Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-500-2013.pdf
PDF · 105.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/500/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnave samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: D., zast. JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, Pribinova 46, Hlohovec, proti odporcovi: H. za účasti vedľajšieho účastníka Wüstenrot poisťovňa a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO 31383408, o náhradu škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 34,55 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 7.304,70 eur s príslušenstvom na tom základe, že odporcovi dňa 6. 2. 2006 udelila plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom vo veci uplatňovania nároku na náhradu škody v sume 160.100 Sk proti J., ktorú mali spôsobiť za trvania nájomného vzťahu navrhovateľke tým, že zdevastovali byt na R. Odporca napriek vedomosti o vytýčení pojednávania na termín 10. 1. 2011 navrhovateľku o termíne neinformoval, sám sa tohto pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, nezabezpečil za seba náhradu a po začatí pojednávania súdu oznámil, že ju nezastupuje. Urobil tak bez toho, aby predtým navrhovateľke o úmysle vypovedať jej plnomocenstvo oznámil. Navrhovateľka o termíne pojednávania nemala vedomosť, nemohla sa ho teda zúčastniť. Nemohla teda predkladať žiadne návrhy na dokazovanie, resp. argumenty na podporu svojich tvrdení. Na pojednávaní súd vyhlásil dokazovanie za skončené a návrh zamietol. Prvostupňové rozhodnutie OS Piešťany Krajský súd v Trnave potvrdil s tým, že neboli porušené jej práva a udalosti zo dňa 10. 1. 2011 sú len internou záležitosťou navrhovateľky a odporcu ako jej právneho zástupcu. Nárok oprela o ust. § 18 ods. 1, 2 zákona o advokácii, § 6 písm. a, b/ Advokátskeho poriadku, keď existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu a zamietnutím návrhu navrhovateľky, ktoré malo za následok vznik škody, ktorá predstavuje čiastku 5.314,34 eur - náhrada škody, ktorej sa navrhovateľka domáhala v súdnom konaní 7C 314/08 vedenom pred OS Piešťany a čiastku 318,86 eur - súdny poplatok, ako aj škoda vo výške 1.671,50 eur
- náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinná uhradiť manželom U. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada zaviazať odporcu na zaplatenie čiastky 7.304,70 eur s príslušenstvom na tom základe, že odporca ju zastupoval v konaní 7C 314/08 vedenom pred OS Piešťany, zastupovanie doposiaľ platne nezaniklo. O tom, že ju odporca nezastupoval, sa dozvedela
až z rozsudku. Odporcu každý deň kontaktovala, telefón jej nezdvíhal a o termíne pojednávania 10. 2. 2011 nemala vedomosť. Medzitým zistila, že odporca pán U. dal niektoré veci do záložne, mala svedkov, dôkaz o tom, že zdemoloval iný byt a keďže odporca nebral telefón, dôkazy mu nemala ako oznámiť. V záložni jej povedali, že veci vydajú advokátovi alebo polícii. V konaní nebol vypočutý JI. ani upratovacia čata. Odporca tým, že sa pojednávania nezúčastnil, jej spôsobil škodu 5.314,34 eur ako škodu na byte, 318,86 eur súdny poplatok a 1.671 eur trovy právneho zastúpenia, ktoré bola zaviazaná rozsudkom uhradiť. Bola pripravená navrhnúť svedkov, ktorí by preukázali, že veci, ktoré boli odcudzené z bytu, tam skutočne boli, ako i svedkov, ktorí by preukázali rozsah poškodenia bytu. Svedkov oznámila odporcovi, ktorý povedal, že je na to čas a súd zváži, ktorých svedkov vypočuje. Sú splnené všetky podmienky pre náhradu škody - objektívna zodpovednosť odporcu, k vzniku škody došlo pri činnosti odporcu pri výkone advokácie, škoda bola preukázaná - trovy konania a ušlý zisk, náklady, ktoré vynaložila navrhovateľka na opravu bytu. Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu odporcu, navrhovateľka by s odkazom na listinné dôkazy a výpovede svedkov, ktorých chcela navrhnúť, preukázala svoj nárok. Je daná príčinná súvislosť medzi konaní odporcu a vzniknutou škodou, nakoľko ak by k plneniu svojich povinností pristupoval odporca riadne, ku vzniku škody by nedošlo. Jeho zavinením je pohľadávka nevymožiteľná v dôsledku premlčania. V rámci odvolacieho konania nebolo možné vykonávať a navrhovať dôkazy, ak neboli navrhnuté pred súdom prvého stupňa a tento ich nevykonal, alebo ak by ich odvolací súd z vlastnej iniciatívy nepovažoval za potrebné vykonať. Navrhovateľka vzhľadom na komunikáciu s odporcom nemala možnosť mu dôkazy oznámiť. Ak odporca mal za to, že v konaní nebude úspešná, nebol to dôvod na ukončenie zastupovania spôsobom, akým sa tak stalo. Odporca bol za ňou iba raz v F.i, na pojednávaní s ňou nekomunikoval, a preto si dôkazy zabezpečovala sama. Mala za to, že tieto predloží súdu na pojednávaní. Odporca vedel o tom, že chce ako svedka majiteľa upratovacej firmy. Sám jej povedal, že si má zohnať odhadcov na posúdenie škody. Mala vedomosť iba o pojednávaní, na ktorom sa zúčastnila, o ďalších pojednávaniach a priebehu konania ju odporca neinformoval. Dôverovala mu, sekretárka jej povedala, že je zaneprázdnený.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, keď navrhovateľka podala návrh 1. 7. 2013, po uplynutí 2-ročnej subjektívnej lehoty, lehota začala plynúť 10. 1. 2011. Pojednávanie 10. 1. 2011 nebolo jediné, na jednom z nich 24. 5. 2010 bola navrhovateľka aj vypočutá, návrhy na dokazovanie nemala, toto nenavrhla ani v odvolacom konaní. Jemu dôkazy neoznamovala ani neoznačovala. Vopred navrhovateľku upozornil na dôkaznú núdzu, táto povedala, že odporcovia sa brániť nebudú. Navrhovateľke neúčtoval ani trovy podľa vyhlášky. Písomne navrhovateľke vypovedanie plnomocenstva neoznámil. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že nárok nebol preukázaný, teda bez ohľadu na to, či bol na poslednom pojednávaní, návrh by bol zamietnutý. O priebehu pojednávaní navrhovateľku informoval, bola chorá, preto za ňou chodil do F.
Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť. Pripojil sa k vyjadreniu odporcu a uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaní advokáta a vznikom škody. Samotná skutočnosť, že účastník nebol v konaní úspešný, nezakladá právo na náhradu škody. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je daná iba v prípade súčasného splnenia výkonu advokácie, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Ako predbežnú otázku je potrebné riešiť, či by bol žalobca úspešný, nebyť pochybenia advokáta a či škoda klientovi vznikla iba v dôsledku nekvalitného poskytovania pomoci. Príčinná súvislosť medzi konaním advokáta a neúspechom jeho klienta je daná len vtedy, ak právo klienta skutočne existovalo a nebolo mu priznané iba pre pochybenie advokáta /rozsudok NS ČR 25Cdo 1862/2001/. Už úplne nedostatočný je kauzálny nexus medzi konaním žalovaného a vznikom údajnej škody žalobcovi. V konaní na OS Piešťany bolo niekoľko pojednávaní, bolo vykonané dokazovanie a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, účasť odporcu na pojednávaní by nezmenila výsledok konania.
Z obsahu spisu OS Piešťany 7C 314/2008 vyplýva, že navrhovateľka si voči manželom U. návrhom podaným súdu 9. 3. 2008 uplatnila náhradu škody, ktorá mala byt po dobu nájmu spôsobená na jej byte na R.. Návrh spísal odporca, ktorému navrhovateľka udelila plnomocenstvo na zastupovanie v konaní 6. 2. 2006. Odporca sa súdu riadne ospravedlnil na pojednávanie vytýčené na 1. 6. 2009.29. 6. 2009. Na pojednávaní 15. 2. 2010 navrhovateľka nebola prítomná, jej zástupca, teda odporca, prítomný bol. Na ďalšie pojednávanie určené na 14. 4. 2010 sa ospravedlnil zástupca odporcov, Ďalšie pojednávanie bolo 24. 5. 2010, kedy bola vypočutá i navrhovateľka. Ďalšie pojednávania boli zmarené pre ospravedlnenie zástupcov odporcu. Dňa 10. 1. 2011 o 9,45 hod. sa uskutočnilo
pojednávanie, na ktoré odporca prevzal predvolanie 29. 10. 2010. Tento faxom doručeným súdu 10. 1. 2011 o 9,59 hod. oznámil, že navrhovateľku už nezastupuje. Toto podanie bolo súdu doručené v priebehu pojednávania. Súd pojednával v neprítomnosti zástupcu navrhovateľky, vyhlásil dokazovanie za skončené a návrh zamietol. Súd nemal znaleckými posudkami za preukázané, že škodu, ktorá bola nimi vyčíslená, spôsobili odporcovia. Súd porovnal hnuteľné veci uvedené v súpise bytového zariadenia pri uzavretí nájomného vzťahu a veci uvedené v posudku, pričom dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala skutočnosť, že ňou deklarované odcudzené veci sa v čase trvania nájomného vzťahu v predmetnom byte nachádzali, boli odporcom k dispozícii a títo ich odcudzili., resp. poškodili alebo zničili, na strane odporcov nebolo zo strany navrhovateľky preukázané protiprávne konanie, v niektorých prípadoch nepreukázala navrhovateľka ani vznik škody. Krajský súd v Trnave Rozsudkom zo dňa 10. 1. 2011 č. k. 23Co 56/2012-263 prvostupňový rozsudok potvrdil. V odôvodnení súd uviedol, že sama navrhovateľka bola vypočutá na pojednávaní 24. 5. 2010, vypovedala k svojmu návrhu, bol prítomný aj jej zástupca. Mohla predkladať a označiť dôkazy. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 10. 1. 2011 zástupca navrhovateľky prevzal 29. 10. 2011 a po vyhlásení dokazovania za skončené a záverečnej reči zástupcu odporcov sa dostavila pracovníčka podateľne, ktorá krátkou cestou predložila oznámenie H., že navrhovateľku nezastupuje. Tento mal navrhovateľku informovať o termíne pojednávania a vykonať to, čo neznesie odklad. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, účastníci vrátane navrhovateľky boli vypočutí, navrhovateľka mohla počas celého konania predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k všetkým vykonaným dôkazom, či už prostredníctvom svojho zástupcu alebo aj sama. Ukončenie plnomocenstva sa stalo účinným pre súd jeho oznámením, teda po záverečnej reči. Navrhovateľka mala dostatočný čas na to, aby predkladala dôkazy na svoje tvrdenia.
Z obsahu spisu vyplýva, že znalecký posudok č. 2/2005 vypracovala znalkyňa J. na základe objednávky navrhovateľky. Znalkyňa vyčíslila poškodenie veci, odcudzené, zničené veci. Rovnako znalecký posudok č. 7/2005 vypracovaný Dr. TZ. bol vypracovaný na základe objednávky navrhovateľky, na určenie všeobecnej ceny stratených predmetov. Súd však nemal za preukázané, že škodu spôsobili odporcovia, pričom súd porovnal veci uvedené v posudku so súpisom vecí pri prenájme bytu. Navrhovateľka nepreukázala, že ňou uvádzané odcudzené veci sa v byte nachádzali, u zničených vecí koberce odporcovia vyhodili, nakoľko boli zničené, v prípade ďalších vecí takisto navrhovateľka nepreukázala ich zničenie odporcami. Pri súpise vecí v čase uzatvárania nájomnej zmluvy boli spísané i poškodené veci. Odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľka neobdržala vypovedanie plnej moci, nebola oboznámená s termínom pojednávania a tým jej bolo odopreté právo na dokazovanie viny odporcov / ktoré nekonkretizovala a žiadne dôkazy neoznačila/.
Predmetom konania je zaplatenie náhrady škody.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 132/1990 Z. z. o advokáci „advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť“. Podľa § 26 ods. 3 každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne. Podľa ods. 4 ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Podľa § 18 ods. 2 advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa ods. 4 advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Podľa ods. 5 odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle § 26 zákona o advokácii je tzv. objektívnou zodpovednosťou, teda zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nie je teda dôležité, či ju advokát spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: 1/ výkon advokácie, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený.
O vzťah príčinnej súvislosti /kauzálny nexus/ ide pri priamej väzbe javov /objektívnych súvislostí/, v rámci ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /následok/. Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a zisťovať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti /R 21/1992, Rozsudok NS SR 2Co 144/2008, Uznesenie 1Cdo 105/2012/. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná /sama je následkom niečoho/ a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo /bezprostredne/ predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený
- nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Ak sa teda v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť /konanie advokáta/ je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak je príčin viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne, pričom sa časovo neprekrývajú. V takom prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich
príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku.
V danom prípade mal odporca spôsobiť škodu navrhovateľke v dôsledku jeho konania - zastupovania v konaní OS Piešťany 7C 314/2008.
Zodpovednosť advokáta v zmysle citovaných ustanovení zákona, ako objektívna zodpovednosť, je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: 1/ výkon advokácie, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Dôkazná povinnosť na preukazovaní súčasného splnenia všetkých podmienok spočíva na navrhovateľovi. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Je potrebné zisťovať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčinnej súvislosti je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku, t. j. ak konanie, resp. opomenutie advokáta je práve tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. I tu spočíva dôkazné bremeno na navrhovateľovi.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu za vznik prípadnej škody navrhovateľky nenesie odporca. Nebola preukázaná nielen škoda, ale ani príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Z rozhodnutia vo veci OS Piešťany 7C 314/2008 je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu nedošlo konaním odporcu. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala skutočnosť, že ňou deklarované odcudzené veci sa v čase trvania nájomného vzťahu v predmetnom byte nachádzali, boli odporcom k dispozícii a títo ich odcudzili., resp. poškodili alebo zničili, na strane odporcov nebolo zo strany navrhovateľky preukázané protiprávne konanie, v niektorých prípadoch nepreukázala navrhovateľka ani vznik škody. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že navrhovateľka mala dostatočný čas na to, aby predkladala dôkazy na svoje tvrdenia. Nemožno potom konštatovať, že by jej škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Príčinou vzniku škody je iná skutočnosť, konkrétne neunesenie dôkazného bremena navrhovateľky. Neúspešnosť v spore sama osebe nezakladá právo na náhradu škody voči zástupcovi.
Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov v tomto konaní - JI.a, ktorý mal byť prítomný pri vyprataní bytu a pracovníka upratovacej služby. Tieto dôkazy nemajú v tomto konaní opodstatnenie, nakoľko výsluchom týchto svedkov by súd nahrádzal dokazovanie v pôvodnom konaní OS Piešťany. Navrhovateľka v priebehu konania na OS Piešťany napriek tomu, že počas jeho trvania mala možnosť, tieto dôkazy neoznačila a neurobila tak ani v odvolacom konaní. Jej obrana, že odvolací súd v zásade nevykonáva dokazovanie, v tomto smere neobstojí - sama v odvolaní uviedla, že jej bolo odopreté právo na dokazovanie viny odporcov, dôkazy však ani v tomto podaní neoznačila. Ani v tomto konaní nepreukázala, že by tieto dôkazy odporcovi označila /sám s najväčšou pravdepodobnosťou o týchto dôkazoch objektívne nemohol mať vedomosť, nakoľko nebol účastný odovzdávania bytu alebo jeho upratovania/, teda ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Navrhovateľka bola naviac prítomná na pojednávaní, bola vypočutá a nepochybne tak mala možnosť dôkazy v rámci svojej výpovede súdu navrhnúť. Bolo by potom na zvážení súdu, či by také navrhnuté dôkazy vykonal a považoval ich za relevantné. V danom štádiu súd nemôže túto činnosť nahrádzať a postup navrhovateľky sa javí za daných okolností ako účelový.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že neprítomnosť odporcu na pojednávaní 10. 1. 2011 a skutočnosť, že navrhovateľke odporca neoznámil ukončenie zastupovania, nemala vplyv na rozhodnutie súdu, keď dôvodom zamietnutia návrhu bolo neunesenie dôkazného bremena a na využitie tohto práva mala navrhovateľka dostatočný časový priestor ako bolo uvedené. Neúspech v spore sám o sebe nespôsobuje vznik nároku na náhradu škody voči advokátovi v rámci jeho advokátskej činnosti. V rámci prejednania tejto predbežnej otázky - či by bola navrhovateľka v spore úspešná, ak by nedošlo k pochybeniu advokáta, súd dospel k záveru, že toto pochybenie /neprítomnosť a neukončenie zastupovania riadnym zákonným spôsobom/, nemalo vplyv na výsledok sporu v skoršom konaní. Tu je potrebné prihliadnuť i na dostatočný časový priestor navrhovateľky na predloženie alebo označenie dôkazov /pri výsluchu na pojednávaní, písomnou formou adresovanou súdu alebo zástupcovi/ a navrhovateľka nepreukázala, že by dôkazy, ktoré by podľa jej tvrdení mali mať vplyv na rozhodnutie vo veci, označila alebo predložila. Nebolo potom ani preukázané /a v skoršom konaní potvrdené/, že by skutočne právo navrhovateľky existovalo a nebolo jej priznané iba pre pochybenie advokáta, teda
odporcu. Naopak, vykonané dôkazy vyvrátili tvrdenia navrhovateľky v skoršom konaní a boli dôvodom na zamietnutie návrhu ako nedôvodného.
V konaní navrhovateľka nepreukázala nielen vznik škody - samotnú škodu nepreukázala ani v základnom konaní, ale ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a výkonom advokácie odporcu. Nárok na náhradu škody nemožno odvíjať od potencionálneho výsledku a úspechu, resp. neúspechu v skoršom konaní. Nebolo preukázané, že práve konanie, resp. opomenutie advokáta bolo tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody /neúspechu v spore/ došlo. Absentuje teda preukázanie vzniku škody / ktorej náhradu by získala navrhovateľka v prípade úspechu v skoršom konaní/ a predovšetkým príčinná súvislosť konania advokáta a tejto prípadnej škody.
Za daných okolností je potrebné konštatovať, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, a teda je potrebné návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Pokiaľ odporca namietal premlčanie pohľadávky, s touto námietkou sa súd nestotožnil. Návrh bol podaný 1. 7. 2013, Rozsudok OS Piešťany 7C 314/08 nadobudol právoplatnosť dňom 28. 11. 2012. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Počiatok premlčacej lehoty začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené, teda od 29. 11. 2012, návrh bol teda podaný v zákonnej lehote.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
V súlade s citovaným ustanovením zákona priznal súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania titulom cestovného podľa § 74 vyhl. č. 543/2005 Z. z., Opatrenia č. 181/2008 Z. z. - § 1 písm. b/ za cestu Bratislava - Trnava a späť, počet km 106, spotreba vozidla Opel Insignia pri 1,998 l /100 km - 9,8, cena PHM 70,15 eur, cena pohonných hmôt v I. stupni 15,47 eur, náhrada za km pri sume náhrady za 1 km/ Sk - O,18 eur, počet km - 106, celkom 19,08 eur, keď vedľajší účastník predložil TP vozidla.
Úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.