Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/46/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci navrhovateľa : A. Ď., narodený X.X.XXXX, bytom Y., T. X/XX, zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, J. Milca 11 a odporkyne : E. Ď., narodená X.X.XXXX, bytom L., Z. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov, matky a otca, k maloletej S. Ď., narodenej XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sládkovičovo vo zväzku D.., ročník XXXX, strana XXX, pod por.č. XX sa rozvádza.

Maloleté dieťa sa na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 50 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý posledný víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. pričom je povinný si dieťa prevziať a matke ho odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa a matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že s odporkyňou nežijú od júna 2013 spoločnej domácnosti, ako pričom príčinou rozpadu označil hádky kvôli nespokojnosti odporkyne s výškou jeho príjmu a aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcu z manželstva, kde dieťa navrhol zveriť do starostlivosti matky a jemu určiť výživné vo výške 50 eur mesačne a styk s dieťaťom upraviť v rozsahu posledného víkendu v mesiaci, od piatka od 16.00 hodiny do nedele do 16.00 hodiny.

Súd pojednával a vec rozhodol bez prítomnosti odporkyne, ktorá mala predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie nežiadala. Odporkyňa sa k návrhu sa nevyjadrila.

Navrhovateľ vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu.

Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu zveriť, v súlade s návrhom otca, maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné vo výške 50 eur mesačne a upraviť styk v rozsahu posledného víkendu v mesiaci, od piatka od 16.00 hodiny do nedele do 16.00 hodiny.

Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s výsluchom navrhovateľa a čítaním sa oboznámil s rodným listom, so sobášnym listom, s lustráciou v Sociálnej poisťovni, s fotodokumetáciou o elektronickej konverzácii, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. z neho zápisnicou o výsluchu matky a sp. zn. , s s dokladmi o príjmoch a výdavkoch navrhovateľa a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru :

Navrhovateľka a odporca sú manželia 4 aj pol roka, ktorých vzťah bol harmonický až kým zlá ekonomická situácia nezačala v roku 2012 vyvolávať vzájomné nezhody, ktoré vyústili k odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v júni 2013. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, S., narodená XX.X.XXXX a preto sa na tunajšom súde viedlo pod sp. zn. konanie o úprav výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom rozsudkom zo dňa 26.1.2012 schváli súd rodičovskú dohodu na základe ktorej sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 50 eur mesačne a styk zostal bez obmedzenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2013. Pod sp. zn. sa na tunajšom súde viedlo konanie o určenie výživného na manželku, ktoré bolo po späťvzatí návrhu uznesením zo dňa 29.10.2013 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2014. Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, nedostavila sa ani na jeden termín pojednávania hoci bola riadne a včas predvolaná.

Podľa čl. 1 základných zásad o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Z výpovede navrhovateľa a ľahostajného postoja odporkyne k predmetu konania, ktorá sa neunúvala ani zúčastniť sa vlastného rozvodového pojednávania, prípadne svoju neúčasť ospravedlniť mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené a nie je možné očakávať

obnovenie spolužitia a preto ich manželstvo v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol a to aj bez výsluchu a vyjadrenia sa odporkyne k návrhu. Súd príčinu rozvratu manželstva videl v hádkach účastníkov konania vyvolaných ekonomickou núdzou.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu

pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pretože z manželstva pochádza jedno mal. dieťa, dcéra S., súd na čas po rozvode manželstva rodičov upravil výkon práv a povinností rodičov k tomuto maloletému dieťaťu.

Maloleté dieťa má 4 roky. Otec si učené výživné neplnil riadne a včas, na výživnom má dlh. Otec sa s dieťaťom sa nestýka, pretože mu podľa jeho vyjadrenia matka styk neumožňuje.

Matka je po skončení rodičovskej dovolenky nezamestnaná. Zo spisu súd zistil, že mala byť, podľa jej vyjadrenia, evidovaná na úrade práce a poberať dávky v hmotnej núdzi vo výške 158,30 eur mesačne. Matka bývala s rodičmi a s maloletým dieťaťom v nájomnom mestskom byte, za ktorý sa platí nájomné vo výške 20 eur mesačne, 20 eur mesačne na elektrinu, 10 eur mesačne na vodu a 10 eur mesačne na smeti. Matka je nemajetná a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Otec je zamestnaný s priemerným čistým príjmom vo výške 430 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je zamestnaná, v prenajatom byte z ktorý platia prenájom vrátane nákladov na bývanie vo výške 300 eur mesačne. Okrem toho má pravidelné výdavky na splatných pohľadávkach, titulom spotrebiteľského úveru a náhrady zavinenej škody v celkovej výške na 107 eur mesačne ktoré sú vymáhané exekučne. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 28 ods.1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods.1 až 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej

starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pretože osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a to v súlade s ostatnou právoplatnou úpravou v starostlivosti ktorej súd nezistil žiadne nedostatky zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, pričom s takýmto rozhodnutím súhlasil aj otec a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Otcovi súd určil v súlade s jeho návrhom a ostatou úpravou výživné vo výške 50 eur mesačne, ktoré je vzhľadom k aktuálnym majetkovým pomerom otca, jeho možnostiam a schopnostiam primerané, pretože aj keď je otec riadne zamestnaný, zo zamestnania dosahuje príjem v takej výške, že po zohľadnení mu polovice výdavkov na bývanie zo sumy 300 eur mesačne mu k dispozícii zostane suma 280 eur mesačne. Matka pomery maloletého dieťaťa nepreukázal a preto súd vychádzal zo skutočnosti, že sú bežné, rovnako nepreukázala ani svoje majetkové pomery a možnosti. Súd vychádzal z jej výpovede obsiahnutej v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , čo potvrdzuje aj negatívna lustrácia v Sociálnej poisťovni na zamestnávateľa matky. Matka aj keď v návrhu tvrdila, ale nijakým spôsobom neosvedčia, že má zdravotný hendikep, ktorý ju vylučuje z možnosti zamestnať sa alebo ju v tom obmedzuje a preto súd vychádzal z toho, že sa možne zamestnať a podieľať sa rovnako ako otec na výžive maloletého dieťaťa, ktoré je v predškolskom veku a teda nie je nevyhnutné zabezpečovať oň celodennú osobnú starostlivosť.

Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Pretože otec navrhol styk s maloletým dieťaťom z dôvodu problémov pri jeho realizácii upraviť súd jeho návrhu vyhovel a upravil styk v rozsahu ako otec požadoval tak, ako je uvedené vo výroku, pretože ide o štandardnú úpravu.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.