Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1382-2013.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/1382/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, vo veci pobočky Prievidza, Včelárska 1, proti povinnej H. H.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Q.. Ľ.. Š. XX/X, štátnej občianke SR, pre vymoženie 2 593,35 €, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Povinnej ukladá povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej trovy exekúcie vo výške 51,53 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 07.11.2013 sa oprávnená domáhala vykonania exekúcie v neprospech povinnej pre vymoženie 2 593,35 € na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1328559813 zo dňa 30.08.2013, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.10.2013. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 03.12.2013 JUDr. Ivonu Babuškovú, súdnu exekútorku so sídlom v Novom Meste nad Váhom (ďalej len „súdny exekútor“).
Oprávnená doručila súdu dňa 04.04.2014 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že z vlastného podnetu, na základe dokladov doručených povinnou preukazujúcich zdravotné poistenie v Nemecku v rozhodujúcom období, zrušila exekučný titul.
Súdny exekútor si dňa 11.04.2014 uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 52,98 €, ktoré špecifikoval ako odmenu vo výške 33,50 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 10,65 € a DPH vo výške 8,83 €.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Súd preskúmal návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie a zistil, že výkaz nedoplatkov, ktorý je podkladom na vedenie exekúcie, bol po začatí exekúcie zrušený. Z uvedeného dôvodu nie je možné v
exekúcii pokračovať, a preto súd exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1 EP v spojení § 57 ods. 1 písm. b) EP.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 prvej a druhej vety EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Podľa § 199 EP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného
i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora, preštudoval jeho spis a priznal mu trovy exekúcie nasledovne:
1/ paušálnu odmenu podľa § 14 vyhlášky v minimálnej zákonnej výške 33,19 €
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej zákonnej výške 33,19 €, nie vo výške 33,50 €. Podľa názoru súdu súdny exekútor nesprávne aplikoval ustanovenie § 26 vyhlášky, keď paušálnu odmenu vo výške 33,19 € zaokrúhlil na najbližších 50 eurocentov nahor, tzn. na sumu 33,50 €. Ustanovenie § 26 vyhlášky však upravuje postup výpočtu v prípadoch, keď sa odmena počíta z tzv. základu podľa § 4 v spojení s § 5 ods. 1, 2 vyhlášky. Vtedy je súdny exekútor povinný základ na určenie odmeny zaokrúhliť na celé eurá nahor a takto vypočítanú odmenu zaokrúhliť na najbližších 50 eurocentov nahor. Preto nie je možné uvedený výpočet rozširovať na pevne stanovenú odmenu vo výške 33,19 €.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. za poštovné vo výške 9,75 €
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške, v akej si ju uplatnil. Tieto hotové výdavky súdny exekútor vynaložil v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a ich vynaloženie bolo v spise súdneho exekútora dostatočne preukázané. Súd však nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu poplatkov vo výške 0,90 €, pretože zo spisu súdneho exekútora nevyplývalo ani ich vynaloženie a ani zodpovedajúca výška. Povinnosťou súdneho exekútora je v prípade, ak si uplatňuje náhradu trov exekúcie, predložiť exekučnému súdu vyčíslenie uplatnených trov a zároveň aj uplatnené položky preukázať listinnými dôkazmi. Z dikcie ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky je zrejmé, že súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov, avšak len tých, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti. Keďže zákonodarca kladie exekučnému súdu za povinnosť rozhodovať o trovách exekúcie, je povinnosťou súdu skúmať aj to, či uplatnené hotové výdavky boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Na to je potrebná súčinnosť súdneho exekútora spočívajúca v tom, že súdny exekútor uvedie, ktoré hotové výdavky vynaložil a v akej výške, pričom ich vynaloženie a výšku musí aj preukázať /napr. pripojením faktúry, pokladničného dokladu, podacieho lístka, doručenky alebo iným listinným dôkazom preukazujúcim ich vynaloženie a výšku/.
3/ DPH podľa § 196 EP - 20 % zo základu /odmena + náhrady/ - 8,59 €
Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,53 €.
Exekučný poriadok zakotvuje v ustanovení § 197 ods. 1 EP zásadu, že trovy exekúcie uhrádza v zásade povinný. Z tejto zásady Exekučný poriadok v § 203 EP pripúšťa výnimky, za splnenia ktorých je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie aj oprávnenému. S ohľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval tak, že najskôr preskúmal, či nie sú splnené zákonné predpoklady stanovené v § 203 EP. V danej exekučnej veci však mal súd za preukázané, že oprávnená nezavinila
zastavenie exekúcie, resp. v dôsledku jej konania nedošlo k zrušeniu exekučného titulu, a preto súd aplikujúc § 197 ods. 1 EP povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložil povinnej.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske (§ 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.10.2013). Proti výroku II. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP, § 243b ods. 3 EP v platnom znení), avšak podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie môže podať účastník konania. Podáva sa do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.