Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-416-2013.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/416/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1. B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX I. M., 2. B. I., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX I. M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zastúpené JUDr. Jozefom Kempom, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob a 2. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené advokátom JUDr. Igorom Šafrankom AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.646,91 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. až 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.646,91 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 5.8.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania za obdobie od 21.11.2010 do 4.8.2012 vo výške 91,25 Eur v 30,- Eur mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.
Žalovaní v 1. až 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 630,55 Eur na účet právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy vo výške 1.646,91 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 5.8.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 4.8.2012 vo výške 91,25 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka voči žalovaným mu bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava. Dňa 4.4.2005 postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe tejto Zmluvy SLSP, a. s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti Zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo Zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Poukázal na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4.849,69 Eur, ktorá pozostávala z istiny 4.063,19 Eur, riadneho úroku 388,87 Eur, úroku z omeškania 370,72 Eur a ostatného príslušenstva 26,91 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca SLSP, a. s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 26,91 Eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 370,72 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Uplatňuje si splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.3.2013 v počte 29 a celkovej výške 1.646,91 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2012 do 20.3.2013 sa stali splatnými dňa 6.8.2012, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si v konaní neuplatňuje. Uplatňuje si úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 6.8.2012 si uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.
Oznámením zo dňa 3.12.2013 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica a oznámením zo dňa 19.12.2013 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 4.4.2005 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché Mýto 4, Bratislava so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. 0620834057, na základe ktorej žalovaným v 1. a 2. rade poskytla úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) s úrokovou sadzbou 12,10 % ročne. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 1.711,- Sk (56,79 Eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.5.2005 a poslednej splátky dňa 20.3.2013 k 20. dňu v mesiaci.
Oznámením zo dňa 18.7.2012 SLSP, a. s. oznámila žalovaným v 1. a 2. rade, že postúpila pohľadávku voči nim na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.6.2012.
Žalobca písomným podaním zo dňa 18.7.2012 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade k úhrade a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 28.7.2012, pričom od žalovaných žiadal uhradiť sumu v celkovej výške 5.020,73 Eur.
Z listu SLSP, a. s. zo dňa 26.2.2014 je zrejme, že táto vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0620834057/0900 zo dňa 4.4.2005 ku dňu 19.6.2012. Nakoľko pohľadávka, ktorá vznikla z tejto zmluvy bola postúpená žalobcovi dňa 27.6.2012, odovzdala mu zmluvu o úvere a súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a nedisponuje preto predmetným oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.4.2014 uviedol, že v predmetnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. K argumentácii žalobcu, že v danom prípade sa jedná o absolútny obchod, a preto sa má aplikovať Obchodný zákonník a nie Občiansky zákonník uviedol, že on netvrdí, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008. Vec je potrebné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. podľa zák. č. 634/1992 Zb. a podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere. Predmetná zmluva bola uzatvorená 4.4.2005 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa v tom čase upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v § 2 ods. 1 písm. a/ a v § 23a ods. 1. Názor žalobcu, že vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, je mylný a aktuálna judikatúra už bez výnimky posudzuje zmluvu, akou je zmluva v súdenej veci za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) aj bez súhlasu klienta. Z jednoduchého jazykového a logického výkladu tohto ustanovia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní, alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu 1 rok. Veľmi dôležité je v tomto prípade slovné spojenie „zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku“, lebo banka nemôže postúpiť tú časť pohľadávky, ktorá nespĺňa predpoklad či už 90 dňového alebo súhrnného ročného omeškania. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku po splatnosti je obsiahnutý v dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti v § 92 ods. 7 upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zo žaloby, a z uvedeného potom vyplýva, že ak si žalobca uplatňuje pohľadávku zloženú zo splátok splatných po dátume 28.6.2012 (dátum postúpenia pohľadávky), tak mu právny predchodca SLSP, a. s. musel postúpiť pohľadávku ako celok, a nielen časť pohľadávky, ktorá zodpovedá peňažnému záväzku, s ktorým je klient v omeškaní. Toto je podľa jeho názoru jasný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu musel zmluvný vzťah s odporcom ukončiť ešte pred dátumom postúpenia pohľadávky. Inak povedané, banka nemôže postúpiť nebanke „živý úver“, len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splatné splátky. Je preto potrebné, aby sa žalobca vyjadril kedy, a akým spôsobom došlo k ukončeniu zmluvy, a aby o tom predložil dôkaz. Vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Taktiež uviedol, že zmluva neobsahuje nesprávny údaj o výške RPMN, ktorý podľa internetovej kalkulačky vychádza na 14,91 %, nie vo výške 6,41 %, aký je uvedený v zmluve. Tak podstatný rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok, ako neuvedenie RPMN, preto je v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. tento úver bezúročný a bez poplatkov. Zmluva taktiež neobsahuje všetky povinné náležitosti a v zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako poukázal na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za správu úveru a poplatky za upomienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Taktiež poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak, slúži výhradne záujmom banky.
Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi uviedli, že predmetný úver splácali pravidelne do roku 2008, kedy obidvaja stratili zamestnanie. Odvtedy sú bez pracovného pomeru, pričom jediným ich príjmom je sociálna dávka v celkovej výške 303,- Eur spolu s rodinnými prídavkami. Zároveň požiadali, aby im bolo umožnené priznanú istinu splácať v 30,- Eur mesačných splátkach.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis v § 2 písm. a/ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ cit. zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa§ 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere č.XXdňa 4.4.2005, na základe ktorej žalovaným v 1. a 2. rade poskytol úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) s úrokovou sadzbou 12,10 % ročne. Tento úver sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 1.711,- Sk (56,79 Eur) vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.5.2005 a splatnosť poslednej splátky dňa 20.3.2013. K zosplatneniu úveru došlo právnym predchodcom žalobcu ku dňu 19.6.2012, teda pred postúpením pohľadávky. Došlo tak k zosplatneniu splátok od 20.6.2012 do 20.3.2013, teda 10 splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania dňom 20.6.2012. Naposledy žalovaní zaplatili splátku dňa 22.4.2009 vo výške 55,32 Eur. Pokiaľ vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, žaloba bola podaná dňa 5.11.2013 a v zmysle § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka by boli premlčané splátky do 5.11.2010. Žalobca si žalobou uplatnil iba splátky počnúc od 20.11.2010, teda splátky nepremlčané. Pokiaľ sa týka uvedenej RPMN v zmluve vo výške 6,41 %, je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že táto bola v čase uzavretia zmluvy vypočítaná na základe vtedy platného vzorca pre výpočet RPMN. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plním jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovaní majú len minimálny príjem a po zohľadnení ich pravidelných výdavkov súd dospel k záveru, že je dôvodné za účelom úhrady prisúdenej pohľadávky povoliť im mesačné splátky tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaní boli neúspešní a úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 98,50 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 4 úkonov právnej pomoci po 71,37 Eur v zmysle § 10 ods. 2 AT a to: prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT), podanie žaloby (§13a ods. 1 písm. c/ AT), vyjadrenie zo dňa 5.5.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ AT), zastúpenie pri pojednávaní dňa 12.5.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), režijný paušál 2x7,81 Eur, 2x8,04 Eur, cestovné náhrady za cestu z Košíc do Svidníka a späť v sume 45,79 Eur, náhrada za stratu času v sume 80,40 Eur 6x13,40 Eur a 20 % DPH v sume 88,68 Eur. Celkom trovy konania predstavujú sumu 630,55 Eur.
Povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.