Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33CbR-123-2013.pdf
PDF · 76.33 KB
Case nature
Area
Subarea
33CbR/123/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: TOP REAL s.r.o., so sídlom Čermeľská cesta 3, Košice 040 01, IČO: 31 680 054, v konaní o zrušenie obchodnej spoločnosti Destiny promotion s.r.o., so sídlom Čermeľská cesta 3, Košice 040 01, IČO: 46 202 021, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v odd. Sro, vo vložke číslo 27863/V, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden u účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 23.12.2013, domáhal zrušenia spoločnosti Destiny promotion s.r.o., so sídlom Čermeľská cesta 3, Košice 040 01, IČO: 46 202 021. Navrhovateľ uviedol, že je vlastníkom administratívnej budovy na Čermeľskej ceste 3 v Košiciach, v ktorej nehnuteľnosti má podľa zápisu v obchodnom registri sídlo uvedená spoločnosť, ktorá ale nemá k nehnuteľnosti vlastnícke ani užívacie právo, a ani súhlas navrhovateľa s umiestnením sídla v jeho nehnuteľnosti. Užívacie právo spoločnosti, ktoré vzniklo na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej s navrhovateľom, zaniklo dňa 28.02.2013. Spoločnosť Destiny promotion s.r.o. teda nespĺňa podmienku podľa ust. § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ bol výzvou zo dňa 16.01.2014, ktorá mu bola doručená dňa 24.01.2014, vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 99,50 EUR v zmysle položky 1b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň bol poučený, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku bude konanie zastavené.
Navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil a vo svojom vyjadrení uviedol, že vyrubenie súdneho poplatku nemá oporu v zákone č. 71/1992 Zb.. Súd nepostupoval správne, keď pri určení poplatkovej povinnosti vychádzal z ustanovenia položky 1b sadzobníka súdnych poplatkov. Položka 1 sadzobníka súdnych poplatkov upravuje sadzby poplatkov v sporových konaniach, a preto ju nemožno aplikovať na nesporové konanie, začatie ktorého navrhovateľ svojim návrhom navrhol. Návrh na začatie konania o zrušenie spoločnosti treba chápať ako oznam resp. podnet. Nejde o návrh na začatie konania v zmysle občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ iba informuje o skutkových okolnostiach, pri zistení ktorých má súd povinnosť rozhodnúť o zrušení spoločnosti. Podľa navrhovateľa jeho návrh treba chápať ako návrh podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 68 ods. 6. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak
a) sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti,
b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie,
c) zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti,
d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona,
e) spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4,
f) spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe,
g) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3.
Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len zákon o súdnych poplatkoch ), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu <aspi:// module='ASPI'&link='71/1992 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.
Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, bod I - poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 1:
súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba je
a) z ceny (z úhrady) predmetu konania 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura,
b) ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 eura,
c) z návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia 33 eur.
Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Navrhovateľ podal podanie, ktoré označil ako návrh na začatie konania na zrušenie spoločnosti. Súd posúdil podanie v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len Občiansky súdny poriadok alebo O.s.p. ) a dospel k záveru, že podanie spĺňa všetky zákonné požiadavky pre návrh na začatie konania ( § 79 ods. 1 O.s.p.), navrhovateľ tiež uviedol aj dôvod, pre ktorý žiada zrušiť predmetnú spoločnosť a aký má na veci právny záujem. Neobstojí
tvrdenie navrhovateľa v reakcii na vyrubenie súdneho poplatku, že ide o podnet, keďže ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, o zrušení obchodnej spoločnosti rozhoduje súd v zmysle uvedeného len z vlastného podnetu. Navrhovateľ teda nemôže podať podnet iba návrh, čo aj urobil. Tvrdenia navrhovateľa, že nejde o návrh na začatie konania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, ale o návrh podľa Obchodného zákonníka, taktiež neobstoja, keďže Obchodný zákonník je hmotnoprávny predpis ( stanovuje teda svojim adresátom subjektívne práva a povinnosti ) a Občiansky súdny poriadok je procesnoprávny predpis, ktorý upravuje konanie pred súdom a to aj v obchodných veciach ( § 1, § 2, § 7 O.s.p. ). Každý návrh na začatie konania podaný na súd, vo veci v ktorej má súd právomoc konať, je preto návrhom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Súd má právomoc konať v danej veci poľa ust. § 7 ods. 1 O.s.p. a preto sa ustanovenia O.s.p. vzťahujú aj na toto konanie. Zákon o súdnych poplatkoch je zákonom lex specialis voči Občianskemu súdnemu poriadku, teda zákon o súdnych poplatkoch má prednostné postavenie a až na veci, ktoré v ňom nie sú upravené, sa bude vzťahovať úprava v Občianskom súdnom poriadku. Zákon o súdnych poplatkoch stanovuje kto je poplatníkom súdneho poplatku a za aké úkony vzniká poplatková povinnosť, taktiež upravuje následky nezaplatenia súdneho poplatku. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania, preto mu zo zákona vznikla poplatková povinnosť, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení. Zákon o súdnych poplatkoch v položke 1 sadzobníka neuvádza, že ide o poplatky v sporovom súdnom konaní, ako to tvrdí navrhovateľ.
Navrhovateľ podal návrh na začatie konania, za ktorý mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení vyrubil súdny poplatok, ktorý navrhovateľ nezaplatil do dnešného dňa. O následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol navrhovateľ riadne poučený, aj napriek tomu súdny poplatok nezaplatil, preto súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zastavil.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.