Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-67-2012.pdf
PDF · 123.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/67/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. F., X.. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov A.. G. F., X.. XX.XX.XXXX, L. X. H. X. Y., H..K.. Š. XX, zastúpenej JUDr. Barborou Ficekovou Benkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Žilinská 14 a A.. F. F.C., X.. XX.XX.XXXX, L. X. H. X. Y., X. H. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Jurkovičova 13, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý K. F., X.. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá sa bude vykonávať v týždenných intervaloch tak, že počas párneho týždňa bude maloletý v osobnej starostlivosti otca a počas nepárneho týždňa v osobnej starostlivosti matky.
Striedavá starostlivosť sa bude vykonávať vždy od pondelka od 16.00 hodiny, kedy si rodič vyzdvihne dieťa z predškolského resp. školského zariadenia alebo v mieste bydliska druhého rodiča.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. sumou 100,- eur mesačne v čase od 19.02.2012 do 07.05.2012, sumou 180,- eur mesačne v čase od 08.05.2012 do 28.02.2013, sumou 150,- eur mesačne v čase od 01.03.2013 do právoplatnosti tohto rozsudku a od právoplatnosti tohto rozsudku naďalej sumou 120,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.02.2012 do vyhlásenia tohto rozsudku v sume 1.819,86 eura súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 150,- eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Matke sa nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.
V. Otec je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 437,69 eura, matka v sume 637,68 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom.
VI. Zrušuje sa uznesenie zo dňa 10.07.2013 č.k. 3P/67/2012-106 vo výroku IV. v časti matke uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,- eur.
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 10.09.2012 č.k. 3P/67/2012-43 súd podľa § 81 ods. 1 a 3 O.s.p. začal bez návrhu konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K., X.. XX.XX.XXXX, ktorého rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a o rodičovských právach a povinnostiach k dieťaťu sa nedohodli. Urobil tak po tom, čo uznesením zo dňa 22.05.2012 č. k. 3P/67/2012-39 nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil práva a povinnosti rodičov k ich maloletému synovi. Predbežne bol maloletý ponechaný v osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne a zároveň bol upravený aj styk otca s maloletým dieťaťom.
Matka navrhla maloletého K. zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur mesačne. Súčasne navrhla upraviť styk otca s maloletým K. na každý párny týždeň od štvrtka do nedele, prípadne aj v nepárny týždeň podľa dohody rodičov. Uviedla, že s otcom dieťaťa sú doteraz manželia, podala návrh na rozvod manželstva. Dňa 19.02.2012 došlo k prerušeniu spolužitia, zo spoločnej domácnosti sa spolu s dieťaťom odsťahovala k svojím rodičom. V januári 2012 nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým v apríli začala žiť v spoločnej domácnosti. Uviedla, že po prerušení spolužitia až do začiatku mája sa s otcom v starostlivosti o dieťa striedali, potom otcovi dieťa prestala dávať, pretože bolo zmätené. Tvrdila, že sa chcela s otcom dieťaťa o úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť, dohoda nebola možná, pretože otec trval na striedavej starostlivosti.
Otec navrhol zveriť dieťa do striedavej starostlivosti rodičov, ktorá by sa vykonávala v týždenných intervaloch. Uviedol, že od prerušenia spolužitia vo februári 2012 sa s matkou striedali v starostlivosti o dieťa, najskôr v 2-3 dňových intervaloch, neskôr v týždenných intervaloch. O všetkých otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa sa vedeli dohodnúť, nemali v tomto smere žiadne problémy. Striedavá starostlivosť fungovala až do 07.05.2012, potom začali vznikať problémy a matka mu bránila v starostlivosti o dieťa, odmietala mu ho dávať.
Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní, najmä vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, navrhol zveriť maloletého K. do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením rodného listu mal. dieťaťa, sobášneho listu rodičov dieťaťa, správ o príjmoch rodičov, potvrdení zamestnávateľa otca, materskej školy, rozhodnutia, potvrdení a správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, Sociálnej poisťovne, pracovnej zmluvy matky a dohody o zmene jej pracovných podmienok, znaleckým posudkom znalkyne J.. U. O. a jej výsluchom, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 5P/129/2012 a zistil tento skutkový stav :
Maloletý K., X.. XX.XX.XXXX je dieťaťom pochádzajúcim z manželstva. Rodičia s maloletým dieťaťom žili v spoločnej domácnosti v byte patriacom otcovi do 19.02.2012, kedy sa matka odsťahovala. Matka za dôvod svojho odchodu zo spoločnej domácnosti považovala nezhody s otcom dieťaťa, hádky, ako aj to, že sa otec nedostatočne venoval starostlivosti o dieťa a o domácnosť. Tvrdila, že otec s maloletým chodil na prechádzky, nikdy k nemu nevstal v noci, keď plakal. Otec za dôvod odchodu matky zo spoločnej domácnosti považoval jej známosť s iným mužom. Matka krátko po prerušení spolužitia začala žiť v spoločnej domácnosti s týmto mužom.
Rodičia maloletého sa síce po prerušení spolužitia nedohodli o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, v starostlivosti o dieťa sa však striedali, podľa tvrdenia otca najskôr v 2-3 dňových intervaloch, neskôr v týždenných. Nevznikali medzi nimi v tomto smere žiadne nezhody, vedeli sa dohodnúť, v čej starostlivosti bude dieťa, zohľadňovali si navzájom svoje potreby a možnosti a prispôsobovali starostlivosť aktuálnej situácii na jednej alebo druhej strane. Obaja rodičia bývajú v tom istom meste, dieťa navštevovalo tú istú materskú školu. Takto sa v starostlivosti o dieťa striedali do začiatku mája 2012, kedy sa matka sama rozhodla, že dieťa otcovi nebude dávať. Podľa jej tvrdenia bolo dieťa zmätené a striedavá starostlivosť mu nevyhovovala. Od tejto doby je dieťa v osobnej starostlivosti matky, v ktorej bolo ponechané aj súdom nariadeným predbežným opatrením, ktorým bol súčasne upravený aj styk otca s dieťaťom, a to každý párny týždeň od štvrtka od 16.00 hodiny do nedele do 16.00 hodiny. Podľa vyjadrenia rodičov sa po nariadení predbežného opatrenia styk otca s dieťaťom realizoval aj v nepárny týždeň, kedy matka na základe dohody umožnila otcovi stráviť so synom jedno popoludnie. Podľa tvrdenia otca v poslednom čase mu však styk s dieťaťom mimo úpravy predbežným opatrením matka neumožňuje.
V ten istý deň ako podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala predbežne upraviť práva a povinnosti k maloletému, podala aj návrh na rozvod manželstva. Konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/129/2012 a doteraz nie je skončené. Aj na čas po rozvode manželstva žiadala matka zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti, otec aj po rozvode manželstva navrhuje striedavú starostlivosť.
Maloletý K. v čase prerušenia spolužitia jeho rodičov mal tri roky, navštevoval Materskú školu v X. H. X. Y., X. J. N.. Z písomného potvrdenia materskej školy vyplýva, že v čase od 20.02.2012 do 07.05.2012, teda určitú dobu po prerušení spolužitia rodičov, dieťa do materskej školy vodili a chodili preň v pravidelne sa striedajúcich intervaloch, zvyčajne týždňových, obaja rodičia, niektoré dni pre dieťa chodili rodičia matky, teda starí rodičia maloletého. V súčasnej dobe má maloletý K. 5 rokov a naďalej chodí do tejto materskej školy.
Matka spolu s maloletým K. po odchode zo spoločnej domácnosti bývala krátku dobu u svojich rodičov v X. H. X. Y., potom po prestavbe 3- izbového bytu v tom istom meste, ktorý jej poskytli rodičia, sa presťahovala do tohto bytu. Žila v ňom aj s mužom, s ktorým udržiavala známosť, táto známosť skončila asi po pol roku. Do 24.02.2012 bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 194,70 eura mesačne. Od 25.02.2012 do 05.03.2012 bola dobrovoľne nezamestnaná a od 06.03.2012 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom ako uchádzačka o zamestnanie a do septembra 2012 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške cca 250,- eur mesačne. Od 10.12.2012 do 15.02.2013 pracovala na základe dohody o vykonaní práce v U., C..R.. X. H. X. Y. s čistým priemerným mesačným príjmom 169,- eur. Dňa 18.02.2013 uzavrela s touto spoločnosťou pracovnú zmluvu, pracovný pomer má dohodnutý na dobu neurčitú. Dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 496,47 eura. Poberá tiež prídavok na dieťa. Iný príjem matky nebol preukázaný, aj keď podľa tvrdenia otca má matka aj iný príjem, a to z pečenia tort.
Otec maloletého po prerušení spolužitia zostal bývať v byte v X. H. X. Y., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Je zamestnaný na V. N. C.. G. v V., kde v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 704,29 eura. Okrem toho mal príjem z pracovného pomeru na L. R. - Š. D. v X. H. X. Y. vo výške 55,72 eura mesačne a na D. H..K.. Š. Y. X. H. X. Y. vo výške 178,- eur mesačne, teda v uvedenom období mal celkový čistý mesačný príjem 938,01 eura. V súčasnej dobe sa jeho príjem zvýšil, za posledných 12 mesiacov mal priemerný čistý mesačný príjem 1.120,09 eura (61,69 eur z pracovného pomeru na L. R. - Š. D.B. Y. X. H. X. Y., 160,70 eura z pracovného pomeru na D. H..K..Š. Y. X. H. X. Y. a 897,70 eura na V. N. C.. G. Y. V.).
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom podanej po konzultácii psychológa s rodičmi a maloletým dieťaťom v januári 2013 vyplýva, že mal. K. pôsobí veku primerane, vyžaduje si veľkú pozornosť svojich rodičov, vzťah k obom má dobrý, žiadneho výraznejšie neuprednostňuje, rýchlo sa adaptuje v novom prostredí, v kontakte s cudzou osobou je spontánny. Jeho rodičia si v starostlivosti o neho navzájom dôverujú, chápu význam spoločného postupu vo výchove, majú však rozdielny pohľad na striedavú starostlivosť. Dokázali sa však dohodnúť na starostlivosti počas vianočných sviatkov a dohodu operatívne upraviť aktuálnej situácii. Matka dieťaťa nesúhlasila ani so skúšobným zavedením striedavej starostlivosti.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí J.. U. O., ako aj z jej výsluchu vyplýva, že maloletý K. má vytvorenú silnú pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom. Má vrúcny vzťah k svojmu otcovi, svoju matku vníma ako láskavú bytosť, zdroj istoty, lásky a celkového zázemia. Svojho otca považuje za vzťahovo veľmi dôležitú osobu, bytostne ho potrebuje, dožaduje sa jeho lásky, pozornosti, náklonnosti, je pre neho, zdrojom lásky, sily a bezpečia. Dôležití sú pre neho obaja rodičia, spontánne preferuje otca. Podľa znalkyne je otec pre neho dôležitý mužský identifikačný vzor, od ktorého preberá rôzne zručnosti, postoje a názory. Rovnako je pre neho dôležitá matkina láskavosť, obetavosť, starostlivosť a zmysel pre povinnosť. Maloletý K. má rád oboch svojich rodičov a znalkyňa nezistila ani odmietavý postoj dieťaťa k starým rodičom z otcovej, ani matkinej strany. Znalkyňa hodnotí oboch rodičov ako kvalitné osobnosti, obaja sú zodpovední, starostliví a milujúci rodičia, ktorí majú všetky osobnostné predpoklady plnohodnotne mal. K. vychovávať a zabezpečovať starostlivosť o neho. Matka je podľa znalkyne zodpovedná a starostlivá, nie je však vo výchove dostatočne dôsledná a nie vždy dostatočne kritická k svojím výchovným pochybeniam. Maloletý nedostatočne rešpektuje matku ako výchovnú autoritu. Otec má podľa znalkyne osobnostné predpoklady konštruktívne vychovávať dieťa, je pedagogický typ. Uvedomuje si emočné potreby dieťaťa, nemá k nemu direktívny prístup, vychováva ho formou vysvetľovania.
Podľa znalkyne matka nerozlišuje, čo je záujem dieťaťa a čo je jej záujmom, čo sa prejavilo najmä vtedy, keď sa rozhodla odísť spolu s dieťaťom zo spoločnej domácnosti, obmedzila otcovi styk s dieťaťom a uprednostnila svoj záujem žiť s cudzím človekom, ktorého poznala len krátku dobu, pred záujmom dieťaťa, ktoré sa tak ocitlo v novom výchovnom prostredí. Matka podľa znalkyne nesprávne chápe zmysel a podstatu striedavej starostlivosti, keď podľa nej má mať dieťa jeden domov tam, kde je matka. Podľa znalkyne, ak má dieťa oboch rodičov, ktorí sú schopní mu vytvárať vhodné materiálne a psychické zázemie, tak má domov tam, kde má jedného aj druhého rodiča. Znalkyňa tiež zdôraznila, že na strane otca nezistila tendencie používať dieťa ako nástroj pomsty voči matke, ani sklony kupovať si náklonnosť dieťaťa hračkami alebo veľmi uvoľnenou výchovou. Podľa názoru znalkyne, dieťa nie je zmätené striedaním rodičov v starostlivosti o neho, správa sa spontánne, dobre sa cíti tak u otca, ako aj u matky. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že v najlepšom záujme dieťaťa je striedavá starostlivosť rodičov realizovaná v týždňových intervaloch. Takouto starostlivosťou nebude dieťa psychicky trpieť fyzickou neprítomnosťou otca v jeho živote. U svojho otca má vytvorené rovnako priaznivé podmienky na harmonický osobnostný vývoj ako u matky. I keď matka chce, aby dieťa malo domov len u nej, maloletého negatívne voči otcovi neovplyvňuje, vedie ho k tomu, aby ho mal rád, rešpektoval ho a poslúchal. Negatívne neovplyvňuje maloletého ani jeho otec, ktorý žiadnym spôsobom výchovnú autoritu matky neznižuje a neútočí na ňu nevhodnými vyjadreniami.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine).
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (§ 62 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a na úprave svojich rodičovských práv a povinností k nemu sa nedohodli. Matka žiadala zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti, otec navrhol striedavú osobnú starostlivosť. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Hmotnoprávnymi podmienkami pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti sú: spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, záujem maloletého dieťaťa a lepšie zaistenie potrieb mal. dieťaťa.
Bolo preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletého K.. Obaja majú veľmi dobré osobnostné a intelektové schopnosti, ale aj materiálne predpoklady pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa. Niet najmenších pochýb o tom, že sú obaja milujúcimi rodičmi, že sú starostliví a zodpovední. Obaja sú schopní, a majú preto všetky predpoklady, zabezpečiť dieťaťu vhodné a stabilné výchovné prostredie a zázemie, dieťa sa dobre cíti tak u matky, ako aj u otca.
Striedavá starostlivosť sa hneď po prerušení spolužitia určitú dobu aj realizovala a v podstate len z rozhodnutia samotnej matky sa prestali rodičia v starostlivosti o dieťa striedať. Toto rozhodnutie matka odôvodňovala jedine tým, že dieťa bolo v dôsledku takejto striedavej starostlivosti zmätené. Toto tvrdenie matka nepreukázala, ba práve naopak, pravdivosť tohto tvrdenia jednoznačne vyvrátili závery znaleckého dokazovania. Súd predbežným opatrením dočasne upravil práva a povinnosti k maloletému tak, že ho ponechal v starostlivosti matky, keď bral do úvahy útly vek dieťaťa, predpoklady silnej citovej väzby na matku, ktorá bola v tom čase nezamestnaná a mohla v celom rozsahu zabezpečovať starostlivosť o dieťa, a to aj v prípade jeho ochorenia. Súčasne bol však upravený pomerne široký styk otca s dieťaťom (každý párny týždeň od štvrtku do nedele, teda 8 dní v mesiaci), pričom v určitom období matka na základe dohody s otcom umožňovala styk aj v nepárne týždne v priebehu jedného dňa. V podstate sa rodičia v starostlivosti o dieťa striedajú aj formou takto široko upraveného styku otca s dieťaťom od jeho troch rokov a nebolo zistené, že by takáto forma starostlivosti mala negatívny vplyv na dieťa, že by bolo dezorientované alebo akokoľvek zmätené. Aj zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že pre dieťa najvhodnejšie úprava výkonu rodičovských práv je striedavá starostlivosť, pretože má k obom rodičom hlbokú citovú väzbu, obaja, teda aj otec, sú pre neho veľmi dôležití (podľa znalkyne matkina láskavosť, obetavosť, starostlivosť, zmysel pre povinnosť, otcova láska, pozornosť, náklonnosť, pocit bezpečia). Striedavá starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa a takouto úpravou starostlivosti budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa. Zachovajú sa existujúce silné citové väzby aj k otcovi a striedavá starostlivosť vhodnejším spôsobom zabezpečí aj vývinové potreby maloletého dieťaťa, ktoré má právo byť vychovávané oboma rodičmi. Všetky podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti tak podľa názoru súdu boli splnené.
Je samozrejme pre dieťa lepšie, ak sú jeho rodičia schopní sa dohodnúť o svojich právach a povinnostiach k dieťaťu, a to najmä o osobnej starostlivosti. Zákon o rodine však nestanovuje podmienku, že je potrebná dohoda rodičov, aby mohol súd rozhodnúť o striedavej starostlivosti. Súd môže dieťa zveriť do striedavej starostlivosti aj bez dohody rodičov, ak je to v záujme maloletého dieťaťa a ak sú splnené aj ostatné uvedené hmotnoprávne podmienky. Realizácii striedavej starostlivosti nemôže byť teda na prekážku nesúhlas matky mal. K. a dôvod, ktorý uvádza, teda, že dieťa má mať jeden domov. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou by bol relevantný iba vtedy, ak by bol založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasiahnuť do záujmov dieťaťa. Takýto dôvod však v danom prípade nebol zistený. Striedavá starostlivosť predpokladá zo strany oboch rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a predovšetkým nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Podľa názoru súdu, aj vzhľadom na osobnostné hodnotenie oboch rodičov znalkyňou, možno predpokladať, že aj napriek nesúhlasu matky so striedavou starostlivosťou, sú tieto predpoklady u oboch rodičov dané.
Z týchto dôvodov súd zveril maloletého K. do striedavej osobnej starostlivosti so stanovením týždňových intervalov. Obaja rodičia sú v rovnakom rozsahu tak povinní zabezpečovať starostlivosť o maloletého, jeho výchovu a všestranný vývoj, ale obaja majú aj rovnakú zodpovednosť za jeho duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný a rozumový rozvoj. To predpokladá, že aj keď nedospeli k dohode o úprave svojich rodičovských a povinností, urobia obaja všetko preto, aby opatrne a vnímavo pristupovali v budúcnosti k otázkam starostlivosti a výchovy dieťaťa, ktorému vlastne neboli pre ich manželské nezhody schopní zabezpečiť to najzákladnejšie pre jeho zdravý vývoj, teda úplné rodinné prostredie.
Vo výroku II. rozsudku súd rozhodol o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 62 Zákona o rodine, na určenie výživného pre dieťa v striedavej starostlivosti majú vplyv všetky faktory a okolnosti vymenované v tomto ustanovení. Kritériom na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu sú predovšetkým jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a prihliada sa aj na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Pre posúdenie možností a schopností rodiča sú rozhodujúce jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové, možnosti.
Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 19.02.2012, teda od tejto doby súd posudzoval, ako sa až doteraz podieľali na osobnej starostlivosti a teda aj výžive dieťaťa. Pri stanovení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb a veku dieťaťa, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. V období od prerušenia spolužitiu do 07.05.2012 sa rodičia v starostlivosti o dieťa striedali. S prihliadnutím na pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti v tomto období, súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. K. sumou 100,- eur mesačne. Matka bola v tomto čase po skončení rodičovskej dovolenky nezamestnaná, poberala dávku v nezamestnanosti v sume 250,- eur mesačne a príjem otca bol výrazne vyšší okolo 938,- eur. V ďalšom období, teda od 08.05.2012 v podstate až doteraz je dieťa v osobnej starostlivosti matky s tým, že od mesiaca júna 2012 je upravený predbežným opatrením styk otca s dieťaťom. Súd v tomto období pri určení výživného zohľadnil skutočnosť, že v období pomerne široko upraveného styku zabezpečoval potreby dieťaťa otec (najmenej 8 dní mesiaci) a platil aj predbežným opatrením určené výživné po 100,- eur mesačne. Výživné od 08.05.2012 do 28.02.2013 bolo tak zo strany otca určené sumou 180,- eur mesačne, keď súd bral do úvahy aj skutočnosť, že matka bola v tomto čase nezamestnaná, nemala už žiaden príjem, resp. od decembra 2012 len príjem na základe dohody o vykonaní práce vo výške 169,- eur mesačne, príjem otca zostal nezmenený. Od marca 2013 až do právoplatnosti tohto rozsudku súd určil výživné sumou 120,- eura mesačne, keď zohľadnil skutočnosť, že matka je v tomto období zamestnaná v trvalom pracovnom pomere a má príjem cca 496,- eur mesačne. Následne od právoplatnosti rozsudku, na základe ktorého sa budú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať v rovnakom rozsahu, je určené výživné zo strany otca sumou 120,- eur mesačne. Súd zohľadnil skutočnosť, že príjmové reálne pomery otca sú výrazne lepšie ako u matky (matka má príjem cca 500,- eur, otec vyšší ako 1.100,- eur mesačne). Teda je v možnostiach a schopnostiach otca sa vyššou mierou podieľať na výžive dieťaťa ako jeho matka. Preto súd uložil otcovi povinnosť na výživu dieťaťa prispievať matke touto sumou. V konaní sa nepreukázalo tvrdenie otca, že matka má aj iný príjem, okrem príjmu z pracovného pomeru.
Určením výživného od 19.02.2012 vznikol do dňa rozhodnutia súdu dlh na výživnom vo výške 1.819,86 eura, ktorý predstavuje rozdiel určeného výživného v jednotlivých obdobiach a doteraz zaplateného výživného na základe nariadeného predbežného opatrenia. Nedoplatok bol vypočítaný nasledovne: za obdobie od 19.02.2012 do 07.05.2012 mal otec zaplatiť výživné v sume 260,51 eura (alikvotnú časť za mesiac február 2012 37,93 eura, za marec a apríl 2012 po 100,- eur a alikvotnú časť za mesiac máj 2012 22,58 eura), za obdobie od 08.05.2012 do 28.02.2013 mal zaplatiť výživné v sume 1.759,35 eura (alikvotnú časť za mesiac máj 2012 139,35 eura a za 9 mesiacov po 180,- eur) a za obdobie od 01.03.2013 do vyhlásenia tohto rozsudku (zročné je výživné do konca apríla 2014) mal zaplatiť výživné v sume 2.100,- eur (14 mesiacov po 150,- eur), teda spolu mal za celé obdobie od 19.02.2012 prispievať na výživu mal. K. sumou 4.119,86 eura (260,51 + 1.759,35 + 2.100), v skutočnosti zaplatil podľa vykonateľného predbežného opatrenia 2.300,- eur (jún 2012 - apríl 2014, teda 23 mesiacov po 100,- eur). Dlh na zročnom výživnom teda predstavuje 1.819,86 eura. Súd povolil otcovi nedoplatok na výživnom vyrovnať v splátkach po 150,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným (§ 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. ), pričom súd zohľadnil výšku nedoplatku na výživnom a určil podmienky zročnosti dlhu (výrok III. rozsudku).
Matka požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to vo svojom odvolaní proti uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie preddavku.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 1, 2 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.
Súd žiadosti matky o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel, a to jednak preto, že svoje pomery tak, ako to ukladá citované zákonné ustanovenie, nedokladovala a jednak preto, že jej pomery ani v čase podania žiadosti, ale ani v súčasnej dobe, priznanie oslobodenia neodôvodňujú. Matka bola už v čase podania žiadosti zamestnaná a pracuje aj v súčasnej dobe, má príjem cca 500,- eur. Iba so synom býva v 3- izbovom byte, teda je schopná hradiť aj náklady na tento byt, financovala v nedávnej dobe prestavbu tohto bytu a nakoniec aj výsledky vykonaného dokazovania a z neho vychádzajúce rozhodnutie súdu potvrdili bezúspešnosť uplatňovania alebo bránenia jej práva (výrok IV. rozsudku).
O trovách konania, ktoré vznikli štátu zaplatením znalečného priznaného uznesením zo dňa 19.02.2014 č.k. 3P/67/2012-155 a uznesením zo dňa 02.05.2014 č.k. 3P/67/2012-181 nepokrytého preddavkom účastníkov (tento zložil len otec vo výške 200,- eur). Celkové trovy štátu predstavujú 1.075,37 eura a z tejto sumy zaplatí otec 437,69 eura a matka 637,68 eura, pričom súd zohľadnil otcom zložený preddavok vo výške 200,- eur. Matka je povinná z tejto sumy uhradiť 637,68 eura, keďže ona preddavok na trovy dôkazu nezložila. O povinnosti účastníkov nahradiť trovy štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Súd prihliadol na výsledok konania a skutočnosť, že u rodičov nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov (výrok V. rozsudku).
V zmysle § 210a O.s.p. súd zrušil uznesenie citované vo výroku VI. rozsudku, a to v časti povinnosti uloženej matke dieťaťa zložiť preddavok na trovy dôkazu. Matka podala proti tejto časti uznesenia odvolanie. Súd v súlade s ustanovením § 209 ods. 2 O.s.p. nepredložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu, ktorým nebolo rozhodnuté vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že trovy dôkazu boli už uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu, súd uznesenie v časti uloženej povinnosti zložiť preddavok zrušil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu (výrok VII. rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 O.s.p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .