Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/3185/2007

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnej veci vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Martina Rišian so sídlom v Žiline, vo veci oprávneného Slovenská republika- Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: L. G., Bratislavská 54, Žilina, občan SR, takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,50 -€ do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle exekučného titulu - rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Žiline č. AA 1727224 zo dňa 17.2.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2006 a vykonateľnosť dňa 10.3.2006.

Nakoľko si povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, oprávnený dňa 14.11.2007 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa účinného do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

bol čl. II. zmenený a doplnený o priestupkoch, pričom bolo vyššie uvedené ust. vypustené.

Do dňa účinnosti novely o priestupkoch s účinnosťou od 1.9.2008 bolo možné podľa Zákona o priestupkoch vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie.

Vyššie uvedenou novelou zákona s účinnosťou od 1.9.2008 bola uvedená prekluzívna lehota zo Zákona o priestupkoch vypustená. Podľa , ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní ().

Podľa , výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

, ktorým bol novelizovaný a doplnený však neobsahuje prechodné ustanovenia, týkajúce sa postupu výkonu rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, ku ktorému došlo za účinnosti zákona o priestupkoch do 31.8.2009, pokiaľ lehoty na výkon rozhodnutia,

ktoré začali plynúť za účinnosti predchádzajúcich právnych predpisov, v deň účinnosti ešte neuplynuli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Pokuta za priestupok je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a má nesporne sankčný charakter. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním pokuty preto patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok podľa práva, platného v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť.

Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 , v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.

Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

Aplikácia o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.8.2008.

Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol účinného dňa 31.8.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.

, ktorým bolo vypustené pôvodné ust. s účinnosťou od 1.9.2008, neobsahuje vo svojich prechodných ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti ustanovení, upravujúcich plynutie lehôt na výkon rozhodnutia. Použitie ustanovení novšieho zákona o plynutí lehôt na výkon rozhodnutia treba preto vyvodiť výkladom. Pri výklade uvedených zákonných ustanovení nemožno opomenúť ani požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie však znamená možnosť predvídať rozhodnutia štátneho orgánu, teda aj orgánu verejnej správy v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa

právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. Tento záver vyplýva aj zo skutočnosti, že s protiprávnym úkonom, ktorý bol urobený za rovnakých právnych aj skutkových okolností, musí právo spájať rovnaké účinky, pokiaľ neposudzuje protiprávnosť činu pre toho, kto sa porušenia práva dopustil, spôsobom výhodnejším. Rovnaké účinky by však nemohli nastať, keby sa na rovnaké právne aj skutkové okolnosti, ktoré sú predpokladom pre uloženie sankcie, použili rozdielne dĺžky lehôt na výkon rozhodnutia (a to lehoty dlhšie).

Z uvedeného vyplýva, že povinnému vznikla povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok za účinnosti o priestupkoch do 31.8.2008, kedy v zmysle ust. citovaného zákona bola pre povinného stanovená lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty výhodnejšia, a preto je v danom prípade nutné postupovať v zmysle tohto ustanovenia s poukazom na vyššie uvedené.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku (EP), Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Exekučný titul na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia nadobudol vykonateľnosť dňa 21.11.2005 a 3-ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 21.11.2008. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného uplynutím prekluzívnej lehoty exekučný titul stratil účinnosť, preto súd exekúciu v celom rozsahu zastavil.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd teda v zmysle vyššie uvedených skutočností súdnemu exekútorovi priznal v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo (účinná do 30.04.2008) odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 37,03 eur + 20% DPH (7,41 eur) = 44,44 eur, ktoré predstavujú:

A) podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) - počet hodín účelne vynaložených na exekúciu: 1 hod. x 6,64 eur/hod = 6,64 eur Výzva 10 minút Zrušenie príkazu a ex. príkazu 10 minút Návrh na zastavenie 10 minút

t.j. 30 minút, súd tento čas považuje za dostatočný vzhľadom na obtiažnosť úkonov

B) § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 jednotlivé úkony v exekučnej činnosti: 7 x 3,32 eur = 23,24 eur Získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur doručenie exekučných príkazov 3,32 eur každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x 6,64 eur každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur

C) podľa § 22 a § 23 - hotové výdavky = 7,15 eur

poštovné 7,15 eur

t.j. 6,64 + 23,24 + 7,15 = 37,03 + 7,41 eur DPH = 44,44 eur

Súd v zmysle § 26 vyhl. zaokrúhlil celkovú odmenu 44,44 eur na najbližších 50 eurocentov nahor a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci výpočet uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami neriadia. Práve účelnosť trov je garanciou zamedzenia duplicity. Pokiaľ ide o význam pojmu paušálna odmena základom tohto pojmu je paušál, ktorým treba rozumieť, podľa výkladového slovníka, celkovo, pevne stanovená sumu pre jednoduchšie účtovanie jednotlivých položiek, potom paušálnym je pevne alebo celkovo stanovený. Z tohto pohľadu úkony odmeňované paušálnou sumou sú odmenené komplexne, bez možnosti ich odmeňovania duplicitne, súčasne aj časovou odmenou.

Súd teda súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nepriznal mu časovú odmenu za úkony - prijatie návrhu, kontrola, zaevidovanie, založenie spisu, špecifikácia trov, ukončenie spisu, žurnalizácia, vrátenie poverenia, archivácia spisu, nakoľko sa jedná o administratívne úkony a ich náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 vyhl.).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poštovné za doručenie návrhu na zastavenie a za budúce doručovanie - vrátenie poverenia, lebo návrh na zastavenie bol doručovaný osobne a nie je zrejmé, aké náklady s osobným doručením súdnemu exekútorovi vznikli. A budúce náklady na doručenie súd nepriznal, lebo v čase rozhodovanie nie je zrejmé aké náklady mu v súvislosti s ukončením vzniknú resp. či mu vzniknú ( súdny exekútor môže doručovať súdu osobne).

Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.12.2012 boli ku dňu 31.12.2012 zrušené rozpočtové organizácie, medzi iným aj Krajské riaditeľstvo PZ Žilina, IČO: 00735841, ktoré doposiaľ v konaní zastupovala oprávneného Slovenská republika. Podľa práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. Preto došlo k zmene organizácie, ktorá v tejto exekúcii zastupuje oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.