Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/43/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. D., B.. XX.XX.XXXX, X. D. Č.. XXX, občan SR proti odporcovi: T. V., B.. XX.XX.XXXX, X. O. U., G. Č.. XXX, občan SR, o zaplatenie 15.000 eur takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 10.3.2014 proti odporkyni domáhala zaplatenia sumy 15.000eur z dôvodu, že po smrti otca T. V. sa vzdala čiastky dedičstva v prospech matky s tým, že jej sľúbila po predaji domu, že jej vyplatí čiastku 15.000eur. Nakoľko jej ich odmietal vyplatiť, žiadala súd o rozhodnutie v jej prospech, zrušenie darovacej čiastky a vyplatenie 15.000 eur, nakoľko sa nachádza v zlej situácií a tými peniazmi chce kúpiť lepšie bývanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 1.4.2014 uviedla, že ona zdedila polovicu nehnuteľného majetku po smrti manžela T. V. na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. -19 v hodnote spolu 7.650eur, bez povinnosti akejkoľvek výplaty, nakoľko jej tri deti sa vzdali dedičstva v jej prospech. Nikdy v minulosti ani teraz nesľubovala žiadnemu z detí a zvlášť navrhovateľke, že jej vyplatí nejaké peniaze. K predaju domu došlo preto, že sa rozhodla presťahovať k dcére, ktorá jediná sa o ňu zaujíma a pomáhala jej. Navrhovateľka sa o ňu dlhodobo nezaujíma, dlhé roky nikde nepracuje, má finančné problémy, za ktoré si môže sama, a preto si myslí, že by chcela získať peniaze od nej bezpracne.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa vzdala svojho dedičského podielu po poručiteľovi, otcovi T. V., nakoľko aj ostatné dve sestry sa vzdali svojho podielu na dedičstve v prospech matky. Ona potom telefonovala po právoplatnom rozhodnutí s matkou, ona jej povedala, aby si našla nejaký dom a že jej potom dá 15.000 eur, keď ona predá dom. Ona si aj našla dom za 17.000 eur. Mama povedala, že to je taká chalupa, ona si to pozerala na internete, to jej povedala, na akej stránke to má hľadať a povedala jej, aby ju neotravovala, že peniaze jej nedá. Matka im povedala, že keby si niektorá robila nárok na dedičstvo, tak potom by už ten, kto by si robil nárok, nededil po nej. Oni prišli k notárovi už dohodnuté takto, že nechajú celé dedičstvo matke, bez toho, aby ona im bola zaviazaná vyplácať nejaký podiel. Ona poslala len jeden dopis a žiadala 20.000 eur, lebo chcela, aby jej rodičia pomohli, lebo nemala kde bývať. Ona tretí rok maródi, dala si aj žiadosť o čiastočný invalidný dôchodok, poberá sociálne dávky. Jej mama hovorila, že keď predá ten dom v V.H., tak že jej dá tých 15.000 eur, ináč by si ten dom ani nehľadala, lebo nemala by si ho začo kúpiť.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že to, čo uvádza navrhovateľka, jej dcéra, nie je ani spolovice pravda, pretože keď ešte žil jej manžel, ktorý mal rakovinu už 8 rokov pred smrťou, ona neprišla mu ani podať pohár vody. Nechodila ani ona za nimi na návštevu, iba niekedy svoje deti poslala. Navrhovateľka žila s manželom, aj s tromi deťmi v byte, ktorý dostali od Tatrovky a potom aj s deťmi utiekla za frajerom a oni ani nevedeli kde žije, a že je rozvedená. Navrhovateľka jej napísala list, keď ešte žil manžel, že chce 28.000 eur a potom ďalší list, kde chcela 25.000 eur, že to by bolo ako dedičstvo, ale vtedy ešte manžel žil, a že potom by sa nechal dom dcére T. V., jej sestre, ale tá chalupa nemala hodnotu ani toľko, čo navrhovateľka pýtala. Keď bol pohreb, tak na tento jej požičala dcéra T. V.. Potom prišlo dedičské konanie po manželovi a ona sa do toho „nemontovala" a takto sa dohodli všetky tri dcéry, že nebudú žiadať výplatu svojho podielu. K tomuto ona ani nič nehovorila. Keď prišli na pojednávanie k notárovi , dcéry už boli takto dohodnuté a notár to takto schválil. Ona navrhovateľke hovorila, aby si našla prácu, lebo už 25 rokov sedí doma a nemá peniaze. Nevie ani kde teraz býva, asi niekde v podnájme a chcela zrejme nejaký dom pre seba, ale nech si na ten dom zarobí sama. Hovorila jej, že by jej dala nejaké peniaze na prilepšenie, napr. 1.000 eur, lebo išli Vianoce, ale toto nechcela navrhovateľka.

Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetnom dedičstva v kat. území V., zapísaná na LV č. XXX, táto už sa predala. Všetko tam začalo vypovedávať, aj kotol, a ona musela vrátiť peniaze dcére T., ktorá im finančne pomáhala a u ktorej teraz aj býva. Tiež si odložila nejaké peniaze, keby sa niečo stalo, aby mala kde ísť bývať. Pokiaľ ide o dcéru Ľ. J. tak tejto ona nedávala žiadne peniaze z predaja nehnuteľnosti a dcére T. iba vrátila, čo sa menili okná, dvere, fasáda, chodníky. Ona má 300 eur dôchodku.

Svedkyňa T. V. - sestra navrhovateľky a dcéra odporkyne uviedla, že keď prišli k notárovi, tak ona prišla s matkou a povedala sestre Y. D. - navrhovateľke, že ona necháva svoj podiel matke a ona jej na to povedala, že tak aj ona necháva svoj podiel matke. Ďalšia sestra Ľ. J., táto splnomocnila ich matku, aby ju zastupovala v dedičskom konaní, tá taktiež nežiadala svoj podiel z dedičstva po otcovi. Matka býva už rok u nej a keď telefonovala navrhovateľka matke, tak viackrát to bolo, ona sedela aj pri matke a telefón bol iba o tom, že navrhovateľka má nejakú chalupu zajednanú a potrebuje na ňu 17.000 eur. Matka jej nato povedala, aby si našla robotu a potom ju splácala, nech si vezme pôžičku. Navrhovateľka volávala matke tak raz za mesiac, nikdy sa nespýtala ako sa má matka. Hovorila iba o svojich problémoch, ako sa so svojou dcérou nerozpráva, syn pije a podobne. Keď jej matka povedala, že jej peniaze nepožičia, resp. nedá, tak už potom navrhovateľka povedala, že sa nemá o čom s ňou rozprávať.

Matka sa vyjadrila tak, že kto ju dochová, tak tomu nechá dedičstvo, ale žiadna taká dohoda nebola, žeby sa mali rozdeľovať nejaké peniaze z predaja nehnuteľností. Matka to vlastne povedala tak, že pokiaľ ona zomrie zostane tomu to, čo ešte bude, kto ju dochová. Ona sa s navrhovateľkou poriadne nerozprávala už asi 20 rokov. Ešte ani nebola predaná chalupa a navrhovateľka už behala po realitkách a hľadala si pre seba bývanie a keď sa predala chalupa, potom volala často. Matka jej iba hovorila, že chalupa je predaná, aby tam nikto nechodil, napr. O., syn navrhovateľky a aby o tom vedeli, že tam nemajú už chodiť. Navrhovateľka, keď otec ešte žil, ani ho neprišla pozrieť, iba napísala list.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, svedkyne T. V., oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a zistil, že:

Na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. -19, zo dňa 13.12.2011 v dedičskej veci po poručiteľovi T. V., B.. X.XX.XXXX. Z.. XX.X.XXXX bolo rozhodnuté tak, že nehnuteľnosti zapísané pre kat. úz. V. na LV č. XXX, 1- ica domu s.č. XX na pozemku -parc.č. XXX, parc.č. XXX- zast. plocha a nádvorie o výmere 341m2, parc.č. XXX- záhrada o výmere 172m2 v hodnote 7.650eur nadobudla manželka poručiteľa T. V. bez povinnosti výplaty ustupujúcich spoludedičiek Y. D., Ľ. J. a T. V., nakoľko tieto výplatu nežiadajú. Všeobecná cena majetku poručiteľa a zároveň čistá hodnota dedičstva bola 7.650eur.

Z upovedomenia o odložení veci OÚ Topoľčany OU-TO-OVVS-2014/001269-1 zo dňa 29.1.2014 vyplýva, že oznámenie navrhovateľky o tom, že sa mala odporkyňa dopustiť priestupku proti majetku, keď jej nevyplatila po odpredaji domu, ktorý zdedila, sumu 15.000eur, napriek ústnemu prísľubu, bolo odložené, nakoľko konanie podozrivej nie je priestupkom podľa §-u 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.

Z listu verejnej ochrankyne práv Y.. Y. J. pod č. XXXX/XXXX/VOP zo dňa 2.10.2013 adresovaného navrhovateľke vyplýva, že k listu navrhovateľky uvádzajú, že v uvedenej veci bolo dňa 13.12.2011 vydané osvedčenie o dedičstve, ktoré je právoplatné. Činnosť notárov je vyňatá z jej pôsobnosti, preto sa jej podaním nemôže zaoberať a odkladá ho podľa §15 ods.1 písm. a) zákona o verejnom ochrancovi práv.

Podľa §-u 34 , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práva alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa §-u 37 ods.1 , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa §-u 132 ods.1 , Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou , darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa §-u 482 ods.1,2 , Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu a jeho právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky, ktorým žiadala od odporkyne zaplatenie sumy 15.000eur, nie je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. -19, zo dňa 13.12.2011 v dedičskej veci po poručiteľovi T. V., B.. X.XX.XXXX. Z.. XX.X.XXXX bolo rozhodnuté tak, že nehnuteľnosti zapísané pre kat. úz. V. na LV č. XXX, 1- ica domu s.č. XX na pozemku -parc.č. XXX, parc.č. XXX- zast. plocha a nádvorie o výmere 341m2, parc.č. XXX- záhrada o výmere 172m2 v hodnote 7.650eur nadobudla manželka poručiteľa T. V. bez povinnosti výplaty ustupujúcich spoludedičiek Y. D., Ľ. J. H. T. V., nakoľko tieto výplatu nežiadajú.

Tiež bolo v konaní preukázané výpoveďou samotnej navrhovateľky a jej sestry -svedkyne T. V., že navrhovateľka a jej dve sestry sa dohodli tak, že po poručiteľovi - otcovi T. V. ponechajú každá svoj podiel z dedičstva svojej matke, teda matka - odporkyňa nadobudla dedičstvo, ktorého čistá hodnota bola 7.650eur v celosti bez povinnosti výplaty ustupujúcich spoludedičiek. Predmetná dohoda o vyporiadaní dedičstva neodporovala zákonu ani dobrým mravom, preto ju súd schválil a predmetné Osvedčenie o dedičstve č.k. -19, zo dňa 13.12.2011 nadobudlo právoplatnosť.

Navrhovateľka v konaní nepreukázala žiaden právny titul a neuniesla tak dôkazné bremeno, na základe ktorého by bola povinná jej matka- odporkyňa zaplatiť jej sumu 15.000eur . Navrhovateľka v konaní len tvrdila, že matka jej po predaji nehnuteľnosti sľúbila sumu 15.000eur, pričom odporkyňa toto jej tvrdenie poprela.

Na základe hore uvedeného návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd a odporkyni, ktorá mala v konaní úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli resp. si žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.