Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/50/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. Q., K.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, na návrh matky Q. G., K.. X.X.XXXX, I. O.B. B. S. na T. U. Č.. X, za účasti otca Y. Q., K.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho B. R. J. Č.. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 12.12.2006 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletému Y. Q., K.. X.X.XXXX, za obdobie od 1.2.2014 do budúcna zo sumy sumy 1.000 Sk na sumu 110 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho

- ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému Y. za obdobie od 1.2.2014 do 30.4.2014 vo výške 231 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 20.2.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého na 100 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že v tom čase pracovala ako opatrovateľka na dobu neurčitú, mala priemernú mesačnú mzdu 346,56 € vrátane daňového bonusu 21,40 €, dostávala stravné lístky v hodnote 60 € podľa odpracovaných dní, bývala v prenajatom 1-izbovom byte spolu s maloletým, ďalšie osoby tam nebývali, za tento hradila mesačne 250 €, maloletému v školskej jedálni za obedy hradila v priemere 22 € a za mliečnu desiatu 7,20 € mesačne, hradila mesačník na MHD 10 €, pravidelne nabíjala mobilný telefón maloletého v hodnote 10 €, poukázala na to, že dieťa bolo v pubertálnom období, mala s ním vysoké náklady na stravu, minimálne 100 € mesačne len pre dieťa, na každé ročné obdobie bola nútená kupovať mu nové ošatenie približne v hodnote 35 €, keďže dieťa rýchlo rástlo, maloletý nenavštevoval žiadnu záujmovú činnosť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nezúčastňoval sa z toho dôvodu ani školských aktivít (návšteva kina, koncertu a pod.). Otec platil pravidelne 33 € mesačne, s maloletým sa stýkal nepravidelne v priemere raz za tri mesiace, ich vzájomný vzťah bol veľmi dobrý a boli v telefonickom kontakte.

Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe doručenej súdu dňa 31.3.2014 doporučil návrhu matky vyhovieť a výživné upraviť primerane k veku a odôvodneným potrebám dieťaťa s

prihliadnutím na pomery na strane povinného rodiča s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného preukázateľne došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa a náklady na jeho výživu sa zvýšili, preto kolízny opatrovník mal za to, že zvýšenie výživného je v prospech dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 12.12.2006, ktorým rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 1.000 Sk mesačne, pri tejto úprave výživného súd vychádzal zo zistení, že maloletý navštevoval materskú škôlku, kde matka hradila poplatok 1.000 Sk, matka spolu s maloletým bývala v podnájme v 1-izbovom byte, za ktorý uhrádzala poplatok mesačne 5.500 Sk, dosahovala priemerný mesačný zárobok 10.000 Sk, inú vyživovaciu povinnosť nemala, otec dieťaťa bol slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemal, býval v 2-izbovom byte, ktorý bol v jeho vlastníctve, v súvislosti s ktorým hradil mesačný poplatok 4.860 Sk, splácal pôžičku na tento byt vo výške po 4.200 Sk, žil s priateľkou, ktorá bola zamestnaná a jeho priemerný mesačný zárobok v Z. bol 10.000-11.000 Sk mesačne.

Otec dieťaťa je aj naďalej, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, zamestnancom spoločnosti Z. - O. W. W.. W..Y..R.., kde je zamestnaný od 24.6.2005, ako vyplýva z jeho opisu mzdových listov, u tohto zamestnávateľa dosahuje od 1.1.2013 doposiaľ priemerný mesačný čistý príjem 741 €.

Otec dieťaťa uzavrel dňa 1.12.2007 manželstvo, s manželkou žije doposiaľ, z tohto pochádza maloletá U., K.. XX.X.XXXX, v spoločnej domácnosti s nimi žije i syn manželky U. O. U., K.. XX.X.XXXX.

Manželka otca je zamestnaná v spoločnosti S. B. J. Q., kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem okolo 700 €, otec s touto rodinou býva v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho a jeho manželky, v súvislosti s ktorým bývaním hradia mesačne platby vo výške cca 200 € mesačne, zároveň hradia poplatok za televíziu a internet 13 € mesačne, otec je výlučným vlastníkom auta značky B. D., Y. B. XXXX, ktoré kúpil v roku 2008 alebo 2009, 2-izbový byt, ktorý vlastnil v čase ostatnej úpravy výživného predal v roku 2010 za 46.000 €, ktoré finančné prostriedky použil na kúpu terajšieho rodinného domu, ktorý, ako už bolo uvedené, je v BSM jeho a jeho manželky a v súvislosti, s ktorým domom si vzali úver od W. W., ktorý v súčasnosti splácajú v splátkach po 240 € mesačne. Otec udával, že dôvodom jeho presťahovania sa G. S. do miesta terajšieho bydliska v okrese J. Q. bolo to, že jeho terajšia manželka tam mala prevažnú časť rodiny, ako i možnosť zlepšenia si podmienok bývania kúpou spomínaného rodinného domu. Otec naďalej pracuje B. S., v súvislosti s čím má výdavky na dopravu z miesta terajšieho bydliska do S., ako uviedol, 140 € mesačne, čo je poplatok za vlak a obecný autobus v mieste bydliska, B. S. v čase výkonu práce býva u svojich príbuzných, ktorým prispieva na náklady na bývanie sporadicky podľa možností, čo presne špecifikovať nevedel. Maloletá dcéra otca z manželstva navštevuje materskú škôlku v najbližšom meste, za ktorú jej uhrádzajú mesačný poplatok 110 € a s čím súvisia i náklady na dopravu pre dieťa 24 € mesačne, hradí si poplatok za mobilný telefón 25 €.

Matka dieťaťa je zamestnankyňou Q. Ú. Q. Č. S. - X., z potvrdenia ktorého zamestnávateľa vyplýva, že od 1.1.2013 doposiaľ jej priemerný mesačný čistý príjem je 399,27 €.

Ako uviedla matka vo svojej výpovedi zdroj príjmov si dopĺňala brigádnickými prácami - výkonom upratovacích prác, čím vedela zarobiť okolo 130 € mesačne, ktorú činnosť ale musela ukončiť práve z dôvodu starostlivosti o maloletého, ktorý v dôsledku jej neprítomnosti v čase výkonu tohto vedľajšieho pracovného pomeru sa zhoršil v správaní i v prospechu, poukázala na to, že strata tohto ďalšieho príjmu bola i hlavným dôvodom, pre ktorý podala predmetný návrh, keďže výpadok príjmu 130 € mesačne spôsobil nedostatok finančných prostriedkov na úhradu potrieb dieťaťa a jej samotnej. Matka spolu so synom býva, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, v podnájme v 1-izbovom byte, v súvislosti s ktorým hradí mesačný poplatky 250 €, naďalej okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok. V súvislosti s bývaním hradí poplatok za televíziu a internet 25 € mesačne, matka si hradí lístok MHD 20 € mesačne a za svoj telefón uhrádza 13 € mesačne.

Maloletý je žiakom šiesteho ročníka základnej školy, matka mu v škole hradí poplatok ZRPŠ 17 € ročne, za obedy a desiate v škole mu uhrádza spolu okolo 30 € mesačne, s dieťaťom má výdavky na školské potreby v štandardnej výške, maloletému kupuje lístok MHD v hodnote 10 € mesačne, dobíja mu kredit na mobilný telefón v priemere okolo 10 € mesačne, avšak nie pravidelne, iba ak jej to dovolí finančná situácia, maloletý sa nevenuje mimoškolským aktivitám a nezúčastňuje sa ani školou organizovaných akcií z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rodine.

Otec na pojednávaní vo veci navrhol upraviť výživné na sumu 70 € mesačne tvrdiac, že na vyššie výživné nemá dostatok finančných prostriedkov vzhľadom na ním popísanú situáciu. Matka s týmto návrhom otca nesúhlasila.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. , ods. 2 , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca na maloletého Y. zvýšil od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka doručila súdu návrh, teda od 1.2.2014, keďže dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov a to predovšetkým na strane maloletého, u ktorého nastali také zmeny pomerov, ktoré jednoznačne odôvodňujú rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, jednoznačne u dieťaťa došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym, i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom je jednoznačné, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná ešte v roku 2006, maloletý prešiel fyzickým i psychickým vývinom v súvislosti s uplynutím doby, keďže

podľa ustálenej súdnej praxe už uplynutie doby troch rokov býva dôvodom pre zvýšenie výživného za splnenia ďalších podmienok, keďže takéto časové obdobie je spojené s vývinom dieťaťa, ktorý vývin si vyžaduje zvýšené výdavky na úhradu narastajúcich potrieb, navyše potreby dieťaťa účastníkov sa zmenili aj v dôsledku toho, že maloletý medzičasom sa stal žiakom základnej školy a následne sa stal žiakom druhého stupňa základnej školy, čím taktiež opakovane došlo k podstatnému kvalifikovanému nárastu jeho odôvodnených potrieb, na úhrade ktorých potrieb sú povinní podieľať sa primerane obaja rodičia, na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému vo forme osobnej starostlivosti oň, ako i na rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa, pričom ďalšie pomery na strane matky, pokiaľ ide o jej majetkové a osobné pomery sa v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného nezmenili, došlo k čiastočnému nárastu jej priemerného mesačného čistého príjmu v priemere o 68 €, k zmene pomerov došlo i na strane otca ako povinného rodiča, ktorý sa medzičasom oženil, jeho manželka je zárobkovo činnou, z manželstva mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére U., ako je uvedené vyššie, narodenej v marci roku 2008, zmenili sa majetkové pomery otca, ktoré sa zlepšili, keďže otec sa stal výlučným vlastníkom motorového vozidla a navyše sa stal spoluvlastníkom rodinného domu, pričom súd zároveň musel zohľadniť aj skutočnosť, ktorú uviedol otec vo svojej výpovedi, že pôvodne ním vlastnený byt, ktorý vlastnil v čase ostatnej úpravy výživného v roku 2010, predal a z takto získaných finančných prostriedkov nepoužil ani časť na vylepšenie situácie maloletého Y., napriek tomu, že táto povinnosť primerane prispievať na úhradu potrieb jeho dieťaťa je jednak jeho morálnou povinnosťou a vyplýva mu aj priamo z ustanovení zákona o rodine tak, ako bol o tom otec upovedomený minimálne v čase predchádzajúcej úpravy výživného a napriek uvedenému pri získaní takejto výraznej finančnej čiastky dieťaťu neposkytol ďalšie plnenia a všetky tieto prostriedky investoval do spoluvlastníctva teraz vlastneného rodinného domu, ktorý má v BSM spolu s terajšou manželkou. Skutočnosť, že otec v súčasnosti spolu s manželkou spláca úver, ako aj to, že sa zvýšili jeho výdavky, pokiaľ ide o výdavky súvisiace s dopravou do zamestnania v dôsledku jeho presťahovania sa z miesta pôvodného bydliska B. S., kde býva i maloletý Y. doposiaľ, do miesta terajšieho bydliska, nemôžu byť vyhodnocované v neprospech maloletého dieťaťa, keďže povinný rodič sa má správať tak, aby svojim konaním neohrozoval schopnosť zabezpečovania potrieb dieťaťa, ktoré je odkázané svojou výživou na svojich rodičov. Vzhľadom na nárast príjmov otca od poslednej úpravy výživného v priemere 375 €, čo je nárast o viac ako 100 % v porovnaní s príjmom, ktorý otec dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ani pribudnutie mu ďalšej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu z terajšieho manželstva, voči ktorému vyživovaciu povinnosť má aj jeho matka, t.j. manželka otca, nebráni tomu, aby súd výživné zvýšil primerane k potrebám maloletého Y. a preto súd v súlade s citovaným ustanovením § prekročil v danom prípade návrh matky a výživné určil vo vyššej sume než pôvodne matka žiadala, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti súdom maloleté dieťa, kde súd návrhom nie je viazaný a tento môže i prekročiť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.2.2014 do 30.4.2014 k vzniku dlžného výživného vo výške 231 € (to je rozdiel medzi súdom určeným výživným 110 € mesačne a otcom plateným výživným 33 € mesačne za tri mesiace sporného obdobia), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).