Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12C/52/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: J.. P. B., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, W., zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava proti odporcom: 1/ V.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/X, A., a 2/ W. Y. F., IČO: XX XXX XXX, V. X, A., obaja zast. Mgr. Eva Braxatorisová, advokát so sídlom Trenčianska 17, Bratislava, o ochranu osobnosti, t a k t o

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 484,05 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 30.03.2012 domáhal ochrany svojej osobnosti a žiadal, aby mu odporcovia doručili ospravedlňujúci list s vlastnoručným podpisom s nasledovným textom pre odporkyňu v 1. rade : „Ja V.. S. A. sa týmto ospravedlňujem J.. P. B. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedla v Odbornom vyjadrení Y. W. Y. F. E. N. zo dňa 19.9.2006 a ktoré som prezentovala pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom v priebehu trestného konania sp. zn. XXT XXX/XXXX podľa ktorých:

- maloleté deti P. P. S. B. majú syndróm sexuálne zneužívaného dieťaťa - CSA,

- maloleté deti P. P. S. B. boli sexuálne zneužívané,

- v minulosti p. B. našiel spôsob ako P. ubližovať tak, aby o tom matka nevedela,

- p. B. vyhrážkami svojim deťom zakazoval hovoriť o mnou tvrdenom sexuálnom zneužívaní, ktoré výrazne prispeli k negatívnemu náhľadu jeho okolia na jeho osobu. Tieto vyjadrenia neboli v súlade s právnymi predpismi, odbornými a etickými zásadami, ktoré som ako psychológ povinná dodržiavať.

Ďalej žiadal, aby sa ospravedlnila odporkyňa 1. za to :

- že zmarila objasnenie skutkového stavu a v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XXT/XXX/XX tým, že som vyšetrovala maloleté deti navrhovateľa a znemožnila tak ich riadny výsluch, ktorý by umožnil riadne objasnenie skutkového stavu

- že som svojimi vyjadreniami prezentovanými pred OČTK priamo zapríčinila vzatie do väzby J.. P. B.,

- že nakladala s vecami osobnej povahy - listami a denníkom p. B. bez jeho súhlasu,

- že svojím konaním narušila vzťah navrhovateľa s jeho deťmi,

- že svojim konaním zapríčinila rozpad manželského vzťahu navrhovateľa so svojou bývalou manželkou,

- za utrpenie, ktoré spôsobila rodine navrhovateľa.“

Navrhovateľ tiež žiadal doručiť ospravedlňujúci list s vlastnoručným podpisom odporcu v 2. rade s nasledovným textom:

„Y. D. W. Y. F. E. N. sa týmto ospravedlňuje J.. P. B. za nepravdivé tvrdenia jeho zamestnankyne V.. S. A., ktoré uviedla v Odbornom vyjadrení Y. W. Y. F. E. N. zo dňa 19.9.2006 a ktoré som prezentovala pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom v priebehu trestného konania sp. zn. XXT XXX/ XXXX podľa ktorých:

- maloleté deti P. P. S. B. majú syndróm sexuálne zneužívaného dieťaťa - CSA,

- maloleté deti P. P. S. B. boli sexuálne zneužívané,

- v minulosti p. B. našiel spôsob ako Andrejke ubližovať tak, aby o tom matka nevedela,

- p. B. vyhrážkami svojim deťom zakazoval hovoriť o mnou tvrdenom sexuálnom zneužívaní, ktoré výrazne prispeli k negatívnemu náhľadu jeho okolia na jeho osobu. Tieto vyjadrenia neboli v súlade s právnymi predpismi, odbornými a etickými zásadami, ktoré som ako psychológ povinná dodržiavať.

Občianske združenie W. Y. F. E. N. sa ospravedlňuje tiež za to, že jeho zamestnankyňa, V.. S. A.:

- zmarila objasnenie skutkového stavu a v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XXT/XXX/XX tým, že som vyšetrovala maloleté deti navrhovateľa

- a znemožnila tak ich riadny výsluch, ktorý by umožnil riadne objasnenie skutkového stavu.

- svojimi vyjadreniami prezentovanými pred OČTK priamo zapríčinila vzatie do väzby J.. P. B.,

- nakladala s vecami osobnej povahy - listami a denníkom p. B. bez jeho súhlasu,

- svojím konaním narušila vzťah navrhovateľa s jeho deťmi,

- svojim konaním zapríčinila rozpad manželského vzťahu navrhovateľa so svojou bývalou manželkou Občianske združenie W. Y. F. E. N. sa ospravedlňuje za utrpenie, ktoré jeho zamestnankyňa, V.. S. A. spôsobila rodine navrhovateľa.“

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe podnetu odporcu 2., ktorého zamestnancom je odporkyňa 1., bolo voči jeho osobe začaté trestné stíhanie. Odporkyňa 1. vykonávala sedenia s jeho dvomi maloletými deťmi, na ktorých podľa jej vyjadrení diagnostikovala sexuálne zneužívanie zo strany navrhovateľa. Odporkyňa 1. uvedené vyjadrenia prezentovala pred bývalou manželkou navrhovateľa, orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Konanie odporcov malo za následok celý rad negatívnych dôsledkov na osobnostné práva navrhovateľa a to obmedzenie osobnej slobody, trestné stíhanie po dobu päť rokov, negatívne prejavy známych, profesijne obmedzenia, zdravotné obtiaže a citovú ujmu, spočívajúcu v odcudzení sa s manželkou a dcérami.

Odporkyne žiadali návrh zamietnuť. Odporkyňa v 1. rade namietla nedostatok svojej pasívnej legitimácie s poukazom na to, že vyšetrenia maloletých detí vykonávala v rámci svojej pracovnej náplne a na základe pracovnej zmluvy s odporcom 2. Odporcovia zhodne uviedli, že odborné psychologické vyjadrenia odporkyne v 1. rade boli vykonané v súlade so zákonom a na základe žiadosti zákonného zástupcu maloletých detí. Poukázali na to, že ani z trestného konania, ani z iných konaní nevyplýva, že by porušili akúkoľvek svoju právnu povinnosť. Uviedli tiež, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané skutkové tvrdenia, o ktoré navrhovateľ opiera svoje nároky. Tvrdenia navrhovateľa vyplývajú z postupu orgánov činných v trestnom konaní a nie z postupu odporcov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul všetkých účastníkmi navrhnutých svedkov a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise, so spisom Okresného súdu Bratislava III., č.k. XXT XXX/XXXX. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. XXT XXX/XXXX, súd zistil, že na základe trestného oznámenia podaného dňa 19.5.2006 bývalou manželkou navrhovateľa - K. B. bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľa. Na základe návrhu okresného prokurátora zo dňa 20.5.2006 bol navrhovateľ Okresným súdom Bratislava III. dňa 22.5.2006 vzatý do väzby. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXT XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp. zn. XTo XX/XXXX zo dňa 12.5.2011 bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený.

Súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXT XXX/XXXX a so znaleckými posudkami V.. Y. C. P. W.. Z. H., v ňom založenými. Okresný súd Bratislava III. sa podrobne vyporiadal s dôkaznou situáciou a skonštatoval, že dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, najmä psychologické vyšetrenie maloletých detí, nebolo dostatočné. K tomuto záveru dospel na základe záverov znaleckého posudku W.. Z. H., ktorá konštatovala, že odporkyňa 1. počas psychologického vyšetrenia kládla maloletým deťom sugestívne otázky, edukovala maloleté deti a nemala potrebnú špecializáciu. Znalkyňa následne neodporučila opätovné psychologické vyšetrenie maloletých detí. Následne bol navrhovateľ oslobodený s odôvodnením, že nenaplnil skutkovú podstatu zločinu sexuálneho zneužívania podľa ,, a s poukazom na zásadu „ in dubio pro reo „.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporkyňa v 1. rade, ako zamestnanec odporcu v 2. rade, vyššie uvedené vyjadrenia na adresu navrhovateľa predniesla pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v postavení svedka. Podľa navrhovateľa tieto vyjadrenia zasiahli do jeho práva na ochranu osobnosti, porušili a ohrozili jeho osobnostné práva, v dôsledku čoho bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť, vážnosť a dôveryhodnosť v spoločnosti a utrpelo jeho dobré meno.

Súd mal za preukázané, že odporcovi 2. bolo Rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 10.4.2002 vydané povolenie na poskytovanie sociálneho poradenstva a na vykonávanie sociálnej prevencie. Uvedené povolenie okrem iného zahŕňalo aj povolenie na vykonávanie sociálneho poradenstva pre občanov, na ktorých je páchané násilie, pre maloletých, u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania alebo pohlavného zneužívania alebo maloletých ohrozených z iných vážnych dôvodov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 18.7.2006 odporcovi 2. udelilo akreditáciu na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa a akreditačná komisia potvrdila, že odporkyňa 1. preukázala odbornú spôsobilosť, ktorá sa vyžaduje pri odbornom zástupcovi na vykonávanie odborných opatrení sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately. Súd sa tiež oboznámil so Záznamom o kontrole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 25.5.2012, ktorá bola vykonaná na základe podnetu navrhovateľa. Predmetná kontrola sa týkala vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zak. č. u odporcu 2., ktorá záverom konštatovala, že postup odporcu 2. a jeho zamestnancov bol z hľadiska spôsobu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj použitých metód, techník a postupov na základe udelenej akreditácie v súlade so zákonom. Odporca 1. predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 26.8.2002, na základe ktorej vykonával činnosť psychológa u odporcu 2.

Súd vypočul svedkyňu V.. B., bývalú manželku navrhovateľa, ktorá uviedla, že o sexuálnom obťažovaní staršej dcéry sa dozvedela od nej v roku 2004 a následne začali chodiť aj s druhou dcérou k odporcovi 2. Na základe záverov, vyhodnotených odporkyňou 1. podala trestné oznámenie na navrhovateľa. Svedkyňa uviedla, že závery odporkyne 1. boli potvrdené aj znalcom V.. C. a psychologičkou W.. H., ktorá deti vyšetrovala aj v roku 2012 a ktorá konštatovala, že deti sa otca boja a je predpoklad, že by mohli byť opäť zneužívané. Na základe tohto posudku súd navrhovateľovi predbežným opatrením zakázal styk s maloletými deťmi. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ sám informoval rodinu aj ich známych o tejto situácii, o termínoch trestných pojednávaní, aby sa ich mohli zúčastniť. Navrhovateľ tiež kontaktoval poslanca V. a na jeho web stránke uverejnil ich rodinné fotografie a v relácii „ černá ovce“ o trestnom konaní informoval verejnosť.

Svedkyňa V.. Y. C. uviedla, že na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva policajného zboru vykonávala ako znalec výsluch oboch maloletých detí B. za účelom posúdenia pravdivosti popisu udalostí mal. deťmi, ich mentálnej vyspelosti a či sa u nich neprejavuje tendencia ku konfabulovaniu. U odporcu 2. bola oboznámená s videami, na ktorých boli tieto vyšetrenia detí odporkyňou 1. nahraté a podľa jej názoru boli tieto vyšetrenia robené v súlade s metodikami psychológov a spôsobom, s ktorým sa stotožnila.

Z takto zisteného skutkového stavu, súd vychádzal pri posudzovaní návrhu na ochranu dobrej povesti a ochranu osobnosti, ktoré práva sú zaručené okrem iných aj ustanoveniami § a nasl. a 19b .

Účelom tohto súdneho konania nebolo hodnotiť ani opätovne prejednávať skutok opísaný v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava III., ani posudzovať, či navrhovateľ bol dôvodne vzatý do väzby. Súd posudzoval len to, či tvrdenia, prednesené v trestnom konaní, ktoré navrhovateľ označil za nepravdivé, sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv.

Podľa (ďalej len ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Občianska česť a ľudská dôstojnosť, rovnako aj dobrá povesť, sú jednou z najzávažnejších hodnôt osobnosti fyzickej osoby. Každý má právo na ochranu svojej dôstojnosti a má právo chrániť sa pred ponižovaním. Česť osoby je výrazom úcty, uznania a ocenenia, ktoré požíva pre svoje postoje a správanie sa u ostatných. S tým je úzko spojená aj dobrá povesť, charakterizovaná ako vážnosť a uznanie, ktoré si osoba získala, resp. ktoré v spoločnosti požíva. Účinnú právnu ochranu proti zásahom, ktoré ohrozujú alebo spôsobujú ujmu na osobnostných právach, zákon zabezpečil zavedením sankcií, upravených v , v zmysle ktorého má fyzická osoba právo domáhať sa, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie a ak by sa nejavilo postačujúcim najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podmienkou, aby k uplatneniu týchto sankcií mohlo dôjsť, je v prvom rade existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo v ohrození osobnostných práv fyzickej osoby, ďalej neoprávnenosť - protiprávnosť - tohto zásahu a nakoniec existencia príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou a neoprávneným zásahom.

Vzhľadom na všeobecnú povahu ustanovenia nie je vylúčené, aby sa podľa okolností prípadu fyzická osoba domáhala ochrany osobnostných práv aj v súvislosti so zásahom, ku ktorému došlo v rámci trestno-právnych vzťahov. Uplatnenie však prichádza do úvahy len tam, kde osobitný predpis neobsahuje vlastnú úpravu ochrany práv.

Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávneným zásahom v zmysle a nasl. je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného v prípadoch, keď je zásah dovolený, resp. jeho možnosť je predpokladaná zákonom. Ide najmä o tzv. „ zákonné licencie“, prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Neoprávneným zásahom do práv chránených a nasl. nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa je možné považovať za upozornenie, podnety alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli vykonané v prostredí oprávnenom vec riešiť. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného postupu a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Protiprávnosť zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby nie je daná, pokiaľ pôvodca zásahu plní jemu zákonom stanovenú povinnosť či využíva zákonného oprávnenia a súčasne nejde o vybočenie z plnenia tejto povinnosti alebo z využitia oprávnenia (exessus). Plnením zákonnej povinnosti je i výpoveď účastníka, prípadne svedka v konaní pred súdom. Vybočením z plnenia zákonných povinností a s využitím zákonného oprávnenia pri výpovedi účastníka v konaní, svedka je akékoľvek konanie, ktoré i napriek riadnemu poučeniu účastníka, alebo svedka súdom a bez podnetu súdu vôbec nesúvisí s predmetom výsluchu a konania (neprocesný úkon).

V predmetnej veci je súd tohto názoru, že vyšetrenie maloletých detí so súhlasom zákonného zástupcu

- matky a následným trestným oznámením zo strany odporcu 2. nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Zo strany odporcu 2. je treba mať na zreteli, že bolo jeho povinnosťou zaoberať sa posudzovaním všetkých okolností, týkajúcich sa predmetného prípadu a v prípade podozrenia z páchania trestnej činnosti túto skutočnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Odporca 2. oznámil príslušným orgánom podozrenie z páchania trestnej činnosti navrhovateľom, avšak začatie trestného stíhania, ako aj samotný návrh na vzatie do väzby navrhovateľa bol podaný okresným prokurátorom a vo veci rozhodoval súd. Odporca 1., v mene odporcu 2., bol v procesnom postavení svedka, nemohol spôsobiť nedovolený zásah do osobnostných práv navrhovateľa, keď o skutočnostiach týkajúcich sa navrhovateľa vypovedal v súdnom konaní a vo svojej svedeckej výpovedi sa musel riadiť povinnosťami svedka, stanovenými procesnými predpismi. Odporca uviedol údaje o navrhovateľovi ako svedok v trestnom konaní a teda si plnil zákonom mu uloženú povinnosť; navyše právny predpis neumožňuje svedkovi v trestnom konaní vypovedať nepravdivo, pretože tým by sa dopúšťal krivej výpovede. Z uvedeného teda vyplýva, že celý postup bol výkonom povinností vyplývajúcich z ustanovení . Zo strany odporcov nešlo o neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa aj s poukazom na to, že vyšetrenie, prípadné poradenstvo a pomoc mal. deťom a následné oznámenie boli urobené v rámci výkonu jeho práva a povinnosti podávať podnety, oznámenia v zmysle o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, teda jeho konanie bolo v súlade s právnym poriadkom. V trestnom konaní nebola ani vyvodená neopodstatnenosť podnetu odporcu 2. a bezdôvodnosť jeho oznámenia. Nakoniec bolo vecou orgánov oprávnených zaoberať sa touto vecou a zisťovať opodstatnenosť oznámenia zo strany odporcov, čo do pravdivosti, dôvodnosti a opodstatnenosti tohto oznámenia. Navrhovateľ sa teda nemôže domáhať v tejto súvislosti žalobou ochrany svojich osobnostných práv, tak ako to má na zreteli ustanovenie a nasl. . Súd poukazuje aj na to, že informácie poskytnuté odporcom orgánom činným v trestnom konaní boli len impulzom k ich ďalšiemu konaniu v medziach zákona. V konečnom dôsledku, súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca mimo orgánov činných v trestnom konaní zverejňoval svoje názory o navrhovateľovi. O trestnom konaní sa verejnosť dozvedela od samotného navrhovateľa, ako vyplynulo zo svedeckej výpovede V.. B. a navrhovateľa samotného. Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že v danom prípade vzhľadom k vyššie uvedenému, nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu odporcov do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a preto návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa . V konaní úspešnym odporcom vznikli právnym zastúpením. Advokát poskytol sedem úkonov právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu právneho zastupovania, vyjadrenie k návrhu a účasť na pojednávaniach. Podľa vyhl. č. je základná sadzba tarifnej odmeny 61,41 eur za úkon, náhrada paušálnych výdavkov prislúcha podľa v roku 2012 za štyri úkony po 7, eur, v roku 2013 za dva úkony po 7, eur a v roku 2014 za jeden úkon 8, eur, čo je spolu náhrada trov v sume 484,05 eur. Náhradu trov konania zaplatí navrhovateľ v zmysle odporcom k rukám ich právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .