivo ovplyvnilo finančnú situáciu rodiny. Pre neuhrádzanie nájomného bola nútená s deťmi zmeniť bývanie. S odporcom prerušila manželské spolužitie. Rozsudkom zo dňa 23.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2014 súd manželstvo účastníkov rozviedol a zaviazal odporcu platiť na deti výživné v celkovej výške 190,- eur. Rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie, pretože účastníci sa vzdali práva opravného prostriedku. Podľa potvrdenia Ú. S. S. navrhovateľka je poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi od 1.5.2013. Odporca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v mesiacoch február a marec 2011. Navrhovateľka sa nachádza stále v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporca v roku 2012 nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby. Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporcu, tento v mesiacoch február až december 2013 mal mesačný netto príjem cca 10.300,- Kč.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh z niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Vzhľadom ku skutočnosti, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 17.2.2014, navrhovateľka sa mohla domáhať manželského výživného iba do uvedeného dňa. Pretože sa jedná o výživné na plnoleté osobu, súd o vyživovacej povinnosti nemohol rozhodovať pred dňom, kedy bol návrh doručený súdu, teda za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2013. Po preskúmaní schopností a možností povinného prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 30.4.2013 do 17.2.2014 súd zistil, že odporca nedisponoval finančnými prostriedkami, ktoré by mohol užívať nad rámec zásady, že životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká.

Príjem odporcu za dané obdobie predstavoval 10.300,- Kč, čo predstavuje cca 390,- eur netto. Za dané obdobie odporcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť na tri maloleté deti v celkovej výške 250,- eur mesačne. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca pracuje v Českej republike a dochádza do miesta trvalého bydliska, vynaloží na cestovné ďalšie finančné prostriedky vo výške 50,- eur. Finančné prostriedky, s ktorými môžu účastníci konania disponovať po odpočte nevyhnutných výdajov na bývanie sú teda v zásade rovnaké.

Súd nemal jednoznačne preukázané, aby boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie návrhu s odkazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Je pravdou, že v dobe uplatnenia si nároku navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s novým partnerom, avšak iba táto skutočnosť neodôvodňuje konštatovanie, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka poukázala na dôvody, ktoré viedli k rozpadu manželstva a prerušenie spolužitia, dôsledkom čoho bolo nadviazanie nového vzťahu. V rozhodnutí o rozvode manželstva sa neuvádzajú skutočnosti, ktoré viedli k rozpadu manželstva, pretože účastníci sa vzdali práva opravného prostriedku. Dôvody spočívajúce v náchylnosti odporcu k hazardným hrám a vystavenie rodiny do nepriaznivej finančnej situácie odporcom jednoznačne vyvrátené neboli.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi by prislúchala náhrada trov konania podľa , ktoré si vyčíslil ako odmenu právneho zástupcu.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnému účastníkovi konania alebo účastníkovi, ktorému to priznáva zákon náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon zároveň upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. .

Účelom , v ktorom je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, a to v prípadoch výnimočných, kde súd zistí dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k pomerom účastníka konania alebo vzhľadom k charakteru sporu. Súd však musí brať zreteľ aj na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať aj na postoj účastníkov v konaní.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (porovnaj R 34/1982, R 23/1989).

Predpokladom použitia ust. je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa posudzovaný ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol inak povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa súd prihliadol predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovanie práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj na oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Zároveň nemohol opomenúť zásadný právny názor vyslovený Ústavným súdom ČR v jeho náleze podľa ktorého: „Rozhodnutie, ktorým súd úspešnému účastníkovi konania neprizná náhradu trov, nesmie byť zaťažené svojvôľou“. Súčasne konajúci súd vzal

zreteľ na to, či je možné od odporcu, ktorý bol v konaní úspešný spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám. V danom prípade má súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľka sa stará o 3 maloleté deti. Je v stave sociálnej núdze. Odporca si voči maloletým deťom neplní vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu. Sám si pre konanie zvolil právneho zástupcu, čo preukazuje, že sám nie je v stave sociálnej nudze.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.