Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21P-90-2013.pdf
PDF · 122.21 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/90/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého K. C., N.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca A. C., N.. XX.XX.XXXX, A. K., Č.. P. Č.. X, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom AK, so sídlom Košice, Žriedlova č. 3, za účasti matky D. Y.E., N.. XX.XX.XXXX, A. K., A. Č.. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, v konaní o zmenu osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Návrh otca z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého požiadal súd, aby zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti, pretože napriek tomu, že rozsudkom o rozvode ich manželstva bolo rozhodnuté aj o tom, že sa môže so svojím synom pravidelne stretávať, matka dieťaťa nerešpektuje toto rozhodnutie a dlhodobo mu bráni v akomkoľvek kontakte s jeho synom. Preto bol nútený podať návrh na jej trestné stíhanie pre marenie súdneho rozhodnutia. Predtým požiadal súd aj o výkon rozhodnutia rozsudku, v ktorom mal umožnené sa so synom stretávať každý druhý týždeň v mesiaci v sobotu čase od 16,00 hod. do 18,00 hod..
Neskôr podala matka maloletého návrh na zmenu priezviska ich syna a on vo všetkom vidí len jej snahu úplne ho od syna eliminovať. Jej pohnútky nechápe. Veľmi dobre so synom vychádzal pokiaľ ešte žili v spoločnej domácnosti a aj krátko potom, ale tým, že s ním nemá umožnený styk, sa mohol zmeniť aj jeho vzťah k nemu. Preto podal návrh na zmenu výchovy, pretože si už nevie ináč poradiť. Myslí si, že by bol schopný rovnako dobre a možno aj lepšie sa starať o ich syna.
Matka s návrhom otca maloletého nesúhlasila. Popierala, že by úmyselne bránila otcovi v styku s ich synom, tvrdila, že otec upravený styk nevyužíval, že maloletý K. nemá záujem sa s ním stretávať a ona ho nútiť nemôže.
Kolízny opatrovník odporučil súdu, aby pri rozhodovaní zobral do úvahy aj záujem maloletého a prihliadol k tomu, aké sú súčasné vzťahy medzi otcom a dieťaťom.
Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Košice I č. 24C 118/2003, 10Em/92/2005, 21P/6/2012, výsluchom rodičov maloletého, znalkyne Mgr. Lenky Lipanovej a ďalšími písomnými dôkazmi predloženými rodičmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Manželstvo rodičov maloletého K. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 24C 118/2003
- 91 zo dňa 9.6.2005. Na čas po rozvode bol ich syn zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- Sk (66,38 Eur) mesačne. Súčasne súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo stretávať sa s ním každý druhý týždeň v mesiaci v sobotu čase od 16,00 hod. do 18,00 hod..
Matka dieťaťa nerešpektuje toto rozhodnutie a dlhodobo otcovi bráni v akomkoľvek kontakte s jeho synom. Preto spočiatku žiadal o výkon tohto rozhodnutia a neskôr bol nútený podať návrh na jej trestné stíhanie pre marenie súdneho rozhodnutia.
Okresný súd Košice I v konaní č. 3T 38/2011 dňa 29.4.2014 rozhodol rozsudkom tak, že matka maloletého bola uznaná vinnou že nerešpektovala rozhodnutia Okresného súdu Košice I č. 22P 114/2003 zo dňa 18.1.2005 a 24C 118/2003 zo dňa 9.6.2005, čím nerešpektovala právoplatné rozhodnutia súdu o úprave styku otca s dieťaťom a bola preto odsúdená na peňažný trest vo výške 200,- Eur.
Z výpovede otca maloletého súd zistil, že so synom vychádzal veľmi dobre, kým ešte žili v spoločnej domácnosti a aj krátko potom. Pripustil, že tým, že s ním nemá umožnený styk, sa mohol zmeniť aj synov vzťah k nemu. Preto podal návrh na zmenu výchovy, pretože si nevedel ináč poradiť a Zákon o rodine to v takýchto prípadoch aj umožňuje. Myslí si, že by bol schopný rovnako dobre a možno aj lepšie sa starať o ich syna. Ak by mu súd vyhovel a syna zveril do jeho osobnej starostlivosti chcel, aby súd zo strany matky určil výživné vo výške 66,- Eur a upravil styk matky s maloletým tak, že je oprávnená sa s ním stretávať každý druhý víkend v mesiaci od piatku 16,00 hod. do nedele 18,00 hod..
V návrhu tiež žiadal, aby v prípade, že súd jeho návrhu na zmenu starostlivosti nevyhovie, aby zaviazal matku maloletého na povinnosť ho o problémoch na strane ich syna informovať. Takisto chcel vedieť, do ktorej školy ich syn chodí, pretože keď si to prácne zistil sám, prihlásili ho do inej, a až po určitom čase zistil, kde sa jeho syn nachádza.
O tomto návrhu otca rozhodol Okresný súd Košice I dňa 12.6.2012 rozsudkom č. 21P/6/2012- 108 tak, že zaviazal matku maloletého K., aby v pravidelných štvrťročných intervaloch informovala otca písomne o zdravotnom stave maloletého, o mene pediatra, ako aj ostatných lekárov - špecialistov, v ktorých starostlivosti je dieťa, o škole, ktorú maloletý navštevuje, o jeho školskom prospechu, o jeho školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a záľubách, o mene a priezvisku triedneho učiteľa a o všetkých mimoriadnych udalostiach týkajúcich sa života ich maloletého syna.
Otec maloletého je presvedčený, že problémy medzi ním a jeho bývalou manželkou začali vtedy, keď ho jej otec postrelil a bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Keď sa jeho bývalá manželka dozvedela, čo hrozí jej otcovi, snažila sa z otca maloletého urobiť vinníka. Začala tvrdiť, že psychicky týral ich syna. V tejto veci bol vypočúvaný ako svedok. Až po viacerých rokoch sa toto obvinenie preukázalo ako falošné. Potom mu matka maloletého začala robiť problémy vo vzťahu k synovi, prestala mu ho dávať a dlho ho nevidel. Odvtedy má problém sa s ním stretávať.
Otec maloletého sa živí ako súkromný podnikateľ v oblasti informačných technológií a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 1.000,- Eur až 1.500,- Eur. Už sedem rokov žije s priateľkou v 3- izbovom byte, ktorý je asi 500m od bydliska ich syna. Majú spolu pár mesačného syna. V minulosti mal v osobnej starostlivosti teraz už dospelého syna z predchádzajúceho vzťahu - F. C.. Matka mu ho zverila, keď bol v puberte a prestala zvládať jeho výkyvy v správaní. Chcela, aby dieťa bolo dobre vychované, aby sa nedostalo do kontaktu s nevhodnou partiou a myslela si, že on bude schopný viac dohliadnuť
na neho, že ho syn bude viac rešpektovať. Jeho starší syn bez problémov zmaturoval, zamestnal sa a dnes žije normálnym spôsobom života. Vychovával ho sám 5,5 roka. Nemal problém stretávať sa so svojou matkou, dokonca aj na stužkovej slávnosti mu boli spoločne a aj v súčasnosti navštevuje oboch svojich rodičov. Momentálne žije v Prahe.
Myslí si, že by nič nebránilo tomu, aby mal ich syn K. u neho dostatok priestoru, či už na spanie, alebo na učenie, je to len organizačná záležitosť, aby mal vyčlenený svoj vlastný priestor. Boli by v byte štyria, čo je v 3-izbovom byte normálne. Nemal nikdy problémy s požívaním alkoholických nápojov, alebo nejakých omamných látok, nikdy sa žiadnemu liečeniu nepodroboval. Myslí si, že hlavný dôvod, prečo sa rozviedol s matkou ich syna K. bol ten, že boli ľudia z dvoch úplne odlišných kultúr. On bol vychovávaný v konzervatívnej rodine a myslí si, že jeho bývalá manželka v úplne liberálnej a v zásadných veciach sa nedokázali na ničom zhodnúť. Nikdy medzi nimi nedošlo k žiadnemu fyzickému násiliu. Skôr než sa rozviedli, sa snažili problémy vyriešiť vzájomnými hádkami, takže je pravdou, že v ich domácnosti boli občas aj hádky, ale nikdy neprerástli do fyzických útokov.
K vyjadreniam otca matka maloletého uviedla, že nehovoril pravdu, najmä v tom, že ich fyzicky nenapádal. Ju udrel ešte v ôsmom mesiaci tehotenstva a to tak, že si myslí, že v dôsledku toho nerodila v riadnom termíne, ale neskôr a ich syn dostal zápal očných spojiviek. Veľmi zvláštne otec pristupoval k výchove syna. Zatváral ho do inej miestnosti a nedovolil jej ho kojiť, ako ona chcela, tvrdil, že podľa odborných kníh a názorov pediatrov sa deti majú kojiť v pravidelných trojhodinových intervaloch a teda ich syn skôr jesť nedostane. Nepáčilo sa mu, ak malého syna objímala, láskala, tvrdil, že takéto správanie voči deťom nie je normálne, pretože u nich zrejme v rodine takéto citové prejavy neboli, naopak pre ňu to bolo prirodzené, takže udrel už aj malé dieťa, keď malo asi 8 mesiacov. Nevie, čo je priamym dôvodom toho, že ich syn má od roku 2004 epilepsiu. Keď bol ich syn maličký, otec ho zvykol vyhadzovať do veľkej výšky a následne ho zachytil. On z toho mal dobrý pocit, tvrdil, že ho vie chytiť ako loptu a ona bola z tohto jeho počínania zhrozená a musela odísť preč, nemohla sa na to ani pozerať. Pri takomto vyhadzovaní sa raz jej bývalý manžel pošmykol, spadol a dieťa nezachytil. Dieťa dopadlo na schody, temenom sa udrelo o schody, bolo v nemocnici. Neskôr ešte raz bol maloletý zranený v prítomnosti svojho otca, keď išli sami do Vysokých Tatier a havarovali osobným motorovým vozidlom. Dieťa malo udretú hlavu - prerezané čelo. Otec sa čudne správal k synovi aj v tom smere, že ho nechával spávať pod otvoreným oknom napriek jej nesúhlasu a myslí si, že aj tieto fyzické zranenia a podľa nej to, čo robil, bolo psychickým týraním dieťaťa a toto mohlo spôsobiť jeho súčasné ochorenie. Jej bývalý manžel dlho nechcel uznať, že ich dieťa je tak vážne choré, pritom je K. sledovaný v neurologickej ambulancii u MUDr. Eliášovej a musí pravidelne užívať lieky Ofpolod a predtým užíval aj Neutropin. Jeho otec povedal, že on by mu tieto lieky nedával, že mu skôr môžu poškodiť ako pomôcť.
V čase, keď ešte spolu žili, starala sa aj o svoju dcéru z predchádzajúceho vzťahu, ktorá v tom čase mala 13 alebo 14 rokov. Zatváral ju do inej izby, neželal si, aby sa zúčastňovala ich spoločného rodinného života. Nemohla s nimi obedovať, večerať a podobne. Dozvedela sa aj o tom, že bol agresívny aj voči svojej predchádzajúcej manželke a priateľke, ktoré udrel tak, že mali fyzické zranenie a museli byť ošetrované v nemocnici. Keď sa raz staral o ich syna bez jej prítomnosti, došlo medzi ním a jej otcom k takým vážnym rozporom kvôli jeho agresivite, že došlo k tomu, čo uviedol a bolo začaté trestné stíhanie voči jej otcovi. V tomto konaní bol jej otec oslobodený, bolo to vyhodnotené ako nutná obrana.
Matka maloletého je presvedčená, že sa u nej nič nezmenilo natoľko, aby to bolo dôvodom pre zmenu výchovy, ako to v týchto prípadoch vyžaduje Zákon o rodine. O svojho syna sa riadne stará, dokáže ho finančne aj osobne riadne zabezpečiť, nakoľko charakter jej práce je taký, že sa mu môže pravidelne venovať. Pracuje ako súkromná podnikateľka v oblasti zdravej výživy a športu a jej priemerný čistý mesačný zárobok je okolo 1.300,- Eur až 1.400,- Eur.
Býva so synom v riadne zariadenom 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí 198,- Eur. Dieťa má svoju izbu, má vytvorené všetky podmienky pre dobrú výchovu. Je pravdou, že majú v rozhodnutí o rozvode určené, že sa má otec so synom stretávať, ale stretli sa možno iba trikrát. Naposledy sa stretli, keď mal ich syn asi 3 roky a už vtedy veľmi odmietal ísť so svojím otcom. Ona aj naďalej napriek tomu chodievala na stretnutia, ktoré mali dohodnuté na určenom mieste a zobrala tam so sebou vždy niekoho, kto bol
toho svedkom, ale otec maloletého sa na žiadne z týchto stretnutí nedostavil. Až neskôr ju začal napádať na súde. Potom mal otec záujem o stretávanie sa so synom až keď mal K. už 9 rokov, ale maloletý už vôbec nemal záujem stretnúť sa s otcom. V konaniach vedených na tomto súde bol vzťah syna k otcovi vyhodnotený ako syndróm zavrhnutého dieťaťa. Otec sa začal zaujímať o dieťa až potom, čo bol podaný návrh na zmenu priezviska.
Ich syn ešte v škôlke prejavil záujem volať sa tak, ako sa volá jeho matka a jeho sestra, s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Požiadala bývalého manžela, aby súhlasil so zmenou priezviska ich syna. Povedal, že je to možné, ale že si zoberie nejaký čas na rozmyslenie a po troch týždňoch sa ozval a povedal jej, že si to rozmyslel a s týmto návrhom súhlasiť nebude. Preto sa v tejto veci obrátila na súd, ale zatiaľ o tom rozhodnuté nie je.
K. má v súčasnosti 12 rokov a chodí do D. Š. M. K. do 5. ročníka ZŠ.
Na začiatku každého školského roka sa platia poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu okolo 25,- Eur. Za obedy v školskej jedálni mu matka platí 28,- Eur. Pri príležitosti rôznych akcií organizovaných školou ako Deň detí a podobne sa rozhodla, že bude túto školu sponzorovať a kúpi im nejaké drobné darčeky. Synovi kupuje bežné školské pomôcky a potreby, vychádza to asi 36,- Eur na polrok. Okrem toho na angličtinu potrebuje rôzne pomocné a pracovné zošity, za ktoré platí okolo 20,- Eur na polrok. Za oblečenie a hygienické potreby syna vynakladá od 60,- Eur do 80,- Eur. Približne 50,- Eur až 60,- Eur mesačne vynakladá na kúpu jeho výživových doplnkov. Lieky, ktoré mu predpisuje lekár, uhrádza zatiaľ poisťovňa. Kupuje mu minerály, B1 a rôzne iné vitamíny, ktoré v prípade jeho ochorenia je dôležité, aby dieťa užívalo.
Na otázku súdu, či matka hovorila so svojím synom o tom, že má otca, ktorý má o neho záujem, matka odpovedala tak, že sa so synom nemohla na túto tému rozprávať, pretože otec ten záujem nemal. Tak ako uviedla, na šesť stretnutí neprišiel napriek jej rôznym výzvam, či už mu posielala SMS správy, telefonovala mu, keď sa šesť ich stretnutí nezrealizovalo, zašla za kolíznou opatrovníčkou a požiadala ju, aby ona zorganizovala stretnutie rodičov a dieťaťa za jej účasti, avšak ani toto sa nepodarilo zrealizovať, aj keď kolízna opatrovníčka ich odporučila k psychologičke z úradu práce, ktorá vyzvala aj otca na stretnutie a vyriešenie tejto otázky, avšak otec to ignoroval. Potom rezignovala. V tom čase mala veľké problémy s chorobou syna, musela naučiť svojich rodičov, ako sa majú k nemu správať, ako majú zvládnuť prípadný záchvat a takisto ako samoživiteľka rodiny mala dosť práce aj so zabezpečením peňazí na ich živobytie, takže otca prestala kontaktovať. V roku 2005 ho dokonca listom vyzvala, aby sa porozprávali o statuse ich syna a videla, že syn veľmi zle zareagoval na zmienku o jeho otcovi. Nechcela, aby syn otca odmietal, nikdy synovi o otcovi doma nič zlé nerozpráva a neočierňovala otca pred dieťaťom. Nemala záujem ho od otca odpútať.
Nesúhlasila s tým, aby dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti aj preto, pretože pokiaľ vedela, jeho otec nikdy nemal svoj vlastný byt. Keď odišiel z ich spoločnej domácnosti, z bytu ktorý patril jej, dlho si ponechal na úradoch adresu jej bytu ako svoje trvalé bydlisko. Odhlásila ho z tohto trvalého bydliska až minulý rok, keď zistila, že túto adresu aj naďalej používal napriek tomu, že tam už roky nebýval.
Otec maloletého tieto tvrdenia matky popieral. Uviedol, že počas manželstva chodili k psychologičke Šťastnej na riešenie problémov v rodine, ktoré mali s matkinou dcérou. Chodili k nej počas celého obdobia, odkedy sa vzali, až po rozvod ich manželstva. K tejto lekárke chodili aj samostatne a ona viackrát potvrdila, že žiadne také problémy a činy, ktoré matka deklaruje sa nestali. Toto je obsiahnuté aj vo všetkých vyšetrovacích spisoch, vec bola ukončená tak, že žiaden skutok takého rázu sa nestal. V tom čase podávala posudok PhDr. Capová, bolo to v roku 2004 a ich syn mal v tom čase 3 - 4 roky. Ten posudok vyznel mimoriadne dobre v prospech otca, znalkyňa potvrdila, že žiadne takéto činy medzi otcom a synom sa nestali, pretože by si to dieťa pamätalo. Mal odporučené sa s dieťaťom stretávať a matka mu ho aj dvakrát dala. Tie stretnutia boli veľmi príjemné. V roku 2005 dostal predvolanie na políciu, lebo matka na neho podala trestné oznámenie vo veci týrania a začala tam tvrdiť množstvo vecí, ktoré sa nezhodujú s pravdou. Celé to skončilo tak, že skutok sa nestal. Matka voči tomu podala odpor, aby sa vec vyšetrovala ďalej. Vyšetrovalo sa ešte dva roky, bolo množstvo fabulácií a výmyslov z jej strany počas tohto obdobia. Aj psychológ aj jeho právny zástupca mu dali
na zváženie, či má v tomto čase zmysel stretávať sa so synom, keď matka vymýšľa rôzne teórie o jeho násilí. Vtedy sa rozhodol, že za to obdobie, keď trval ten proces, že sa nebude kontaktovať s dieťaťom. Tvrdil, že žiadne SMS správy od matky nedostal, ani raz mu nezatelefonovala a ani nedostal od nej žiaden list. To sú všetko len výmysly matky. Vzhľadom k tomu, že v tej predmetnej veci bol len svedkom, rozhodnutia vyšetrovateľa mu doručované neboli, takže ani nevedel, kedy bolo toto konanie zastavené. Dozvedel sa, že tieto veci sú ukončené len vtedy, keď sa mu matka maloletého ozvala s návrhom, aby súhlasil so zmenou priezviska pre ich syna a od tej chvíle matku žiadal, aby syna mohol riadne znovu vídať. Dňa 5.5.2009 písomne vyzval matku, aby mu umožnila styk s jeho synom K.. Tiež aj 27.7.2009, 12.8.2009, 3.9.2009, 16.12.2011, 24.10.2012. Otec v týchto dňoch vyzval matku na umožnenie styku so synom K. v súvislosti s rozsudkom 24C/118/2003 - 91 a zároveň matku upovedomil o tom, že stretnutia sa zúčastní aj psychoterapeut. V stanovenom termíne podľa vyššie uvedeného rozsudku mu nebolo umožnené stretnúť sa so synom, čím mu opäť bolo porušené súdom priznané právo na styk s jeho synom K.. Predložil aj čestné vyhlásenie psychoterapeutky Mgr. Anny Kuchtovej, ktorá potvrdila, že sa dňa 24.12. ako svedok a psychoterapeut zúčastnila pokusu otca o styk s maloletým. Tiež potvrdila, že otec márne viackrát zvonil na vchodovom zvončeku označenom „Y.“ a aj dvakrát volal matke maloletého na jej mobilný telefón. Matka mu však dieťa neodovzdala. Dňa 12.12.2012 otec znovu vyzval matku na umožnenie styku s K.. Výzva bola doručená JUDr. Helene Knopovej, matka výzvu neprevzala. V stanovenom termíne mu nebolo umožnené stretnúť sa so synom, čím opäť bolo porušené jeho právo. Dňa 11.11.2013 otec písomne vyzval matku na umožnenie styku so synom v súlade s rozsudkom 24C/118/2003.
Najdôležitejším dôvodom toho, že sa nekontaktuje so synom je to, že matka vytvorila u syna obraz o svojom otcovi, ktorý je v absolútnom protiklade voči realite a likviduje jeho duševný vývoj, pretože ho bezdôvodne eliminuje z jeho života.
PhDr. Gallová v konaní o zmenu priezviska vo svojom znaleckom posudku vyslovila názor, že je potrebné sanovať vzťah otca a syna. Prišla k záveru, že by bolo vhodné realizovať styk spočiatku v prítomnosti psychoterapeuta. Maloletý sa podrobil trom znaleckým vyšetreniam, ich závery neboli jednoznačné.
Súd preto predvolal znalkyňu Mgr. Lipanovú, ktorá uviedla, že zistila, že maloletý Konrád je veľmi svojrázne dieťa, ktoré veľmi asertívne vie komunikovať svoje názory. Je povahovo veľmi svojský, púta na seba pozornosť, ale je to dieťa, ktoré je veľmi vďačné za pozornosť a citový príklon. Je náročný na neustálu komunikáciu. V emocionálnej oblasti aj na základe iného kontextu vyšetrenia zistila, že je dosť neurotický a má oslabenú celú svoju emočnú reguláciu, čiže zložku emocionality mal vyslovene neurotického obrazu. V čase jej znaleckého vyšetrenia vzťah k otcovi bol negatívny až s takými prvkami zavrhnutia, ktoré vznikali na podklade toho, že kontakt dieťaťa s otcom nebol realizovaný. Pre dieťa to bola taká fantazijná väzba na základe čitateľnosti matkiných postojov, keďže matka má s jeho otcom niekoľko sporov a majú aj taký veľmi osobný invektívny vzťah. Preto jej postoje, ktoré sú veľmi čitateľné dieťa zachytávalo a tým pádom nie je pre neho problém sa s nimi stotožniť, pretože je naviazané na matku, matke prioritne dôveruje a keď matka nejakým spôsobom vyšle signál na akejkoľvek verbálnej, neverbálnej, vedomej, nevedomej úrovni, dieťa sa s tým stotožní. V znaleckom posudku kontaminácia názorov bola konštatovaná, ale nie v zmysle nejakej cielenej manipulácie matky s dieťaťom, skôr v tom čase znalkyňa konštatovala, že sa matka skôr snaží eliminovať, plne negovať rozhovory o otcovi, alebo ho synovi pripomínať. V čase znaleckého vyšetrenia citová väzba maloletého na otca bola negatívna, prioritná väzba bola na matku, odmietal sa s otcom stretávať, bol v tom veľmi neústupný, neoblomný. Dokonca nemohlo prísť ani k takej časti posúdenia, ktoré znalkyňa väčšinou robí a to je pozorovanie interakcie medzi rodičmi a dieťaťom, pretože taká situácia už len pri zmienke o tom bola pre maloletého príliš emotívna. Znalkyňa usúdila, že keďže je u maloletého diagnóza epilepsie, mohla by takáto situácia vyprovokovať u dieťaťa nejaký afektívny raptus a nechcela riskovať epileptický záchvat. Informačný benefit z takéhoto vyšetrenia by pravdepodobne nebol prevyšujúci nad záujmom a bezpečnosťou dieťaťa, takže znalkyňa ani nerobila tú časť znaleckého posúdenia, kde by pozorovala interakciu otca so synom, čo aj v znaleckom posudku odôvodnila. Pokiaľ ten vzťah zostal len v tej fantazijnej negatívnej väzbe, tak si znalkyňa myslí, že vzhľadom k pubertálnej fáze vývinu by sa u maloletého len stupňovali vzdory. Pokiaľ sa však vzťah otca a syna nerealizuje a ostáva len fantazijný, tak pravdepodobne vo vedomí syna zostane, že otec je pre neho cudzí človek a nejakú ochotu k stretávaniu sa s otcom asi nepredpokladá. Zmena výchovného prostredia pre toto dieťa by mohlo byť traumou. Zmeniť jeho postoj k otcovi v súčasnosti nie je možné, pretože po psychickej stránke dieťa preberá situáciu, ktorá je na strane matky, resp. preberá jej prežívanie. Sleduje jej verbálne, alebo
neverbálne vyjadrenia na jeho adresu a on sa s matkinými názormi stotožňuje. Iné názory nepozná, nie sú mu predložené a pokiaľ spor medzi matkou a otcom nebude ukončený a matka nezačne reagovať na osobu otca neutrálne, ak už nie pozitívne, ani dieťa sa v tomto nezmení. Veľmi by detskej psychike bolo uškodené, ak by bolo dieťa zverené otcovi.
Maloletý K. v októbri 2013 zaslal súdu list, v ktorom uviedol, že nechce so svojím otcom žiť, nechce s ním bývať a nechať sa ním vychovávať, pretože ho fakt nemá rád. Nechce s ním mať nič dočinenia a nechce sa s ním ani len stretnúť. Dieťa uviedlo, že nevie ako jeho otec vyzerá. Urobil mu to, že ho zavrel do izby, zamkol ho, nepúšťal ho von dlho do noci a aj keď plakal ho nepustil a nedovolil jeho mamke, aby išla za ním, aby ho upokojila. Bol by schopný urobiť čokoľvek, aby s ním nebol. Mykal by sa, kušal by ho do rúk a škriabal by ho. Jednoducho nechce byť s ním a nechce, aby ho do toho niekto nútil. Nechce, aby jeho mamka chodila na súdy, lebo už dlho čaká na to, kedy sa to všetko skončí. Už nechce chodiť na žiadne psychologické vyšetrenia, pretože si myslí, že už dostatočne dôrazne vysvetlil, že nechce byť pri svojom otcovi, ktorého aj tak nemá rád.
Stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I je také, že dieťa má mať kontakt s oboma rodičmi. Je to v záujme každého maloletého dieťaťa, avšak v tomto prípade kolízna opatrovníčka odporúčala prihliadnuť aj na názor, ktorý dieťa v konaní prejavilo. Odporúčala začať s ich kontaktom nejakou postupnou formou, napríklad aby sa otec skúsil so synom skontaktovať písomne prostredníctvom listov, ktoré by synovi posielal, vysvetlil mu v nich svoje stanovisko a aby mal toľko strpenia, aby počkal kým dieťa svoje stanovisko ku nemu prehodnotí, prípadne aby synovi vysvetlil, alebo uviedol svoje videnie konfliktných situácií, ktoré údajne matka a dieťa mali zažiť pri spolužití.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 24 ods. 3,4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia §-u 43 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedenému ustanoveniu zákona, súd návrh otca zamietol. Nemohol sa riadiť ustanovením § 25 ods. 4, pretože prvoradým cieľom pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je záujem maloletého dieťaťa, ktoré sa v tomto prípade striktne odmieta so svojim otcom čo i len stretnúť. Bolo konštatované, že hlavný podiel na tom má jeho matka, ktorá svoju osobnú zášť voči otcovi jej syna prenáša na dieťa. Dieťa je však momentálne tak psychicky nastavené, že ani rozhodnutím súdu by nebolo možné prinútiť ho k tomu, aby v opatere otca zotrval.
Súd nespochybňuje ani práva otca maloletého a je aj v záujme dieťaťa, aby malo pravidelný kontakt s druhým rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Otec má právo na styk so svojim synom tak, aby sa mohli pravidelne stretávať a mohol tak realizovať svoje občianske práva a rodičovské povinnosti spojené s participovaním oboch rodičov na výchove ich syna.
Matka svojím spôsobom výchovy neumožňuje otcovi jeho práva využívať a mať možnosť podieľať sa aspoň v obmedzenej miere na synovej výchove, hoci takéto správanie vážne zasahuje do rodičovských práv otca, ktoré sú chránené Zákonom o rodine, Ústavou SR a deklaráciou práv dieťaťa.
Bolo preukázané, že matka neumožňuje styk otca so synom a bola pre to aj odsúdená.
Súd však musel zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že dieťa sa s otcom dávno nestretlo a je pod veľkým vplyvom matky, ktorá stretnutiam syna s otcom nie je naklonená a doposiaľ neprekonala osobnú averziu voči svojmu bývalému manželovi.
Svoju vôľu sa s ním nestretnúť aj samo prejavilo.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.