Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-165-2011.pdf
PDF · 105.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/165/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobkyne X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. X, XXX XX Z., občana SR, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s. so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad proti žalovanej v 1/ rade: U. X., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX Z., občanovi SR, právne zastúpenej JUDr. Martou Dachovou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad a žalovanému v 2/ rade: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. O. Č.. XXXX/X, XXX XX S., o určenie predmetu dedičstva s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že do dedičstva po nebohom Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 26.04.2008, naposledy bytom Z. XXX, patrí spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 249 na parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. Z..
II. Žalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 829,55 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa na žalovaných domáhala určenia, že do dedičstva po nebohom Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 26.04.2008, naposledy bytom Z. XXX patrí spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. Z..
V dôvodoch žaloby uviedla, že je právnou nástupkyňou po neb. Q. X., nar. XX.XX.XXXX a zomr. 26.04.2008, naposledy bytom Z. Č.. XXX.
Žalobkyňa je zároveň druhou manželkou neb. Q. X.. Žalovaná v 1. rade je prvou manželkou neb. Q. X.Í. a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 10C/1019/1978-14 z 22.09.1978. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.12.1978. Týmto dňom došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva neb. Q. X. a žalovanej v 1. rade. Keďže do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. Q. X. a žalovanej v 1. rade nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a v tejto lehote nebol podaný ani návrh na jeho vyporiadanie súdnou cestou podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, platila na všetok ich nehnuteľný majetok nevyvrátiteľná právna domnienka, že je v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
V dôvodoch žaloby žalobkyňa v ďalšom uviedla, že jej právny predchodca neb. Q. X. a žalovaná v 1. rade ako manželia nadobudli za trvania manželstva nehnuteľný majetok, a to zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXX/X o výmere 299 m2, záhrady parc. č. XXX/X o výmere 301 m2, zapísané na LV č. XX, k.ú. Z. a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Z..
Stav zápisov vlastníckeho práva v prospech vyššie uvedených nehnuteľností bol ku dňu podania žaloby taký, že na LV č. XX, k.ú. Z. sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci neb. Q. X. a žalovaná v 1. rade s tým, že ich podiely sú rovnaké a k zápisu ich vlastníckeho práva došlo na základe žiadosti o zápis zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, číslo zmeny 48/2003. Pokiaľ však ide o rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Z., vlastnícke právo je zapísané len v prospech žalovanej v 1. rade, keď ako titul nadobudnutia je uvedená listina o určení súp. čísla č. j. 518/2001-Z 990/2001-pol. 8/2002.
Žalobkyňa v ďalšom dôvodila, že jej právny predchodca neb. Q. X. a žalovaná v 1. rade začali výstavbu rodinného domu, v súčasnosti zapísaného na LV č. XXX, k.ú. Z. ešte v roku 1967, o čom svedčí aj Rozhodnutie o povolení stavby č. Výst. 6443/67--Kp z 27.11.1967 vydané Odborom výstavby ONV v Poprade, v ktorom je ako stavebník uvádzaný žiadateľ neb. Q. X. a ktorým sa povoľuje žiadateľovi v k.ú. Z. na parc. č. XXX/X novostavba pozostávajúca z piatich izieb, kuchyne a príslušenstva. Právny predchodca žalobkyne neb. Q. X. a žalovaná v 1. rade uvedenú stavbu rodinného domu aj spoločne realizovali.
21.12.1967 uzavrel právny predchodca žalobkyne neb. Q. X. zmluvu o pôžičke na výstavbu rodinného domčeka s obmedzením práva prevodu, na základe ktorej Semenársky štátny majetok vo Veľkej Lomnici poskytol Q. X. ako svojmu pracovníkovi nenávratnú bezúročnú pôžičku vo výške 42.000,- Kčs ako finančnú pomoc na výstavbu rodinného domčeka. Uvedenou zmluvou sa neb. Q. X. zaviazal, že zotrvá v pracovnom pomere nepretržite 10 rokov od poskytnutia pôžičky a v domčeku bude bývať. Po splnení týchto podmienok organizácia neb. Q. X. pôžičku odpustila a jeho záväzok vrátiť poskytnutú pôžičku zanikol. S obmedzením práva prevodu podľa § 58 vtedy účinného Občianskeho zákonníka súhlasila aj žalovaná v 1. rade, čo potvrdila podpisom na zmluve.
Podľa žalobkyne ďalšou skutočnosťou preukazujúcou, že jej právny predchodca a žalovaná v 1. rade nadobudli predmetný rodinný dom do vlastníctva za trvania manželstva, je rozhodnutie Okresného národného výboru v Poprade, útvar územného plánovania a architektúry č. ÚPA/5574/1971-Or zo 06.10.1971. Na základe tohto rozhodnutia bolo neb. Q. X. ako stavebníkovi udelené povolenie na montáž ústredného kúrenia do predmetného rodinného domu.
Uvedenému rodinnému domu bolo pridelené súpisné číslo 249 Obecným úradom v Huncovciach 17.08.2001 pod č. j. 518/2001, a to na základe osobnej žiadosti žalovanej v 1. rade z roku 2001, toto súpisné číslo bolo zapísané aj na LV č. XXX, k.ú. Z. a ako výlučná vlastníčka predmetného domu bola zapísaná žalovaná v 1. rade. Zápis stavby do Katastra nehnuteľností nie je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva, keďže originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je podľa žalobkyne vybudovanie stavby ako zabudovanie hnuteľných vecí tvoriacich stavebný materiál do jedného stavebného celku pevne spojeného s pozemkom, čím vzniká nehnuteľná vec.
S poukazom na vyššie uvedené je podľa žalobkyne zrejmé, že jej právny predchodca neb. Q. X. a žalovaná v 1. rade nadobudli predmetný rodinný dom za trvania manželstva, že tento bol súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a keďže do troch rokov od zániku manželstva nedošlo k jeho vyporiadaniu, platí aj na rodinný dom nevyvrátiteľná právna domnienka, že bol v ich podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov boli rovnaké. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkyne neb. Q. X. k spoluvlastníckemu podielu nezaniklo a zostalo zachované až do jeho smrti.
Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že rodinný dom súp. č. 249 stojaci na parcele č. 308/3 k.ú. Z. bol postavený počas trvania manželstva neb. Q. X. a U. X., ale po tom, čo žalovaná v 1. rade opustila spoločnú domácnosť s neb. Q. X.. Celú výstavbu rodinného domu financovala žalovaná v 1. rade z vlastných finančných prostriedkov, pričom neb. Q. X. v čase výstavby už nežil v spoločnej domácnosti so žalovanou v 1. rade a žiadnym spôsobom, ani finančne ani vlastnou prácou, ani inak sa na tejto stavbe rodinného domu nepodieľal.
Na podporu tohto svojho tvrdenia poukázala na rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 10C/1019/1978-14, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.12.1978. Z tohto rozsudku je podľa nej zrejmé, že bolo určené výživné na maloleté dieťa v prospech žalovanej v 1. rade, pričom v rozsudku je konštatované, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, že výživné bolo prvýkrát určené už v roku 1966, odkedy manželia prestali viesť spoločnú domácnosť.
V ďalšom namietla, že pokiaľ ide o listinu týkajúcu sa ústredného kúrenia, je pravdou, že táto je na meno neb. Q. X., pretože na neho bolo vystavené aj stavebné povolenie. Podpis na tejto listine je však žalovanej v 1. rade a v konečnom dôsledku bolo kúrenie na rodinnom dome zrealizované inou osobou.
Žalovaná v 1. rade v ďalšom namietla, že po rozvode manželstva neb. Q. X. a žalovaná v 1. rade uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Táto dohoda mala aj písomnú podobu. Bohužiaľ vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, táto listina sa zničila. Túto okolnosť mala podľa žalovanej v 1. rade potvrdiť i svedkyňa J. D., ktorá jej mala požičať sumu 20.000,-Kčs na vyplatenie neb. Q. X. z bezpodielovaného spoluvlastníctva manželov.
Podľa žalovanej v 1. rade o skutočnosti, že neb. Q. X. plne akceptoval jej výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu, svedčí aj dohoda zo 07.03.2003 ohľadom pozemkov, kde obaja bývalí manželia vyhlásili, že tieto pozemky patria do podielového spoluvlastníctva každému v podiele 1, pričom do tejto dohody nebol zahrnutý rodinný dom, ktorý je predmetom žaloby, a to aj napriek tomu, že v tom čase bolo zapísané na liste vlastníctva aj výlučné vlastníctvo žalovanej v 1. rade k rodinnému domu súp. č. 249, a to od roku 2001.
To znamená, že v čase podpisu čestného vyhlásenia a uzatvárania dohody mal neb. Q. X. vedomosť o právnom stave zápisu predmetného rodinného domu výlučne na žalovanú v 1. rade. A to práve preto, že tento právny stav akceptoval na základe predchádzajúcej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nerobil si žiadne právne nároky k tomuto rodinnému domu, a preto sa dohoda týkala len pozemkov.
Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že žalovaná v 1. rade a neb. Q. X. boli manželia.
Z čestného vyhlásenia zo 07.03.2003 je zrejmé, že žalovaná v 1. rade a neb. Q. X. nadobudli počas trvania manželstva nehnuteľný majetok, a to zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXX/X. o celkovej výmere 299 m2, záhrady parc. č. XXX/X o celkovej výmere 301 m2, zapísané na LV č. XX, k.ú. Z. a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Z..
Z rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/1019/1978-14 z 22.09.1978 súd zistil, že manželstvo žalovanej v 1. rade a neb. Q. X. bolo rozvedené. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.12.1978.
Z čestného vyhlásenia žalovanej v 1. rade a neb. Q. X. zo 07.03.2003 súd zistil, že v lehote 3 rokov od zániku BSM (dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode 20.12.1978) nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a v tejto lehote nebol podaný ani návrh na jeho vyporiadanie súdnou cestou tak, ako to predpokladá ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V dôsledku tejto právnej skutočnosti na všetok ich nehnuteľný majetok platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že je v podielovom spoluvlastníctve s tým, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Z Rozhodnutia o povolení stavby č. Výst. 6443/67-Kp z 27.11.1967 vydaného príslušným Odborom výstavby ONV v Poprade bolo zistené, že neb. Q. X. ako právny predchodca žalobkyne a žalovaná v 1. rade začali výstavbu rodinného domu v súčasnosti zapísaného na LV č. XXX, k.ú. Z.. V uvedenom rozhodnutí je ako stavebník uvedený žiadateľ neb. Q. X.. Rozhodnutím sa povoľuje žiadateľovi v k.ú. Z. na parc. č. XXX/X novostavba pozostávajúca z 5 izieb, kuchyne a príslušenstva.
Z výpovede svedka Q. X., brata neb. Q. X. mal súd preukázané, že právny predchodca žalobkyne a žalovaná v 1. rade uvedenú stavbu rodinného domu aj spoločne realizovali.
Z tejto svedeckej výpovede ako aj zo zmluvy o pôžičke uzavretej 21.12.1967 medzi neb. Q. X. ako "pracovníkom" a Semenárskym štátnym majetkom vo Veľkej Lomnici v právnom postavení "organizácie" mal súd zistené, že právny predchodca žalobkyne neb. Q. X. túto zmluvu uzatvoril na výstavbu rodinného domčeka s obmedzením práva prevodu, na základe ktorej Semenársky štátny majetok vo Veľkej Lomnici poskytol neb. Q. X. ako svojmu pracovníkovi nenávratnú bezúročnú pôžičku vo výške 42.000,- Kčs ako finančnú pomoc na výstavbu rodinného domčeka. Uvedenou zmluvou sa neb. Q. X. zaviazal, že zotrvá v pracovnom pomere nepretržite 10 rokov od poskytnutia pôžičky a v domčeku bude bývať. Po splnení týchto podmienok organizácia neb. Q. X. pôžičku odpustila a jeho záväzok vrátiť poskytnutú pôžičku zanikol. S obmedzením práva prevodu podľa § 58 vtedy platného Občianskeho zákonníka súhlasila aj žalovaná v 1. rade, čo potvrdila podpisom na zmluve (viď bod 5 zmluvného dojednania).
Z Rozhodnutia Okresného národného výboru v Poprade, útvaru územného plánovania a architektúry č. ÚPA/5574/1971-Or zo 06.10.1971 bolo neb. Q. X. ako stavebníkovi udelené povolenie na montáž ústredného kúrenia do predmetného rodinného domu. Táto skutočnosť zároveň preukazuje, že právny predchodca žalobkyne a žalovaná v 1. rade nadobudli predmetný rodinný dom do vlastníctva za trvania manželstva.
Žalovaná v 1. rade v priebehu konania pred súdom prvého stupňa neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, podľa ktorého s neb. Q. X. uzavrela písomnú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takýto listinný dôkaz nenavrhla, ani nepredložila. Na preukázanie uvedenej tvrdenej skutočnosti nemôže slúžiť ani prípadné vyjadrenie svedkyne J. D., ktorá mala údajne žalovanej v 1. rade požičať sumu 20.000,- Kčs na vyplatenie neb. Q. X. z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedenej svedeckej výpovede by bolo možné uzavrieť, že svedkyňa poskytla žalovanej v 1. rade tvrdenú sumu. Nebolo by však možné prijať právny záver, že medzi právnym predchodcom žalobkyne neb. Q. X. a žalovanou v 1. rade skutočne došlo k uzavretiu písomnej dohody o vyporiadaní BSM. Na tomto mieste súd upozorňuje, že na účinnosť takejto dohody sa vyžadovala registrácia štátnym notárstvom. Ani takýto dôkaz však žalovaná v 1. rade v priebehu konania pred súdom 1. stupňa nenavrhla. Z uvedeného dôvodu tak súd návrh na výsluch svedkyne J. D. zamietol.
Súd zamietol i návrh žalovanej v 1. rade na výsluch svedka Q. O., U. W., B. Q., X. S., E. W., Ing. X. Q., V. Q. a U. Y.. Títo svedkovia mali podľa žalovanej v 1. rade preukázať skutočnosť, že rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. č. XXX/X., k.ú. Z. bol síce postavený počas trvania manželstva neb. Q. X. a žalovanej v 1. rade, avšak po tom, čo žalovaná v 1. rade opustila spoločnú domácnosť s neb. Q. X. a že celú výstavbu rodinného domu financovala žalovaná v 1. rade z vlastných finančných prostriedkov s tým, že neb. Q. X. v čase výstavby už nežil v spoločnej domácnosti so žalovanou v 1. rade a žiadnym spôsobom - ani finančne, ani vlastnou prácou, ani inak sa na tejto stavbe rodinného domu nepodieľal. Žalovaná v 1. rade navrhla tieto svedecké výpovede na preukázanie skutočností, ktorých posudzovanie by bolo relevantné v konaní o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - neb. Q. X. a žalovanej v 1. rade. V konaní o určenie, že do dedičstva po neb. Q. X. patrí spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľnosti vyššie špecifikovaného rodinného domu, sú tieto skutočnosti bez právneho významu.
Z potvrdenia Miestneho národného výboru v Huncovciach o stavbe rodinného domu, datovaného 10.07.1975 jednoznačne vyplýva, že stavba sa stala užívaniaschopnou v roku 1971, teda v čase, kedy manželstvo medzi neb. Q. X.S. a žalovanou v 1. rade naďalej trvalo.
V súvislosti so skutočnosťou, že posudzovanému rodinnému domu bolo súp. číslo XXX pridelené Obecným úradom v Huncovciach dňa 17.08.2001 pod č. j. 518/2001 na základe osobnej žiadosti žalovanej v 1. rade z roku 2001 s tým, že toto súp. číslo bolo zapísané i na LV č. XXX, k.ú. Z. a ako výlučná vlastníčka predmetného domu bola zapísaná žalovaná v 1. rade, je potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalobkyne, podľa ktorého zápis stavby do Katastra nehnuteľností nie je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva. Originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je vybudovanie stavby ako zabudovanie hnuteľných vecí tvoriacich stavebný materiál do jedného stavebného celku pevne spojeného s pozemkom, čím vzniká nehnuteľná vec.
Podľa §143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa §149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Na základe vyššie uvedených skutkových tvrdení po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, aplikujúc citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnej žalobkyni bolo priznané právo na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania v celkovej výške 99,50 eur.
Úspešnej žalobkyni bolo priznané i právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 829,55 eur podľa nasledujúceho vyčíslenia:
Trovy právneho zastúpenia:
Hodnota veci: bez vyčíslenia,
Odmena za 1 úkon právnej služby: 57,00 € v roku 2011, 58,69 € v roku 2012, 60,08 v roku 2013 a 61,85 v roku 2014 (§11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.),
Režijný paušál: 7,41 € v roku 2011, 7,63 € v roku 2012, 7,81 € v roku
2013 a 8,04 € v roku 2014 ,
Počet úkonov právnej služby 2011: 2 (prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh) - 128,82 €,
Počet úkonov právnej služby 2012: 1 ( vyjadrenie vo veci zo dňa 25.05.2012) - 66,32 €,
Počet úkonov právnej služby 2013: 4 (pojednávania dňa 31.05.2013, dňa 30.08.2013, dňa
15.11.2013, dňa 20.12.2013) - 271,56 €,
Počet úkonov právnej služby 2014: 2 ( účasť na pojednávaní dňa 19.04.2014, a 07.05.2014) - 139,78 €,
Náhrada za stratu času: 104,13 € (4x cesta Poprad - Kežmarok 0,5 hod., späť 0,5
hod. v roku 2013),
53,60 € (2x cesta Poprad - Kežmarok 0,5 hod., späť 0,5
hod. v roku 2014),
Náhrada výdavkov za cestovné: 65,34 € (6x cesta motorovým vozidlom Kia Sorento na trase Poprad - Kežmarok a späť - spolu 180 km; náhrada za použitie 0,183€ x 180 km = 32,94 € a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 12l na 100km = 12 l x 1,5 € = 32,40 €).
Trovy právneho zastúpenia spolu: 829,55 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).