Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/33/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletú P. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Ž., R.. P.. X. Č.. XXXX/XX, prechodné bydlisko Ž.D., R.. B. Č.. XX, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky B. B., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko trvalé bydlisko Ž., R.. P.. X. Č.. XXXX/XX, prechodné bydlisko Ž., R.. B. Č.. XX, občianky Slovenskej republiky a otca P. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko X. Č.. XXX, prechodné bydlisko Ž., R.. B. Č.. XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na Okresnom súde Žilina, dňa 9. 5. 2014, takto

rozhodol:

Súd maloletú P. B., nar. XX. X. XXXX,

z v e r u j e

do osobnej starostlivosti matky B. B., nar. X. X. XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec P. B., nar. XX. X. XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej P. B. sumou 30 (tridsať) EUR mesačne, od 1. 1. 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú P. B., za obdobie 1. 1. 2013 do 30.4. 2014 vo výške 480 EUR sa otec zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 15 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

Rodičia sa d o h o d l i na tom, že n e p o ž i a d a j ú súd, aby upravil s t y k otca s maloletým dieťaťom.

odôvodnenie:

Navrhovateľka - matka sa návrhom zo dňa 7. 1. 2013, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 30.1. 2013 domáhala, aby upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu tak, že bude zverené

do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30 % zo sumy stanoveného životného minima, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, od 1. 1. 2013.

Otec sa k návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu nevyjadril.

Otec maloletého dieťaťa ani kolízna opatrovníčka sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Svoju neúčasť písomne ospravedlnili tak, že otec aj kolízna opatrovníčka navrhli vykonať pojednávanie v ich neprítomnosti.

Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca a kolíznej opatrovníčka.

Matka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že otcom mal. dieťaťa je Ján Baláž, s ktorým neuzavreli manželstvo. V auguste 2013 nastúpil do výkonu trestu, predtým bývali spolu a starali sa o maloleté dieťa.

V súčasnosti býva v 2-izbovom byte, so svojou so sestrou. Byt je v jej osobnom vlastníctve. Má iba jednu vyživovaciu povinnosť.

V roku 2013 bola evidovaná na úrade práce. Minulý rok, asi v októbri, bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pre nespoluprácu. V tomto období nepoberala podporu v nezamestnanosti. Až doteraz poberá sociálnu dávku vo výške 159,- €., iný príjem nemá. V tejto sume sú aj prídavky na dieťa. Okrem bytu nič iné nevlastní.

Zdravotný stav otca, dieťaťa aj jej je dobrý. Má základné vzdelanie, rovnako aj otec. Otec predtým, ako bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody, pracoval len brigádnicky a jeho mesačný príjem b

ol asi 100,- €. Od podania návrhu otec výživné neplatí.

Za bývanie aj so službami spojenými s bývaním platí 64,- €, na stravu vynaloží 60,- €, oblečenie mesačne 10,- €, hygienické a iné základné potreby 10,- €. Iné výdavky nemá.

Dieťa chodí do 2. triedy základnej školy. Na stravu pre dieťa vynaloží asi 50,- € mesačne. Obedy v škole má na pol roka za 1,- €, na jeho oblečenie vynaloží 15,- €, hygienické a iné základné potreby 10,- € mesačne. Náklady na školu nemá. Iné výdavky nemá.

Navrhla, aby otec prispieval na výživu dieťaťa 30 % zo životného minima a aby bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Styk otca s dieťaťom nenavrhla upraviť.

Návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu podala z dôvodu, aby mohla poberať sociálne dávky. Otec počas výkonu trestu neposiela žiadne peniaze.

Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu maloletého dieťaťa vyplýva, že jeho otcom je P. B. a matka P. B..

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že:

· matka poberá na dieťa prídavky vo výške 23,10 EUR,

· matka poberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 136,30 EUR,

· matka bola naposledy evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie v období od 1. 10. 2012 do 19. 5. 2013,

· otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby D. vyplýva, že otec je od 20. 8. 2013 vo výkone trestu odňatia slobody. Jeho príjem sa pohybuje od mesiaca október 2013 do februára 2014 od 1,71 EUR do 16,48 EUR.

Zo správy zo šetrenia pomerov vyplýva, že neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť.

_______

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa , za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

_______

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky a prečítaním a oboznámením obsahu listín obsiahnutých v spise.

Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.

------

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Matka sa o maloleté dieťa osobne stará, v byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Aktuálne nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá sociálnu dávku vo výške 136,30 EUR. Súčasne poberá prídavky na dieťa. Otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, je pracovne zaradený, s minimálnym príjmom.

Maloleté dieťa navštevuje 2. ročník základnej školy. Celkové výdavky spojené s jeho výchovou a výživou predstavujú sumu 75 EUR.

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite

sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.

Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo všeobecných kritérií, a to:

· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,

· schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,

· právo detí podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne

· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará,

ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.

Súd pri určení výšky výživného vychádzal z týchto relevantných skutočností:

· z nákladov na výchovu a výživu pre maloleté dieťa tak, ako to uviedla matka,

· matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti o maloleté dieťa,

· otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, s nepatrnou výškou odmeny.

Súd preto určil výšku výživného pri hranici zákonom stanoveného minimálneho výživného - na sumu 30 EUR mesačne, od 1. 1. 2013.

Maloleté dieťa zveril súd do osobnej starostlivosti matky, v súlade s jej návrhom, ako aj návrhom kolíznej opatrovníčky.

Matka požiadala určiť výšku výživného od podania návrhu, pričom návrh bol podaný na Okresný súd Žilina dňa 30. 1. 2013.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 v spojení s § 77 ods. Zákona o rodine, by formálne prichádzalo zvýšenie výživného najskôr 30. 1. 2013.

Podľa názoru súdu nie je možný prísne formalistický výklad uvedených ustanovení Zákona o rodine, neberúc zreteľ na účel konania, a preto súd upravil výživné od 01.1.2013, pričom takýto postup nepovažoval za priznanie výživného spätne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože súd týmto postupom sledoval úpravu výživného za celý príslušný kalendárny mesiac, bez potreby vypočítavania pomernej časti výživného za mesiac január 2013 (Zákon o rodine totiž sumy výživného viaže na opakujúce sa mesačné plnenia). V konaní o výživnom pre maloleté deti súd naviac nie je viazaný návrhom oprávnenej osoby.

Keďže súd určil výživné od 1. 1. 2013, pričom otec si neplnil vyživovaciu povinnosť ani sčasti, vznikol mu dlh na výživnom do 30. 4. 2014 v sume 480 EUR (30 EUR krát 16 mesiacov).

Súd povolil otcovi splácať nedoplatky na výživnom pre maloleté deti po 15 EUR mesačne, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok

Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Rovnako súd zohľadnil pri tomto rozhodovaní príjmy a majetkové pomery otca, rovnako aj matky.

______

Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa predbežne vykonateľný.

Predbežne vykonateľný je výrok o určení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku určenia výživného od 01.01.2013, a to bez obmedzenia.

Súd nemá oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo zo zákona.

Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na zročnom výživnom súd modifikoval v súlade s ustanovením Ods. 1 tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj zročné výživné od doručenia rozsudku), že otcovi maloletého dieťaťa povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 15 EUR na, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.

Podľa lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.

_______

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd podľa o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:

· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne

· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .