Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-15-2014.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: U. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, občan SR právne zastúpený Juraj Strähle, advokát so sídlom Dolný Val 21/180, Žilina, proti odporcovi : Z. L., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, X., občan SR o vydanie veci, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.1.2014 domáhal, aby odporca bol povinný vydať navrhovateľovi hnuteľné veci a to klávesnica a USB kľúč k počítaču, reproduktory k počítaču, plastové sudy, skriňa 2 ks, zlatá retiazka - náramok, elektrický olejový ohrievač tvrdiac, že predmetné hnuteľné veci sú jeho výlučným vlastníctvom a tieto počas trvania manželstva s odporcom priniesol do spoločnej domácnosti v Petroviciach a po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti dňa 14.10.2013 mu odporca odmieta tieto veci vydať. V priebehu konania zotrval na skutkovom odôvodnení v zmysle písomného návrhu. K tvrdeným skutočnostiam, že tieto výlučne jemu patriace veci priniesol do spoločnej domácnosti navrhol vypočuť svedkov a to svojich priateľov, ktorí v roku 2010 ho sťahovali do L..
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.2.2014 žiadal návrh zamietnuť uviedol, že žiadne navrhovateľove hnuteľné veci nemá u seba, všetko si navrhovateľ zo sebou odniesol. V priebehu konania uviedol, že má u seba len plastové sudy, ktoré sú však spoločne nadobudnutým majetkom a patria do bezpodielového spoluvlastníctva, iné hnuteľné veci sa u nej v dome nenachádzajú.
V konaní je nesporné, že účastníci konania sú manželia, ktorí v spoločnej domácnosti nežijú a je vedené konanie na tunajšom súde sp. Zn. 14C 286/2013, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobou na vydanie veci ( vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a žalovaný ju naopak má fakticky u seba.
Podľa ustanovení § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa ustanovení § 120 ods. 3 O.s.p. ak neoznačí účastník dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli prevedené.
Okrem povinnosti tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1. O.s.p.) majú účastníci dôkaznú povinnosť, tj. povinnosť označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.
Všetky skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov vyhodnotil súd vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, že nie je právne dôvodné priznať navrhovateľovi uplatňované právo na tvrdenom a v konaní nepreukázanom skutkovom základe. Zo skutkových zistení (výsluchom účastníkov) ohľadom okolností prejednávanej veci a to existencie hnuteľných vecí navrhovateľa v domovej nehnuteľnosti, kde ako manželia mali spoločnú domácnosť a po odchode navrhovateľa zostali v dispozícii odporcovi vyplynulo, že ich tvrdenia o existencii hnuteľných vecí a u koho sa nachádzajú sú vo vzájomnom rozpore a zostali v rovine tvrdenie navrhovateľa proti tvrdeniu odporcu a v danom prípade navrhovateľ svoje tvrdenia (o existencii hnuteľných veci u odporcu) nevedel preukázať žiadnym relevantným spôsobom (dôkazom). Dôkaz slúži na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých nesie účastník dôkazné bremeno; zákon pripúšťa každý prostriedok, ktorý je nositeľom informácie dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej. Preto ak navrhovateľ sa domáha súdnej ochrany, musel si byť vedomý dôkaznej povinnosti preukázania svojich tvrdení tj. existencie dôkazu, že predmetné hnuteľné veci sú u odporcu a tento s nimi nakladá. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p., dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Súd je toho názoru, že v čase rozhodovania súdu nie je splnená základná podmienka vindikačnej žaloby - jej predmet a vydanie veci in natura od odporcu sa stáva nemožným, pretože odporca vo svojej moci hnuteľné veci nemá. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Je potrebné tiež poznamenať, že princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdom v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú a súd nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Navrhovateľom navrhovaný dôkaz výsluchom svedka, na preukázanie, že svedok má vedomosť, že tieto veci v roku 2010 priniesol navrhovateľ do spoločnej domácnosti súd nevykonal s poukazom, že ide o jeho priateľov a teda jeho výpoveď by nebola objektívna a hodnoverná pre rozhodnutie v predmetnej veci pre ich vzájomný vzťah a je len iluzórne sa domnievať, že s takým odstupom času (4 roky) sa bude pamätať na konkrétne veci vnesené do nehnuteľnosti a jeho vedomosť, že kde sa v súčasnosti predmetné hnuteľné veci nachádzajú.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle, ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca ako úspešný účastník konania si však náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).