Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Uznesenie_10C-212-2012.pdf
PDF · 100.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/212/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: Q. C., trvale pobytom: G., XXX XX E., zastúpenej: Občianske združenie Advokát spotrebiteľov, A. Gwerkovej 19, 851 04 Bratislava 5, IČO: 42 259 061, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na obnovu konania a návrhu na odklad vykonateľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh na povolenie obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 28Cb 154/2002 z a m i e t a .
Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/2002-23 zo dňa 01.12.2003 z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 22.10.2012 sa navrhovateľka domáhala, aby súd povolil obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 28Cb 154/2002, predmetom ktorého bolo uhradenie dlžnej sumy z nesplateného úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. 4060528 zo dňa 31.01.2002. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/02-23 zo dňa 01.12.2003. Navrhovateľka ako dôvod obnovy konania uviedla, že sa oboznámila s judikatúrou vnútroštátnych súdov ako aj s judikatúrou Súdneho dvora EU a Európskeho súdu pre ľudské práva, na základe čoho sa dozvedela nové skutočnosti, ktoré boli podnetom pre podanie návrhu na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1, písm. e) O.s.p.. Navrhovateľka má za to, že vo vzťahu k spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola spotrebiteľkou, čo Okresný súd Bratislava III v konaní sp.zn. 28Cb 154/02 a ani v rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/02-23 zo dňa 01.12.2003 nezohľadnil a neposkytol navrhovateľke náležitú ochranu ako spotrebiteľovi, nakoľko súd by mal uplatňovať právo na ochranu spotrebiteľa aj v prípade, keď ešte nebolo vo vnútroštátnom práve SR aplikované, pričom navrhovateľka ako podklad na podporu tohto tvrdenia uvádza nález Ústavného súdu Českej republiky, zn. I. US 342/09 zo dňa 15.06.2009. Nakoľko spotrebiteľské právo v konaní sp.zn. 28Cb 154/2002 neuplatnil príslušný tunajší súd, má navrhovateľka za to, že tento dôvod je samo o sebe dostatočný na povolenie obnovy konania a odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/02-23 zo dňa 01.12.2003. Navrhovateľka zároveň uviedla, že Zmluvu o úvere č. 4060528 zo dňa 31.01.2002 uzatvorila ako fyzická osoba spotrebiteľ, pričom finančné prostriedky slúžili na osobnú spotrebu a boli poskytnuté právnickou osobou,
-2-
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere je podľa navrhovateľky spotrebiteľskou zmluvou, pričom príslušný Okresný súd
Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp.zn. 28Cb 154/2002 nezaoberal možnosťou posúdenia predmetnej zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa, a teda súd vôbec nezohľadnil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa uvedené v ust. § 172 O.s.p.. Toto nesprávne posúdenie sa najviac prejavilo v rozhodovaní súdu o úrokoch z omeškania, kedy súd podľa tvrdenia navrhovateľky priznal spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., neúmerne vysoké úroky z omeškania. Súd posúdil uzavretú Zmluvu o úvere č. 4060528 zo dňa 31.01.2002 výhradne podľa ust. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný Zákonník, avšak podľa názoru navrhovateľky mal predmetnú zmluvu posúdiť predovšetkým podľa ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/02-23 zo dňa 01.12.2003 je priamom v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, čo znamená, že vnútroštátny súd porušil komunitárne právo zamerané na ochranu spotrebiteľa a navrhovateľke ako spotrebiteľke neposkytol ex offo ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, čím porušil článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993.
Písomným vyjadrením zo dňa 05.02.2013 sa odporca vyjadril k návrhu navrhovateľky na obnovu konania, pričom odporca namieta najmä zmeškanie lehoty zo strany navrhovateľky na podanie návrhu na obnovu konania, ďalej absenciu osobitných náležitostí návrhu na obnovu konania, ustanovených v § 228 ods. 3 O.s.p. a nepreukázanie dôvodu na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1, písm. a), písm. e).
Vo veci zmeškania lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle ust. § 230 O.s.p. má odporca za to, že je účelovým ničím nepodloženým tvrdením zo strany navrhovateľky tvrdenie, že sa týždeň pred podaním návrhu oboznámila s rozhodnutiami špecifikovanými v návrhu na obnovu konania. Návrh na obnovu konania zo dňa 01.10.2012 bol tunajšiemu súdu doručený dňa 22.10.2012, teda až po 8 rokoch od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/02-23 zo dňa 01.12.2003. Odporca má za to, že navrhovateľka nijako nepreukázala subjektívny moment, od ktorého sa o dôvode obnovy konania dozvedela. Odporca má jednoznačne za to, že v prípade daného návrhu na obnovu konania navrhovateľke dňa 15.01.2007 márne uplynula objektívna lehota na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Vo veci absencie osobitných náležitostí návrhu na obnovu konania, ustanovených v ust. § 228 ods. 3 O.s.p. okrem nepreukázania zachovania lehoty navrhovateľkou, odporca ďalej poukazuje aj na chýbajúce dôkazy, ktorými sa preukazuje dôvodnosť návrhu na obnovu konania. Navrhovateľka síce určité skutočnosti tvrdí, no neuvádza žiadne relevantné dôkazy na ich podporu a nevie teda preukázať dôvodnosť svojho podania. Odporca uviedol, že vyjadrenie navrhovateľky o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluve o úvere a o samotnom posúdení povahy zmluvy o úvere ako dôvodov na obnovu konania považuje za nezrozumiteľné, no zjavne navrhovateľka vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti v návrhu na obnovu konania poukazuje asi na ust. § 228 ods. 1, písm. a) O.s.p.. Argumentom navrhovateľky je totiž tvrdenie, že sa dozvedela nové skutočnosti, podľa ktorých jej malo v právnom vzťahu s odporcom prislúchať postavenie spotrebiteľa, pričom súd v konaní vedenom pod sp.zn. 28Cb 154/2002 mal aplikovať právo na ochranu spotrebiteľa. Odporca má za to, že súd daný právny vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľkou a odporcom na základe úverovej zmluvy riadne posúdil a na základe predložených dôkazov dospel k názoru, že nebol dôvod na aplikáciu právnych predpisov upravujúcich právo spotrebiteľa. Čo sa týka
-3-
súdnych rozhodnutí na ktoré poukazuje navrhovateľka v návrhu na obnovu konania, má odporca za to, že nie je dôvodné im prikladať akýkoľvek význam, nakoľko ide o rozhodnutia, ktoré v čase, keď sa rozhodovalo vo veci ( konanie, sp.zn. 28Cb 154/2002 ) neexistovali. Podľa ust. § 228 ods. 1, písm. a) O.s.p. návrh na obnovu konania je prípustný len, ak existujú rozhodnutia, ktoré navrhovateľ bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Teda takéto rozhodnutia by museli existovať už v čase, keď sa o danej veci rozhodovalo. K novým rozhodnutiam ako k dôvodu na obnovu konania, t.j. k rozhodnutiam ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí vo veci, odporca poukazuje na názor právnej praxe podľa ktorej pod takýmto prípadom, ktorý by zakladal dôvod na obnovu konania treba rozumieť neskoršie rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktorú si súd v pôvodnom konaní posúdil inak.
Odporca má za to, že dôvod obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1, písm. e) O.s.p. je taktiež irelevantný, nakoľko tunajší súd správne vyhodnotil povahu zmluvy o úvere, ktorá je bez ohľadu na povahu účastníkov absolútnym obchodom, a teda v čase rozhodovania vo veci nebola odporkyňa spotrebiteľkou, preto niet ani žiadneho rozporu s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa odvoláva navrhovateľka, nakoľko ich obsahom je spotrebiteľské právo, ktoré je v obchodnoprávnom vzťahu neaplikovateľné. Odporca je toho názoru, že pod spomínaný dôvod obnovy konania je potrebné zahŕňať také situácie v ktorých mal súd povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania a tento návrh nepodal, ako aj situácie, v ktorých nie je potrebné, aby súd podal návrh na Súdny dvor ES, a to z dôvodu, že Súdny dvor ES v tejto veci už rozhodol, ale súd toto rozhodnutie vo svojom rozhodnutí nerešpektoval. Odporca má za to, že na výklad dôvodu obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. je potrebné analogicky použiť výklad rovnaký ako pri dôvode obnovy konania uvedenom v ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p..Teda na nové rozhodnutia je potrebné ako na dôvod obnovy konania prihliadať len vtedy, ak Európsky súdny dvor prejudiciálne posúdil danú otázku inak než súd tuzemský, ktorý v danej veci konal. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľka nepredložila relevantné a dostatočné dôkazy preukazujúce zachovanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a preto odporca žiada súd, aby obnovu konania nepovolil a návrh navrhovateľky zamietol.
Vo veci návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/02-23 zo dňa 01.12.2003 po povolení obnovy konania je odporca toho názoru, že navrhovateľka nepreukázala prípustnosť a zrejmú včasnosť podaného návrhu na obnovu konania a teda súd nemôže návrhu na odklad vykonateľnosti predmetného rozsudku vyhovieť.
Z obsahu spisu sp. zn. 28Cb 154/2002 súd zistil nasledovné skutočnosti: Odporkyňa sa listom doručeným na súd dňa 26.04.2002 vyjadrila k návrhu na začatie konania zo dňa 25.04.2002 tak, že žiadne výhrady k návrhu na začatie konania nemala, ale súčasne požiadala súd o priznanie možnosti splácať dlžnú sumu v splátkach. Súd rozsudkom č.k. 28Cb 154/2002-23 zo dňa 01.12.2003 zaviazal odporkyňu (Anna Kúdelová) na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) žalovanú istinu 522,14 € (= 15.730,- SKK) s 0,25 % denným úrokom z omeškania od 02.04.2002 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach a rovnako súd zaviazal odporkyňu aj na náhradu trov konania. Odporkyňa predmetný rozsudok osobne prevzala dňa 09.12.2013, pričom nevyužila možnosť podania opravného prostriedku - odvolania proti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol v časti istiny, úrokov z omeškania a povolenia splátok právoplatnosť dňa 13.01.2004 a vykonateľnosť dňa 29.01.2004 a v časti trov konania právoplatnosť dňa 27.12.2003 a vykonateľnosť dňa 31.12.2003.
-4-
Podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Podľa ust. § 228 ods. 3 O.s.p. návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa ust. § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa ust. § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d),
d) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa ust. § 230 ods. 3 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa ust. § 234 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.
Podľa ust. § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Z právnej úpravy v ust. § 228 až § 235 OSP vyplýva, že pred samotným konaním o obnove, v rovine vecného prejednania a rozhodnutia o obnove konania, je súd povinný skúmať prípustnosť obnovy v rovine splnenia všetkých zákonom vymedzených podmienok konania o obnove. Pod prípustnosťou v širšom slova zmysle je potrebné rozumieť splnenie všetkých procesných podmienok potrebných pre prejednanie návrhu na obnovu konania, medzi ktoré podmienky
-5-
patrí predovšetkým podanie návrhu s náležitosťami podľa ust. § 228 ods. 3 O.s.p. a v lehote podľa ust. § 230 ods. 1, 2 O.s.p., ďalej nesmie ísť o obnovu proti rozsudkom podľa ust. § 229 O.s.p.. Od uvedenej prípustnosti je potrebné odlíšiť v ust. § 228 ods. 1 O.s.p. taxatívne vymedzené dôvody obnovy, len za uvedenia a splnenia ktorých môže účastník napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania. Uvedené rozlišovanie má právny význam pre procesný postup prvostupňového súdu, ktorý podľa ust. § 234 ods. 2 O.s.p. nemusí nariaďovať pojednávanie, ak zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený.
Súd sa primárne zaoberal prípustnosťou obnovy v rovine formálnych základných predpokladov, medzi ktoré nepochybne patrí podanie návrhu na obnovu konania v zákonnej lehote. V ustanovení § 230 O.s.p. sú vymenované subjektívne a objektívne lehoty, v rámci ktorých možno návrh na obnovu konania podať. Tieto lehoty nemožno predĺžiť, lebo ide o zákonné lehoty a nie je prípustné ani navrátenie lehoty na obnovu konania postupom podľa ust. § 58 Os.p.. Subjektívna 3-mesačná lehota na včasné podanie
návrhu na obnovu konania vyplýva z ust. § 230 ods. 1 O.s.p., ktorej uplynutie je však obmedzené najneskôr uplynutím objektívnej lehoty troch rokov od právoplatnosti rozsudku, v zmysle ust. § 230 ods. 2 (a contrario) O.s.p., pričom začiatok subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym okamihom začiatku vedomosti účastníka o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého mohol dôvod obnovy konania uplatniť.
V danej veci sa navrhovateľka domáhala obnovy pôvodného súdneho konania vedeného pod sp. zn. 28Cb 154/2002 z dôvodov uvedených v ust. § 228 ods. 1, písm. e/ O.s.p.. Za konkrétne dôvody označila to, že v pôvodnom konaní sa súd nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami Zmluvy o úvere č. 4060528 zo dňa 31.01.2002, pričom nemohol uplatniť zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda nemohol ex offo poskytnúť navrhovateľke ochranu ako spotrebiteľke pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami uvedenými v predmetnej zmluve o úvere. Argumentom navrhovateľky bola aj tá skutočnosť, že súd neaplikoval v konaní ani dostupnú judikatúru Európskeho súdneho dvora.
Súd nemohol uplatniť ust. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v konaní vedenom pod sp.zn. 28Cb 154/2002 z toho dôvodu, že zákon na ochranu spotrebiteľa, v ktorom už bolo implementované právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, nadobudol účinnosť až dňa 01.07.2007. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 bola implementovaná do Občianskeho zákonníka až zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004. Zmluva o úvere č. 4060528 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá už dňa 31.01.2002, pričom súd mal zároveň preukázané, že si zmluvné strany (konsenzuálne) dohodli v článku 15 predmetnej zmluvy, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať zákonom č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník, preto súd vyhodnotil predmetnú zmluvu bez ohľadu na povahu účastníkov konania ako absolútny obchod podľa ust. § 261 ods. 6, písm. d) Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nebolo možné predmetnú zmluvu o úvere podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka.
Z návrhu navrhovateľky na obnovu konania je zrejmé, že ho podala na súd dňa
-6-
22.10.2012. Súd mal preukázané, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym okamihom začiatku vedomosti účastníka konania, t.j. navrhovateľky o dôvode obnovy konania, ktorým sú nové skutočnosti, a to, že navrhovateľka je podľa jej právneho názoru spotrebiteľkou, pričom súd mal v čase rozhodovania vo veci zohľadniť vnútroštátne právne predpisy ako aj právne predpisy EÚ, týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Súd je však toho právneho názoru, že v čase rozhodovania vo veci v konaní sp.zn. 28Cb 154/2002 nebola navrhovateľka spotrebiteľom, a preto nebolo možné v rozhodnom čase, t.j. v čase, kedy bol vyhlásený vo veci rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/02-23 zo dňa 01.12.2003, použiť právne predpisy, resp. aplikovať na vec rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, nakoľko predmet sporu vznikol z obchodnoprávneho vzťahu, na ktorý v danom čase nebolo možné aplikovať právo, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Navrhovateľka nepreukázala dodržanie subjektívnej lehoty, nakoľko o existencii viacerých rozhodnutí Súdneho dvora ES (EÚ) sa dozvedela (oboznámila sa) pred podaním návrhu na povolenie obnovy konania na súd, t.j. až po 8 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/2002-23 zo dňa 01.12.2003. Z uvedeného zároveň vyplýva, že navrhovateľka návrh na obnovu konania podala aj po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty, ktorej začiatok plynutia je stanovený od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/2002-23 zo dňa 01.12.2003, ktorý nadobudol v časti istiny, úrokov z omeškania a povolenia splátok právoplatnosť dňa 13.01.2004. Posledný dňom objektívnej trojročnej lehoty na včasné podanie návrhu navrhovateľkou na povolenie obnovy konania bol deň 13.01.2007. Nakoľko trojročná objektívna lehota a v rámci nej subjektívna trojmesačná lehota sú prekluzívnymi lehotami, nemožno ich zmeškanie konvalidovať postupom podľa ust. § 58 O.s.p., a preto súd návrh navrhovateľky na obnovu konania v súlade s ust. § 234 ods. 1, 2 O.s.p. zamietol.
Podľa ust. § 233 O.s.p., ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
O návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb 154/2002-23 zo dňa 01.12.2003, súd rozhodol tak, že návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozsudku zamieta, nakoľko procesným predpokladom odkladu vykonateľnosti rozsudku, ktorý je exekučným titulom v prebiehajúcej exekúcii, začatej už od roku 2004, ktorej účastníkom je navrhovateľka ako povinná je vyhovenie návrhu na povolenie obnovy konania, pričom návrhu na povolenie obnovy konania vyhovené nebolo, nakoľko návrh na povolenie obnovy konania bol súdom zamietnutý.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave,
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III..
-7-
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).