Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-159-2013.pdf
PDF · 84.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/159/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČ: 00001350, zastúpený Mgr. Romanom Ambrožom, euroadvokátom so sídlom Mikulášska 29, 7 811 01 Bratislava, proti žalovaným 1/E. V., nar. X.XX.XXXX, bytom XX. L. XXXX/X, XXX XX D. P., toho času na neznámom mieste, 2/ C. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX. L. XXXX/X, XXX XX D. P., toho času na neznámom mieste, obaja žalovaný zastúpený opatrovníkom pre toto konanie mestom D. P., zastúpení primátorom mesta, v konaní o zaplatenie 50 023,18,- Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6C 73/2012-244 z 27.6.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 32 580,37-, Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 9 741,69,- Kč, zákonný úrok z omeškania vo výške vo výške 7,75% ročne zo sumy 32 580,37,- Kč od 15.3.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 120 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 385,63 eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Keďže žalovaní v 1/ a 2/ rade neuhrádzali riadne a včas mesačné splátky a nereagovali ani na výzvy žalobcu, dostali sa do omeškania a v dôsledku toho žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 16.6.2009. Ku dňu zosplatneniu dlžná suma prestavovala sumu 35 474,7,- Kč príslušenstva a poplatkov vo výške 1 966,- Kč. Žalobca uplatnil nárok na istinu 32 580,37,-Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 7 701,12,-Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9 741,69,-Kč, úrok 7,7% ročne zo sumy 32 580,37-Kč od 15.3.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania z istiny od 15.3.2012 do zaplatenia vo výške 7,7% p.a.. Priznal žalobcovi istinu vo výške 32 580,37,- Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania od 15.6.20009 do 14.3.2012 vo výške 9 741,69,- Kč a úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne z dlžnej istiny od 15.3.2012 do zaplatenia. Zamietol žalobu vo výške kapitalizovaného úroku vo výške 7 701,12,-Kč od 15.6.2009 do 14.3.2012, ako aj úroku 7,7% ročne z istiny od 15.3.2012 do zaplatenia. Dôvodom pre zamietnutie tohto nároku bola okolnosť, že došlo k 15.6.2009 k zosplatneniu úveru a veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých finančných prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V svojom odvolaní uviedol, že podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutočnosti na základe predložených listinných dôkazov. Pokiaľ išlo o zamietnutú časť žalobu, proti ktorému podali odvolanie, nesúhlasia s takýmto záverom súdu prvého stupňa, keďže podľa odvolateľa zákonný úrok úveru patrí veriteľovi od poskytnutia finančných prostriedkov až do doby skutočného vrátenia. To vyplýva v konečnom dôsledku aj z čl. 4a 6 úverovej zmluvy s poukazom aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. 14Co 83/2012. Preto sa domnieva, že vec bola nesprávne právne posúdená, pričom výška kapitalizovaného zmluvného úroku nie je vyčíslená od 15.6.209 ako to neprávne uvádza súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, ale odo dňa, kedy prestal žalovaní splácať a dostali sa do omeškania, t.j. od 15.3.2009. Preto žiadali rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť v časti, v ktorej bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a vrátiť na ďalšie konanie a priznať aj trovy konania v odvolacom konaní.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade ani opatrovník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 55 ods. 1 OZ, zmluvné dojednanie spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 55 ods. 1 OZ, v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmluvách platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Podľa 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čistky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa
Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak strany zjednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základ zákona, je dlžník povinný platiť úroky vo výške najvyššie prípustné.
Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.
Podľa § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Zb., výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výšku repo sadby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého žalovaní čerpali finančné prostriedky v úverovom limite 200 000,- Kč. Tento úver na žiadosť žalovaných bol poskytnutý vo forme bankového prevodu dňa 28.6.2007. Žalovaný v 1/ a 2/ rade zaviazali úver splácať v 120 splátkach vo výške 2 313,- Kč vždy k 18-tému dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 18.1.2008 a posledná splátka 18.12.2017. Zároveň bola dohodnutá úroková sadzba 6,9% ročne za nevyčerpanú nesplatenú istinu úveru, ktorý sa bude platiť mesačne ku každej splátke osobitne. Zároveň si žalobca účtoval za každý započítaný mesiac za správu úveru 30,- Kč rovnako splatných ku dňu ustanovenému na mesačné splátky v každom kalendárnom mesiaci. Bolo dohodnuté aj poistenie úveru a to s mesačným poistným 117,- Kč, rovnako k 18-tému dňu v kalendárnom mesiaci počnúc nasledujúcich mesiacov po uzavretí zmluvy. Žalobca opakovanie vyzýval žalovaných na úhradu a 18.11.2009 žalovaným oznámil, že pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere je splatná ku dňu 18.11.2009 a vyzval ich k úhrade. Od 18.11.2009 do 14.3.2012, kedy bola vykonaná kapitalizácia úrokov na úverový účet bolo uhradených 4 000,- Kč, ktoré žalobca započítal na úhradu 6,9% ročne ako úrok z nesplatenej istiny od 18.11.2009 do 14.3.2012 v sume 1 492,- Kč, zároveň boli započítané nezaplatené poplatky vo výške 2 508,- Kč. Ku dňu 14.3.2012 istina nesplatného úveru, ktorý bol vyčerpaný žalovanými predstavovala sumu 176 804, 49,- Kč, úrok z omeškania ku dňu kapitácie, teda k 14.3.2012, 39 284,29,- Kč a úrok z úveru vo výške 6,9% z nesplatnej istiny vo výške 6,9% z nesplatenej istiny vo výške 30 935,81,- Kč.
Ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý dôsledne zistil obsah a podmienky úverovej zmluvy. Bola vyčíslená nesplatená istina, úroky z omeškania podľa vládneho nariadenia a tiež kapitalizovaný úrok. Rovnako nepochybne bolo zistené, kedy došlo k zosplatneniu dlhu žalobcom ako veriteľom. Tieto okolnosti boli rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcu a podľa názoru odvolacieho súdu tieto boli aj riadne zistené a aj právne vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa ich aj zdôvodnil. Pokiaľ odvolacia námietka smerovala v tom zmysle zo strany žalobcu, že úrok z úveru má platiť dlžník od poskytnutia týchto finančných prostriedkov až do ich vyrovnania, s týmto sa odvolací súd nestotožnil, pretože aj už z iných rozhodnutí v obdobných právnych veciach je zrejme, že toto príslušenstvo k úveru prináleží veriteľovi len do obdobia, kedy bol dlh zosplatnený, pozostávajúci teda z istiny a z úrokov z úveru a od
tohto momentu dlžník sa dostáva vo vzťahu k veriteľovi do omeškania a veriteľ ma nárok na úroky z omeškania.
Preto správne postupoval súd prvého stupňa ak zamietol žalobu pokiaľ išlo o nároky žalobcu na úrok, ktorý mal byť priznaný aj po zosplatnení úveru do budúcna. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na to, že súd prvého stupňa nesprávne odôvodnil tento nárok dátumom 18.11.2009 ako dátum zosplatnenia tohto úroku, pričom žalobca uplatnil nárok od 18.8.2009, čiže od obdobia, kedy bol úver už nesplácaný žalovanými a boli vyzvaní na plnenie. Z obsahu žaloby, ale aj z pripojených listinných dôkazov takáto skutočnosť nevyplýva z obsahu žaloby, ale aj z pripojeného oznámenia žalobcu na splatenie úveru v celom rozsahu v dôsledku zosplatnenia tohto úveru vyplýva, že sa tak stalo k 18.11.2009 o čom dôkaz sa nachádza v spisovom materiály. Preto tak skutkové vymedzenia ako aj správny záver súdu prvého stupňa sa zakladá na správnych dôvodoch a preto odvolací súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie je správne v časti, kde bola zamietnutá žaloba za kapitalizovaný úrok od zosplatnenia, čiže od 18.11.2009 do 14.3.2012, čo bol vyčíslený v žalobe vo výške 30 935,81,- Kč, ale aj v tej časti, kde žaloba uplatnil úrok aj vo výške 6,9% ročne istiny počnúc 15.3.2012 do zaplatenia.
Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., keďže úspešný účastníci, teda žalovaní v tomto odvolací konaní si nárok na náhradu trov neuplatnili, odvolací súd žiadne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.