Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-5-2022.pdf
PDF · 154.27 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne: X. W., nar. XX. Q. XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX X., okres O., štátny občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára 2022 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Neformálnou žiadosťou zo dňa 19. apríla 2021 (žiadosť o vysvetlenie), ktorá bola ústrediu Sociálnej poisťovne doručená dňa 21. apríla 2021 (ďalej len „žiadosť“) žalobkyňa podľa jej obsahu požiadala o posúdenie jej invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z. alebo „zákon o sociálnom poistení“) aj za obdobie od 1. januára 2004 do 10. februára 2021 a úpravu sumy jej invalidného dôchodku od 1. januára 2004 s tým, že napriek opakovaným kontrolným lekárskym 2 26Sa/5/2022
prehliadkam nebola poučená o tom, že má možnosť požiadať o posúdenie invalidity aj podľa zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodla o predmetnej žiadosti žalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X H.. zo dňa 19. novembra 2021 tak, že podľa § 70 ods. 1, § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni priznala od 19. apríla 2018 invalidný dôchodok vo výške 764,- EUR mesačne. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že žalobkyni od 19. apríla 2018 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume 408,30 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293dx uvedeného zákona zvýšila sumu priznaného invalidného dôchodku na základe jednotlivých vo výroku rozhodnutia citovaných valorizačných úprav až na sumu 827,70 EUR mesačne s počiatkom od 1. januára 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán citoval § 263 ods. 1 prvú vetu zákona o sociálnom poistení a uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, bol na základe podanej žiadosti jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav opätovne preskúmaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení“). Uviedol, že skutočnosti rozhodujúce na nárok a výplatu jej invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. sa nezmenili, a preto jej naďalej patrí invalidný dôchodok v doterajšej sume s tým, že v dávkovom konaní bolo odborným posudkom o jej invalidite zo dňa 6. septembra 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia jeho rozhodnutia preukázané, že je invalidná.
3. Ďalej uviedol, že žiadosť o zvýšenie sumy poberaného dôchodku (priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení) sa považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a preto bol nárok na invalidný dôchodok žalobkyne posúdený aj podľa uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 uvedeného zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Konštatoval, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia (ďalej len „PL SP“) pobočka Banská Bystrica zo dňa 6. septembra 2021 bol konštatovaný pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s určeným dátumom vzniku jej invalidity od 1. januára 2004. V posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity žalobkyňa získala potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia, konkrétne 3 649 dní obdobia dôchodkového poistenia, a preto pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Jeho suma bola určená podľa § 73 ods. 1 uvedeného zákona ako súčin jej priemerného osobného mzdového bodu určeného podľa § 63 ods. 1 a po jeho úprave podľa § 63 ods. 3 uvedeného zákona (1,3606), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku 3 26Sa/5/2022
dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, teda k 1. januáru 2004 (9 980 dní), ku ktorému bolo pripočítané obdobie dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku (7 026 dní), teda spolu bolo pre účely výpočtu sumy invalidného dôchodku žalobkyne podľa zákona č. 461/2003 Z.z. zohľadnené obdobie jej dôchodkového poistenia v rozsahu 17 006 dní (46,5918 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 19. aprílu 2018 (11, 9379 EUR), t. j. ku dňu, od ktorého jej bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Uvedeným výpočtom dospel prvostupňový orgán k sume invalidného dôchodku žalobkyne podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 756,80 EUR mesačne. 4. Prvostupňový orgán ďalej citoval § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že suma žalobkyni vyplácaného invalidného dôchodku, priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení je 408,30 EUR mesačne, teda je nižšia, než suma invalidného dôchodku určeného podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý činí 756,80 EUR mesačne, a preto bude žalobkyni vyplácať invalidný dôchodok vo vyššej sume s tým, že nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume, ktorý sa nevypláca, jej zaniká. 5. Konkretizoval aj jednotlivé valorizačné zvýšenia sumy priznaného invalidného dôchodku žalobkyne podľa zákona o sociálnom poistení odo dňa jeho priznania až do vydania rozhodnutia a konštatoval, že týmto rozhodnutím mení svoje rozhodnutie zo dňa 17. apríla 2020 č. XXX XXX XXXXX X - H.. Prílohou prvostupňového rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia žalobkyne, v ktorom bolo zhrnuté celkové obdobie jej dôchodkového poistenia, bolo označené rozhodujúce obdobie na určenie sumy invalidného dôchodku a zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období a tiež odborný posudok o invalidite žalobkyne zo dňa 6. septembra 2021, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie. Napriek vzniku nároku žalobkyne na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 jej prvostupňový orgán priznal invalidný dôchodok až od 19. apríla 2018, teda len 3 roky spätne od uplatnenia nároku na tento dôchodok a poukázal aj na § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie žalovaného 6. O odvolaní žalobkyne, v ktorom namietala, že jej bol invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení priznaný len od 19. apríla 2018 napriek tomu, že podmienky vzniku invalidity splnila už 1. januára 2004, rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára 2022 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). 7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia a podaného odvolania, skutkové zistenia prvostupňového orgánu verejnej správy a ich právne posúdenie, konkrétny výpočet sumy invalidného dôchodku žalobkyne podľa zákona č. 461/2003 Z.z. tak, ako to bolo zhrnuté v bodoch 3 až 5 4 26Sa/5/2022
tohto rozsudku. Po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie žalobkyne v celom rozsahu a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach podľa svojej úvahy dospel žalovaný k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť prvostupňového rozhodnutia. Na nárok na invalidný dôchodok žalobkyne a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté
v rozhodujúcom období v súlade s údajmi evidovanými v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a platnou právnou úpravou, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 8. K odvolacej námietke týkajúcej sa dátumu, od ktorého bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z., žalovaný uviedol, že bol správne priznaný od 19. apríla 2018, t. j. najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku naň a tiež poukázal na § 114 ods. 1 uvedeného zákona, s tým, že nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Zákonné ustanovenia, ktoré boli aplikované v súvislosti s nárokom žalobkyne na invalidný dôchodok a určením jeho sumy sú kogentného (záväzného/nariaďujúceho) charakteru, a preto neposkytujú priestor odchýliť od nich a ani možnosť ich nerešpektovať, a preto nebolo možné jej odvolacej námietke vyhovieť. Žaloba žalobkyne, doplnenie žaloby 9. Včas podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnila si náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že na základe jej žiadosť jej bol invalidný dôchodok „doplatený“ len za obdobie troch rokov od 19. apríla 2018 do 5. februára 2022 a žiadala, aby jej bol invalidný dôchodok vyplatený spätne za obdobie od 1. januára 2004 do 19. apríla 2018. Uviedla, že jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je už od 1. januára 2004 znížená o 75 %, a preto mala už od uvedeného dňa nárok na vyšší invalidný dôchodok. Napriek tomu, že Sociálna poisťovňa už od 1. januára 2004 menila podmienky a spôsob vypočítania invalidného dôchodku, žalobkyňa nebola o uvedenom informovaná napriek tomu, že pravidelne chodila na kontrolné lekárske prehliadky. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a uviedla, že ju mala Sociálna poisťovňa sama upozorniť na zmenu v zákone, v dôsledku ktorej jej vznikol nárok na invalidný dôchodok vo vyššej sume. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva podľa žalobkyne v tom, že žalovaný pri rozhodovaní o priznaní jej invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení len od 19. apríla 2018 aplikoval iba ustanovenie § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bez toho, aby aplikoval aj jeho druhý odsek. Bola toho názoru, že pokiaľ by žalovaný postupoval správne, vyšší invalidný dôchodok by jej bol priznal už od 20. januára 2018. Argumentovala tým, že o jej invalidnom dôchodku sa konalo aj v období od 5 26Sa/5/2022
19. apríla 2018 do 19. apríla 2021, keďže listom z 20. januára 2020 bola predvolaná na ústne pojednávanie o posúdení jej invalidity, ktoré sa malo uskutočniť 10. februára 2020. Posudkový lekár na tomto pojednávaní určil, že je invalidná podľa zákona o sociálnom poistení, čo napokon viedlo k priznaniu vyššieho invalidného dôchodku od 10. februára 2020 rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17. apríla 2020. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že minimálne od 20. januára 2020 do 17. apríla 2020 (89 dní, keďže išlo o priestupný rok) sa konalo o jej dávke invalidného dôchodku, a preto premlčacia doba na jeho výplatu neplynula. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 11. Žalovaný k žalobným námietkam žalobkyne uviedol, že sa s nimi vysporiadal už v žalobou napadnutom rozhodnutí a považuje ich za neopodstatnené. Zopakoval priebeh administratívneho konania a spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku žalobkyne podľa zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že jeho postup bol správny a dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o jej nároku na invalidný dôchodok. Jasným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci právne významné, a preto považoval žalobou napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie za zákonné a vecne správne. Žiadal, aby správny súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú. 12. K žalobnej námietke, že pri rozhodovaní mal žalovaný aplikovať aj § 114 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaný odcitoval § 114 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona. Uviedol, že vzhľadom na to, že konanie o dávke sa v súlade s § 184 zákona č. 461/2003 Z.z. začalo na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 19. apríla 2021, nebolo možné aplikovať § 114 ods. 2 uvedeného zákona. Invalidný dôchodok, na ktorý žalobkyni vznikol nárok, jej bol správne, v súlade s § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznaný od 19. apríla 2018, teda najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. K žiadosti žalobkyne o spätné vyplatenie invalidného dôchodku za obdobie od 1. januára 2004 do 19. apríla 2018 uviedol, že z odborného posudku o invalidite zo dňa 20. júna 2016 vyplýva, že žalobkyňa nežiadala o posúdenie invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z.z., a preto posudkový lekár sociálneho poistenia dňa 20. júna 2016 neposúdil invaliditu žalobkyne aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 1. januára 2004. Konanie na správnom súde
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd miestne príslušný pre toto konanie podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vecne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by bolo nutné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 2. apríla 2023. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (tvoria jeden celok) ako aj postupu, ktorý ich vydaniu 6 26Sa/5/2022
predchádzal nielen zo žalobných dôvodov, ale v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Pretože sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania a ani žiadna verejnosť, správny súd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 13. marca 2023 v súlade s § 137 ods. 3 druhej vety SSP po dobu 14 dní. Zistenia z administratívneho spisu 14. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok prvýkrát žiadosťou zo dňa 30. marca 1998 a žiadala ho priznať od 12. januára 1998. Invalidnou bola uznaná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 12. januára 1998, pretože vzhľadom na u nej v tom čase zistené ochorenia nebola schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Jej zostávajúci pracovný potenciál bol konštatovaný na úrovni 15 %. Invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. bol žalobkyni priznaný podľa § 29 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona od 12. januára 1998 rozhodnutím zo dňa 20. júla 1998. Invalidita navrhovateľky podľa zákona o sociálnom zabezpečení bola konštatovaná aj pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach realizovaných v rokoch 1999, 2002, 2003 a to až do 7. decembra 2006, kedy boli posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici prehodnotené zdravotné predpoklady pre ďalšie trvanie jej invalidity. Na základe aktuálnych odborných lekárskych nálezov žalobkyne bolo konštatované, že navrhovateľka naďalej nespĺňa zákonné kritériá pre trvanie invalidity, ale len čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože aj pri svojich zdravotných ťažkostiach je schopná vykonávať zamestnanie bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže. Následne vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2007, ktorým bol navrhovateľke s účinnosťou od 6. marca 2008 odňatý invalidný dôchodok bol v rámci preskúmavacieho konania zrušený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 26Sd/198/2008-24 zo dňa 9. apríla 2009, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového stavu, ktorý bol v rozpore s obsahom spisov a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni ústredie na ďalšie konanie. V rámci realizácie uvedeného rozsudku krajského súdu bol po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne Banská Bystrica zo dňa 20. augusta 2009 konštatované, že invalidita žalobkyne podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. trvá naďalej, a to spätne od 7. decembra 2006. Z hľadiska konštatovanej invalidity žalobkyne podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa skutkový stav nezmenil ani pri ďalších kontrolných prehliadkach realizovaných v roku 2013 a 2016. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke zo dňa 20. júna 2016 bolo v celkovom posudku o invalidite žalobkyne konštatované, že žalobkyňa nežiadala byť posúdená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Pri ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadke zo dňa 10. februára 2020 bolo v celkovom posudku o invalidite žalobkyne uvedené, že išlo o pravidelnú kontrolu zdravotného stavu 59-ročnej žalobkyne v popredí so srdcovo-cievnym ochorením pri pozitívnej rodinnej anamnéze. V roku 2008 prekonala infarkt myokardu, vykonaný bol 7 26Sa/5/2022
kardiochirurgický zákrok na viacerých srdcových cievach. Posledná hospitalizácia s cieľom ďalšej revaskularizácie myokardu bola v januári 2013 (stav po PCI CABG na RCA). Priebežné funkčné vyšetrenie srdca (echokg) sú s dlhodobo nezmeneným nálezom, infarkt sa vyhojil rozsiahlou aneuryzmou na špici, prítomná je akinéza spodnej steny, vývrhová schopnosť ľavej komory je výrazne redukovaná - 35 %. Pri uvedenom zdravotnom postihnutí, pri ktorom nedošlo k pozitívnej zmene, zostáva pokles pracovného potenciálu žalobkyne znížený naďalej na úroveň invalidity. Onkogynekologické ochorenie po liečbe v minulosti (rok 1998) je naďalej dlhodobo stabilizované, a preto je posudkovo nevýznamné. Miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je pri uvedenom zdravotnom postihnutí 75 % v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., a to dňom vykonania kontroly, teda dňom 10. januára 2020, zároveň bolo konštatované, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu žalobkyne jej bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 615 328 7107 0 - I. zo dňa 17. apríla 2020 priznaný podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 283dx zákona č. 461/2003 Z.z. od 10. februára
2020 invalidný dôchodok vo výške 742,90 EUR mesačne s tým, že podľa § 263a ods. 5 uvedeného zákona jej súčasne od 10. februára 2020 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume 461,20 EUR mesačne. 15. Uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne dňa 10. februára 2020 s následne vydaným rozhodnutím zo dňa 17. apríla 2020 bolo dôvodom na podanie neformálnej žiadosti žalobkyne zo dňa 14. júna 2021, na základe ktorej začalo aktuálne preskúmavané konanie Sociálnej poisťovne. Za účelom rozhodnutia o nej bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne dňa 6. septembra 2021 v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je ochorenie obehovej sústavy v zmysle kapitoly IX. odd. A, pol. 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, a to chronická ischemická choroba srdca s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení, maximálna záťaž 50 W-NYHA III. a pokles jej pracovnej schopnosti bol v porovnaní so zdravou fyzickou osobou určený na úrovni 75 %. V posudku bolo uvedené, že ide o kontrolu zdravotného stavu 60-ročnej žalobkyne, vyučenej predavačky, ktorá vykonávala práce rôzneho charakteru, a to na základe jej žiadosti, ktorou sa domáhala posúdenia invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie od 1. januára 2004 do 10. februára 2021. Z posudku vyplynulo, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou v januári 1998 pre onkogynekologické ochorenie - zhubný nádor krčka maternice. Pri vykonanej kontrole dňa 7. decembra 2006 došlo k zmene jej invalidity na čiastočnú invaliditu, čo bolo potvrdené dňa 21. januára 2009 aj v odvolacom konaní. Dňa 20. augusta 2009 pri kontrole v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z.z. - realizácia rozsudku krajského súdu, bol zdravotný stav žalobkyne opakovane prehodnotený so záverom, že bola uznaná invalidnou spätne od 7. decembra 2006 pre onkogynekologické ochorenie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre onkogynekologické 8 26Sa/5/2022
ochorenie zodpovedala od 7. decembra 2006 75 -im %-ám. Dňa 17. januára 2013 bola vykonaná ďalšia pravidelná kontrola zdravotného stavu žalobkyne. Z posudkového hľadiska bolo za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označené ochorenie srdca po prekonanom infarkte myokardu s vykonaným kardiochirurgickým zákrokom na viacerých srdcových cievach, s významne poklesnutou činnosťou srdca podľa echokg vyšetrenia. Onkogynekologické ochorenie po absolvovanej liečbe bolo stabilizované. Bolo konštatované, že jej pracovný potenciál je naďalej poklesnutý na úroveň invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že v zmysle zákona o sociálnom poistení by miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť pre toto ochorenie srdca k dátumu vykonanej kontroly predstavovala 75 %. Ďalšia kontrola zdravotného stavu žalobkyne bola vykonaná dňa 20. júna 2016 za osobnej účasti žalobkyne, kedy PL SP pobočky Sociálnej poisťovne potvrdil pokles pracovného potenciálu žalobkyne na úroveň invalidity pre nemennosť a nezlepšenie jej zdravotného stavu - pre ochorenie srdca. Súčasne je v zápisnici uvedené, že žalobkyňa nežiadala byť posúdená podľa zákona č. 461/2003 Z.z., čo potvrdila aj svojím podpisom. V prípade posúdenia jej zdravotného stavu podľa zákona o sociálnom poistení by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ochorenie srdca činila od 20. júna 2016 75 %. Naposledy vykonaná pravidelná kontrola bola realizovaná dňa 10. februára 2020 na žiadosť žalobkyne, ktorá bola vykonaná v jej neprítomnosti, pretože na zaslané predvolanie nereagovala. Bola uznaná naďalej invalidnou podľa zákona č. 100/1988 Zb. pre ochorenie srdca. Onkogynekologické ochorenie bolo dlhodobo stabilizované. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bol stanovený dátum vzniku jej invalidity dňom 10. februára 2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % a ďalšia kontrola jej zdravotného stavu nebola vzhľadom na charakter zdravotného postihnutia a jej vek stanovená. V závere posudku zo dňa 6. septembra 2021 bol konštatovaný dátum vzniku invalidity žalobkyne podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 so 75 % poklesom jej pracovnej schopnosti. 16. Na podklade tohto posúdenia zdravotného stavu žalobkyne bolo prvostupňovým rozhodnutím zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 17. apríla 2020 a žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení od 19. apríla 2018, teda 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok podľa tejto právnej normy s tým, že uvedeným dňom jej zároveň zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok (priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení), pretože jeho suma je nižšia (408,30 EUR mesačne), než suma novopriznaného invalidného dôchodku. Právny rámec 17. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, 9 26Sa/5/2022
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 21. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 23. Podľa § 203 ods. 2 SSP Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 24. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa 10 26Sa/5/2022
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 22. Podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
25. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly IX. odd. A, pol. 1, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemickú chorobu srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3 - 4 km/hod, chôdza do schodov na 1. poschodie, ľahká telesná práca), max. záťaž 50W-NYHA III. vyjadriť v rozpätí 60 až 80 %. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy. 26. Podľa § 72 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku d) nad 28 do 34 rokov je najmenej päť rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. 11 26Sa/5/2022
27. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom na toto konanie. (1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Spôsob určenia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z § 60 až 64 uvedeného zákona. 28. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie; Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. 30. Podľa čl. 1, prvej vety Ústavy SR; Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 31. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ; Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 32. Podľa §109 ods. 1, prvá veta, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 12 26Sa/5/2022
33. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. 34. Podľa § 227 ods. 3, prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie; Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. 35. Podľa § 112 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. 36. Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
(2) Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený. 37.Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení; (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 615 328 7107 0 zo dňa 9. februára 2022, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 615 328 7107 0-I zo dňa 19. novembra 2021, ktorým bol žalobkyni od 19. apríla 2018 priznaný invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vo výške 764,- EUR mesačne s tým, že od 19. apríla 2018 jej zaniká nárok na dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení v nižšej sume 408,30 EUR mesačne a zároveň bola suma priznaného invalidného dôchodku na základe jednotlivých vo výroku rozhodnutia konkretizovaných valorizačných úprav zvýšená od 1. januára 2021 až na sumu 827,70 EUR mesačne. 39. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len 13 26Sa/5/2022
preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). 40. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, a to na základe skutkového stavu veci zisteného ku dňu 18. 02. 2022 (§135 ods. 1 SSP), kedy nadobudlo rozhodnutie žalovaného právoplatnosť. 41. V konaní nebol sporný výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobkyne so vznikom jej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa zákona o sociálnom poistení, dátum vzniku jej invalidity podľa obidvoch právnych noriem, výpočet invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, keď žalobkyňa nenamietala žiadny z relevantných činiteľov pre určenie výšky dôchodkovej dávky, ani postup žalovaného a prvostupňového orgánu podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Sporný bol dátum priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 19. apríla 2018, teda len 3 roky spätne od žiadosti žalobkyne o jeho priznanie napriek tomu, že invalidnou podľa zákona o sociálnom poistení bola uznaná už od 1. januára 2004. 42. Zákonným predpokladom vzniku invalidity podľa zákona o sociálnom poistení je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok a ktorý mu spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nepriaznivý zdravotný stav musí byť objektívne preukázaný zdravotnou dokumentáciou a musí mať dlhodobý charakter. To znamená, že zhoršený zdravotný stav nereaguje na liečbu z hľadiska medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom napriek využitiu dostupných liečebných možností, prípadne boli liečebné možnosti vyčerpané a zdravotný stav poistenca nemožno podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy pozitívne ovplyvniť. Zhoršený zdravotný stav zároveň znižuje, obmedzuje alebo vylučuje možnosť jeho 14 26Sa/5/2022
pracovného uplatnenia. Pre účely rozhodnutia o invalidizácii poistenca podľa Zákona o sociálnom poistení sa zdravotný stav poistenca posudzuje komplexne a pri určení percentuálnej miery poklesu
jeho pracovnej schopnosti sa vychádza z jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. takého, ktorý sa na poklese jeho pracovnej schopnosti podieľa najväčšou mierou a ostatné zdravotné ťažkosti sa posudkovo zohľadnia maximálne 10% navýšením miery poklesu jeho pracovnej schopnosti priznanej pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Podmienky invalidizácie poistenca a kritériá relevantné pre určenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti sú upravené v § 71 Zákona o sociálnom poistení a v jeho Prílohe č. 4, v ktorej sú zadefinované jednotlivé zdravotné postihnutie z hľadiska ich závažnosti a ich prejavov s konkrétne určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti poistenca alebo určením jej percentuálneho rozpätia, v rámci ktorého sa zohľadnia konkrétne prejavy zdravotného postihnutia toho - ktorého poistenca a ich vplyv na funkčnosť dotknutého orgánového systému, ale aj stabilizácia ochorenia, jeho predpokladaný vývoj, možnosti liečby, zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, možnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie a pod., ako to vyplýva z § 71 ods. 3, 4, 8 Zákona o sociálnom poistení. 43. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov, pričom jedným z dôkazom sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) cit. zákona). Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudok/posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal záver posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 6. septembra 2021 v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť jeho záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy predložené žalobkyňou, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery, predchádzajúce odborné posudky o jej invalidite a žalobné námietky. 44. Preskúmaním obsahu žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie a posudku PL SP pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 6. septembra 2021, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správny súd konštatuje, že PL SP vychádzal pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne z odborných lekárskych nálezov z obdobia rokov 2009 - 2019, ktoré dokumentovali priebeh, rozsah, vývoj a závažnosť jej zdravotných ťažkostí počas jej trvajúcej invalidity podľa kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení (onkogynekologický nález z 23. 03. 2009, psychiatrický nález z 29. 05. 2009, kardiologické nálezy z 23. 03. 2009, 05. 09. 2012, 14. 03. 15 26Sa/5/2022
2016, 02. 12. 2019, echokg. vyšetrenie z 10. 12. 2012), ktoré zobral do úvahy komplexne a bez rozporov. Zhrnul a odôvodnil aj výsledky posúdenia zdravotného stavu žalobkyne od vzniku jej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení až ku dňu posledného posudkového posudzovania. V súlade s objektívnymi nálezmi odborných vyšetrení a ich diagnostickými závermi, ktoré z nich vyplynuli, označil komplexne zistené zdravotné ťažkosti žalobkyne správne. Správne určil aj jej rozhodujúce zdravotné postihnutie - chronickú ischemickú chorobu srdca, pretože sa najväčšou mierou podieľalo na znížení jej pracovnej schopnosti, keďže pôvodne invalidizujúce onkogynekologické ochorenie je po príslušnej liečbe dlhodobo stabilizované. S ohľadom na preukázané funkčné postihnutie obehovej sústavy (NYHA III.) zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne správne, v súlade s posudkovými kritériami pod položku 1 písm. c) kapitoly IX. oddiel A prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vyjadril v hornej polovici zákonného rozpätia (75%), ktoré odôvodňuje vznik jej invalidity, pretože prevyšuje 40%. Zdravotné ťažkosti žalobkyne boli v posudku o jej invalidite zrozumiteľne vyhodnotené konkrétnou vecnou argumentáciou, ktorá mala podklad v jej zdravotnej dokumentácii a zákonných a posudkových kritériách, a preto bol relevantným podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia. 45. Skutkové okolnosti danej veci, keď žalobkyňa bola uznaná invalidnou podľa zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004, pričom o invalidný dôchodok podľa tejto právnej normy požiadala až 19. apríla 2021 a po splnení ďalších zákonných predpokladov v zmysle § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení žalovaný správne právne posúdil, keď ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení od 19. apríla 2018, teda 3 roky spätne od podanej žiadosti o jeho priznanie s tým, že k uvedenému dňu jej v zmysle § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení zaniká nárok na dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jeho suma bola nižšia,
než suma novopriznaného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Suma invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení bola pritom vypočítaná správne v súlade s § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení postupom, ktorý bol podrobne zdôvodnený v prvostupňovom rozhodnutí a na ktorý správny súd v podrobnostiach poukazuje (bod 3 tohto rozsudku), pretože bol realizovaný v súlade so zákonom, na základe evidenčných údajov Sociálnej poisťovne a správnym matematickým výpočtom. 46. Žalobná námietka, že invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení mal byť žalobkyni priznaný už od vzniku jej invalidity podľa tejto právnej normy, teda od 1. januára 2004 nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Z § 109 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že vznik nároku na invalidný dôchodok a vznik nárok na jeho výplatu sú odlišné právne skutočnosti, ktoré sú upravené odlišným spôsobom. Kým nárok na invalidný dôchodok vzniká odo dňa splnenia podmienok na jeho vznik, ktoré sú upravené v § 70 uvedeného zákona, predpokladom vzniku nároku na jeho výplatu je okrem uvedeného (§ 70) aj podanie žiadosti o jeho priznanie. Invalidný dôchodok sa teda poistencovi 16 26Sa/5/2022
nepriznáva z úradnej povinnosti, ale až na základe jeho žiadosti, ak sa v administratívnom konaní preukáže, že splnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Uplatnenie nároku na invalidný dôchodok totiž spočíva na rozhodnutí poistenca. Poberanie invalidného dôchodku nie je jeho povinnosťou, ale jeho právom, ktoré si môže, ale aj nemusí uplatniť. Predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je (okrem iných zákonných predpokladov) predovšetkým vznik invalidity poistenca, ktorý je odôvodnený jeho zdravotným stavom. Predpokladom vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku je okrem uvedeného vôľa poistenca poberať invalidný dôchodok, ktorú prejaví podaním žiadosti o jeho priznanie. V preskúmavanej veci to znamená, že invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení nemohol byť žalobkyni priznaný od vzniku jej invalidity podľa zákona o sociálnom poistení, teda od 01. 01. 2004 bez toho, aby o jeho priznanie požiadala, pričom žiadosť o jeho priznanie bola zároveň v administratívnom konaní dôvodom na posúdenie jej zdravotného stavu podľa kritérií daných zákonom o sociálnom poistení. Možnosť priznania invalidného dôchodku je napriek splneniu zákonom stanovených podmienok vzniku nároku naň (vznik invalidity a ďalšie podmienky podľa § 70) v záujme právnej istoty obmedzená obdobím 3 rokov spätne od podania žiadosti tak, ako to vyplýva z § 112 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. až podaním - žiadosťou zo dňa 19. apríla 2021, a preto jej bol invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení správne priznaný len od 19. apríla 2018, teda 3 roky spätne od jej žiadosti zo dňa 19. apríla 2021. 47. Žalobkyňa sa tiež mýli, keď tvrdí, že Sociálna poisťovňa ju ako poberateľku invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení mala informovať o možnosti uplatniť si nárok na invalidný dôchodok aj podľa zákona o sociálnom poistení, pretože toto jej tvrdenie nemá oporu v platnej úprave. Povinnosti Sociálnej poisťovne v oblasti sociálneho poistenia, ktorého súčasťou je aj dôchodkové poistenie, sú upravené v § 226 a 226a zákona o sociálnom poistení a z nich vyššie uvedené tvrdenie žalobkyne nevyplýva. Naopak, z § 227 ods. 3 uvedeného zákona vyplýva, že je to práve poistenec (žalobkyňa), ktorý je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku a vznik nároku na jej výplatu. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že o priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení požiadala skôr, než žiadosťou zo dňa 19. apríla 2021, a preto žalovaný nijako nepochybil, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení priznaný v súlade s § 112 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona len od 19. apríla 2018. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej dňa 20. júna 2016 žalobkyňa nežiadala byť posúdená podľa zákona č. 461/2003 Z.z., z čoho možno usudzovať, že o tejto možnosti bola informovaná/poučená a rozhodla sa ju nevyužiť. 48. Argumentácia žalobkyne týkajúca sa premlčania nároku na výplatu dávky nemala pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žiadny právny význam, pretože nárok na výplatu invalidného dôchodku jej bol priznaný 3 roky spätne od podania žiadosti 17 26Sa/5/2022
v súlade s § 112 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, teda zákonná možnosť priznať uplatnený nárok na invalidný dôchodok aj za už uplynulé obdobie (3 roky späť do minulosti) bola využitá v celom rozsahu. Priznanie invalidného dôchodku spätne viac ako 3 roky od podanej žiadosti zákon neumožňuje. Je pritom potrebné uviesť, že poukaz žalovaného na § 114 uvedeného zákona nebol v danej veci náležitý, pretože uvedené ustanovenie rieši premlčanie nároku na výplatu dávky uplynutím obdobia 3 rokov odo dňa, od ktorého dávka patrila, teda odo dňa, od ktorého boli splnené zákonom stanovené
podmienky na jej výplatu (§ 109 ods. 2), ak bol nárok na výplatu dávky uplatnený za obdobie viac ako tri roky od podanej žiadosti, čo nezodpovedalo skutkovým okolnostiach v danej veci. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení bol žalobkyni správne priznaný 3 roky spätne od podanej žiadosti, čo zodpovedá § 112 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona. 49. Na základe vyššie uvedených úvah dospel správy súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení od 19. apríla 2018 s tým, že uvedeným dňom jej zaniká nárok na nižší doposiaľ vyplácaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, bolo vydané v súlade zo zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou. Správny súd na základe žalobkyňou tvrdených dôvodov (uplatnených žalobných námietok), ale ani po preskúmaní veci v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP nezistil žiadny dôvod žalobkyňou tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto žalobu žalobkyne zamietol v súlade s § 190 SSP. 50. Pre úplnosť správny súd dodáva, že nezistil pochybenie ani v postupe prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného, keď PL SP pobočky Sociálnej poisťovne posudzoval zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti napriek tomu, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia vykonáva za osobnej účasti poistenca, ak o to poistenec požiada, pretože počas krízovej situácie sa § 153 ods. 5, časť veci za bodkočiarkou neuplatňuje. To znamená, že podmienka osobnej účasti nemusí byť splnená, čo vyplýva z § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý bol do uvedeného zákona doplnený čl. II zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, a to v súvislosti s trvaním mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID - 19. Počas krízovej situácie môže byť vyhlásená mimoriadna situácia, ktorá bola vládou Slovenskej republiky v súvislosti so šírením ochorenia COVID - 19 vyhlásená od 12. marca 2020 trvala aj počas posudzovania zdravotného stavu žalobkyne PL SP pobočky Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa ani nepožiadala o jej osobnú účasť na posudzovaní jej zdravotného stavu. 51. O náhrade trov konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti 18 26Sa/5/2022
úspech. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom úspešný nebola, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).