Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-436-2008.pdf
PDF · 92.21 KB
Case nature
Subarea
3Er/436/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného ARIS Polska, Sp. z o.o. so sídlom Romana Maya 1, 613 71 Poznaň, Poľská republika, IČO: 634422842, zast. Advokátska kancelária JUDr. Karol Orolín, s.r.o. so sídlom Námestie sv. Egídia 17, 058 01 Poprad, IČO: 47 237 805, proti povinnému Ľubica Fazekášová - L + L s miestom podnikania Hrochoť 593, 976 37 Hrochoť, IČO: 40 366 219, zast. JUDr. Jankou Kmeťovou, advokátom so sídlom Prof. Sáru 44, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 37 590 758, na vymoženie pohľadávky vo výške 5.022,47 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, pod spis. zn. EX 329/08, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 5.022,47 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozsudku v neprítomnosti Okresného súdu v Poznani spis. zn. XI GC 466/07 zo dňa 05. 10. 2007 osvedčeného ako európsky exekučný titul na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poznani spis. zn. XI G Co 53/08 zo dňa 22. 01. 2008 osvedčením o európskom exekučnom titule - rozhodnutie, vydaného Okresným súdom v Poznani dňa 05. 02. 2008.
Poverením č. 5601 038109 zo dňa 16. 04. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 329/08.
Súdny exekútor dňa 06. 06. 2008 doručil súdu na rozhodnutie podanie povinného zo dňa 26. 05. 2008, ktorým podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu námietky proti exekúcii.
Povinný v námietkach proti exekúcii prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe vykonateľného rozhodnutia platobného rozkazu č. XI GC 466/07 zo dňa 05. 10. 2007 vydaného Okresným súdom Poznaň. Povinnému však nebolo doručené žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné začať exekučné konanie, ktoré by bolo možné považovať za exekučný titul, preto podľa jeho názoru toto rozhodnutie nie je právoplatné a vykonateľné. Ako to vyplýva zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. 7Ccud/2/2007, povinnému bola preukázateľne doručená iba žaloba o zaplatenie v obyčajnom konaní o zaplatenie 5.022,47 Eur. Listiny obsiahnuté v tomto spise podľa povinného potvrdzujú tvrdenie, že žiadne rozhodnutie Okresného súdu Poznaň povinnému nebolo doručené a nebol ani vykonaný pokus o takéto doručenie. Exekúciu preto povinný považuje za nezákonnú a neprípustnú. K ďalšiemu pochybeniu a popretiu práv povinného malo dôjsť tým, že nebol poučený
o svojich právach a povinnostiach ako vo veci môže postupovať, na základe vedomostí ktorých by mal povinný možnosť brániť sa procesným spôsobom voči žalobe. Povinný neovláda právne predpisy Poľska. Po doručení žaloby povinný očakával vytýčenie termínu pojednávania, kde preukáže skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže povinný nevedel, aké sú jeho práva, nemohol sa ani právne relevantným spôsobom voči žalovanému brániť. K dôkazu, na základe ktorého bol zaviazaný k plneniu, povinný uviedol, že jeho podpis na zmluve bol sfalšovaný, pričom povinný nemal možnosť predniesť dôkazy svedčiace v jeho prospech. Podľa vyjadrenia povinného došlo k porušeniu § 44 Exekučného poriadku, nakoľko mu nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie. povinný z opatrnosti uviedol aj ďalší dôvod, pre ktorý považuje exekučné konanie za neprípustné, a to, že exekučný titul je nesprávne označený a ako taký neexistuje, pretože neexistuje žiadny platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Poznaň, iba rozsudok v neprítomnosti.
K námietkam povinného sa podaním zo dňa 08. 08. 2008, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 13. 08. 2008 a súdu dňa 18. 08. 2008, vyjadril oprávnený, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že námietky považuje v celom rozsahu za bezdôvodné a právne irelevantné, nakoľko je nesporná a nespochybniteľná existencia európskeho platobného rozkazu ako právoplatného a vykonateľného exekučného titulu proti povinnému, na základe ktorého prebieha riadne exekučné konanie v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Vo všeobecnosti platí, že v exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul, a to rozsudok v neprítomnosti Okresného súdu v Poznani spis. zn. XI GC 466/07 zo dňa 05. 10. 2007 osvedčený ako európsky exekučný titul na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poznani spis. zn. XI G Co 53/08 zo dňa 22. 01. 2008 osvedčením o európskom exekučnom titule - rozhodnutie, ktorý bol vydaný Okresným súdom v Poznani dňa 05. 02. 2008.
Podľa čl. 21 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej len „Nariadenie“), za žiadnych okolností sa v členskom štáte výkonu nemôže skúmať vecná stránka rozhodnutia alebo jeho osvedčenia o európskom exekučnom titule.
Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia, na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície: „rozhodnutie“: akékoľvek rozhodnutie vydané súdom alebo tribunálom členského štátu, bez ohľadu na to ako sa nazýva, vrátane výnosu, príkazu, rozhodnutia alebo súdneho exekučného rozkazu ako aj rozhodnutie o trovách alebo výdavkoch konania vydané súdnym úradníkom.
Podľa čl. 5 Nariadenia, rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.
Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie postupy riadia právnymi predpismi členského štátu výkonu. Rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.
Podľa čl. 20 ods. 2 Nariadenia, od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytol príslušným vykonávacím orgánom členského štátu výkonu: a) kópiu rozhodnutia, ktorá spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti; a b) kópiu osvedčenia o európskom exekučnom titule, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti; a c) v prípade potreby, prepis osvedčenia európskeho exekučného titulu alebo jeho preklad do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo, ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov miesta súdneho konania, v ktorom sa výkon vyžaduje, v zhode s právnymi predpismi tohto členského štátu alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo jazyky Európskeho spoločenstva ako jeho vlastný, ktorý môže akceptovať pre vyhotovenie osvedčenia. Preklad sa overuje osobou, ktorá má k tomu oprávnenie v jednom z členských štátov.
Podľa čl. 21 ods. 1 Nariadenia, príslušný súd v členskom štáte výkonu na žiadosť dlžníka výkon zamietne, ak je rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul nezlučiteľné s predošlým rozhodnutím vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že: a) predošlé rozhodnutie sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; a b) predošlé rozhodnutie bolo vydané v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu; a c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu
Podľa čl. 21 ods. 2 Nariadenia, za žiadnych okolností sa v členskom štáte výkonu nemôže skúmať vecná stránka rozhodnutia alebo jeho osvedčenia o európskom exekučnom titule.
Povinný podané námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že povinnému nebolo doručené žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné začať exekučné konanie, ktoré by bolo možné považovať za exekučný titul, preto podľa jeho názoru toto rozhodnutie nie je právoplatné a vykonateľné. Ako to vyplýva zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. 7Ccud/2/2007, povinnému bola preukázateľne doručená iba žaloba o zaplatenie v obyčajnom konaní o zaplatenie 5.022,47 Eur. Povinný nebol poučený o svojich právach a povinnostiach ako vo veci môže postupovať, preto sa nemohol právne relevantným spôsobom voči žalovanému brániť. K dôkazu, na základe ktorého bol zaviazaný k plneniu, povinný uviedol, že jeho podpis na zmluve bol sfalšovaný, pričom povinný nemal možnosť predniesť dôkazy svedčiace v jeho prospech.
Súd k skutočnostiam, ktoré namieta povinný v podaných námietkach proti exekúcii uvádza, že v exekučnom konaní súd už vo všeobecnosti nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, ani postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu
exekučného titulu, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie /exekučný titul/ alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Uvedené s poukazom na vyššie citované ustanovenia Nariadenia o to viac platí v prípade, že exekučný titul bol osvedčený ako európsky exekučný titul. Pokiaľ sa teda exekúcia má vykonať na podklade cudzieho rozhodnutia, ktoré bolo príslušným súdom osvedčené ako európsky exekučný titul, súd v exekučnom konaní už nemôže preskúmavať postup súdu iného štátu v základnom konaní, vecnú správnosť cudzieho rozhodnutia a ani skutočnosť, či boli splnené podmienky na osvedčenie cudzieho rozhodnutia ako európsky exekučný titul. Nápravu je potrebné v zmysle Nariadenia žiadať na orgáne, ktorý predmetné rozhodnutie osvedčil ako európsky exekučný titul. V zmysle Nariadenia súd osvedčujúci rozhodnutie ako európsky exekučný titul nie je povinný doručovať žiadne písomnosti osobe povinnej z exekučného titulu, preto súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenie súdu, ktorý rozhodnutie osvedčil ako európsky exekučný titul. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdu predložil všetky doklady požadované v čl. 20 ods. 2 Nariadenia. Súd nezistil okolnosti, ktoré by ho oprávňovali zamietnuť výkon rozhodnutia. Súd preto námietky povinného považuje v tejto časti za nedôvodné, nakoľko námietky v tejto časti nesmerujú proti exekúcii, ale proti exekučnému titulu. Predmetom námietok povinného proti exekúcii sú v danom prípade skutočnosti, ktorých relevancia sa skončila osvedčením rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia.
Povinný v podaných námietkach proti exekúcii taktiež namieta, že malo dôjsť k porušeniu § 44 Exekučného poriadku, nakoľko mu nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie. Týmto povinný pravdepodobne namieta porušenie § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu. Súd však vzhľadom na vyššie citovaný článok 5 Nariadenia konštatuje, že cit. ustanovenie je v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku (cudzie rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul) neaplikovateľné, pretože rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, sa uznáva a vykonáva v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu. Súd teda v danom prípade nezistil rozpor postupu súdu s ustanovením § 44 Exekučného poriadku a preto námietky povinného považuje aj v tejto časti za nedôvodné.
Pokiaľ povinný v podaných námietkach namieta nesprávne označenie exekučného titulu, súd predmetnú námietku nepovažuje za takú, ktorá by bola relevantná spôsobiť zánik vymáhaného nároku, ktorá by bránila jeho vymáhateľnosti alebo ktorá by bola iným dôvodom, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Je síce pravda, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil exekučný titul ako „platobný rozkaz Okresného súdu Poznaň, č.j. XI GC 466/07 zo dňa 05. Októbra 2007“, ale k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil všetky listiny tak, ako to ukladá čl. 20 ods. 2 Nariadenia, a to originál cudzieho rozhodnutia - rozsudok v neprítomnosti Okresného súdu v Poznani spis. zn. XI GC 466/07 zo dňa 05. 10. 2007, originál osvedčenia o európskom exekučnom titule zo dňa 05. 02. 2008 ako aj ich preklad do úradného jazyka členského štátu výkonu zo dňa 05. 03. 2008. Súd preto taktiež námietky povinného o neexistencii exekučného titulu považuje za nedôvodné.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že nedošlo k dobrovoľnému splneniu toho, čo ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v piatich vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.