Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/47/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. W., A.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca S. W., A.. XX.XX.XXXX, trvale W. Q. O. A. S.. X. Č.. XX, za účasti matky P. W., A.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Q. O. A. J. O. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Zveruje maloletú O. W., A.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje matku prispievať na výživu maloletej O. za obdobie od 1.5.2014 do budúcna výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletej.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletej doručil tunajšiemu súdu dňa 18.2.2014 návrh, ktorým žiadal súd o zverenie maloletej O. do jeho starostlivosti a o určenie výšky výživného zo strany matky na dieťa v sume 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od podania návrhu do budúcna, ktorý návrh odôvodňoval tým, že maloletá pochádza z družského pomeru rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením, rodičia žili v spoločnej domácnosti v roku 2006, z počiatku sa spoločne starali o potreby dieťaťa, začiatkom roka 2013 matka začala vo zvýšenej miere požívať alkohol, odchádzala opakovane do domácnosti k svojmu otcovi, späť k otcovi dieťaťa sa vracala opakovane po niekoľkých dňoch, v septembri 2013 odišla zo spoločnej domácnosti rodičov spolu aj s dcérou, do novembra 2013 sa zdržiavali v prenajatom byte, kedy odmietala umožňovať otcovi styk s dieťaťom a v novembri 2013 otcovi dcéru odovzdala do starostlivosti dôvodiac tým, že nemala zabezpečené podmienky pre starostlivosť o maloletú, odvtedy sa on o dieťa stará výlučne sám po všetkých stránkach, v čase podania návrhu otec o matke dieťaťa nemal žiadne vedomosti, s výnimkou toho, že vedel, že naďalej požívala alkoholické nápoje, bývala na ubytovni a ani jeden z nich nemal ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec s maloletou býval v 4-izbovom byte v jeho osobnom vlastníctve, kde jednu miestnosť obývala podnájomníčka, ktorá mu vypomáhala pri dohľade a starostlivosti o maloletú, náklady na bývanie boli vo výške 157,50 € mesačne, inkasné platby 50 € mesačne, otec hradil poplatok za TV a internet 23 € mesačne a splácal lízingové splátky na osobné motorové vozidlo 80 € mesačne, maloletá bola v jeho celodennej starostlivosti, v septembri 2014 by mala nastúpiť do materskej škôlky, otec dieťaťa bol v tom čase nezamestnaným, bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce a bol poberateľom čiastočného

invalidného dôchodku vo výške po 434,20 € mesačne. K návrhu pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia z 5.12.2013 o tom, že mu bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 434,20 € mesačne.

Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe po prešetrení pomerov dňa 25.3.2014 súdu oznámil, že doporučuje návrhu otca vyhovieť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Lustráciou v sociálnej poisťovni nebol zistený žiaden zamestnávateľ matky.

Ako uviedol aj otec dieťaťa vo svojom písomne podanom návrhu, maloletá pochádza z družského pomeru rodičov, od novembra 2013 je v celodennej starostlivosti otca a má potreby primerané veku dieťaťa.

Otec dieťaťa je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu je toho času vyplácaný vo výške po 434,20 €, je vlastníkom dvoch bytov, z toho v 4-izbovom byte býva spolu s maloletou a v jeho ďalšom byte býva jeho dospelá samostatná dcéra, v byte jednu izbu obýva podnájomníčka, ktorá za podnájom hradí 60 € mesačne, ku ktorej otec uviedol, že podnájomníkov máva z dôvodu toho, že v minulosti mal vážne problémy so srdcom a preto nechce byť v byte sám.

Ako uviedli rodičia na pojednávaní toho času krátkodobo v domácnosti prespáva i matka dieťaťa, keďže nemá doriešenú bytovú otázku a otec maloletej nechcel, aby sa z nej stala bezdomovkyňa, uňho býva počas doby liečenia sa z infekčného kožného ochorenia, ktoré jej bráni naďalej bývať v ubytovni, po vyliečení sa z domácnosti opätovne odíde. Rodičia maloletej nežijú spolu a spoločne nehospodária.

Matka maloletej nemá žiaden príjem, v súčasnosti nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, minulého roka v septembri predala nehnuteľnosť za 23.000 €, ktoré peniaze minula, ako sama uviedla, na rôzne zábavy, alkohol a podobne. Matka vyjadrila ľútosť nad celkovou situáciou a uviedla, že nemocenské dávky jej nie sú vyplácané z dôvodu, že nebola v minulosti evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, ani nikdy nebola zamestnanou, rodinné prídavky sú síce „vyplácané k rukám matky“, ale rodičia zhodne uviedli tieto sú poukazované na účet otca dieťaťa. Ani matka okrem tohto dieťaťa nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. o životnom minime v platnom znení od 1.7.2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j. 27,13 € mesačne).

Podľa ust. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a maloletú O. zveril do osobnej starostlivosti otca, keďže v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že matka výchovu dieťaťa nezvláda, má sama so sebou vážne problémy, ktoré jej bránia zabezpečovať starostlivosť o dieťa, túto starostlivosť v celom rozsahu od 25.11.2013 zabezpečuje otec dieťaťa aj po finančnej stránke, v tejto jeho starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli, so zverením dieťaťa do starostlivosti otca súhlasila i matka dieťaťa, doporučoval takéto zverenie aj samotný kolízny opatrovník.

Pokiaľ ide o určenie výšky výživného pri jeho stanovení súd síce vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ale s prihliadnutím na terajšie osobné, majetkové a príjmové pomery na strane matky dospel k záveru, že matka v súčasnosti nie je schopná hradiť vyššie než otcom navrhované minimálne zákonom stanovené výživné.

Vzhľadom na to, že otec na pojednávaní vo veci žiadal toto výživné určiť od 1.5.2014 do budúcna a v prevyšujúcej časti vzal návrh späť, v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil a výživné zo strany matky upravil od 1.5.2014.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).