Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci navrhovateľa: C.. L. B., bytom v Bratislave, N. XX, štátny občan SR proti odporcovi: U. M.Ý., bytom v Stupave, I. XX, štátny občan SR, o zaplatenie bolestného v sume 692,10 Eur, poplatku za vydanie lekárskeho posudku v sume 10,- Eur a 17,48 Eur titulom náhrady vecnej škody takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 719,58 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 42,50 Eur poukázaním na depozitný účet Okresného súdu Bratislava IV v tvare IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Š. P. do troch dní, od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ neúplným návrhom zo dňa 04.01.2013 na výzvu súdu doplneným dňa 22.02.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy v sume 250,- Eur. Návrh po skutkovej stránke odôvodnil tak, že odporca dňa 07.09.2011 na P. ulici v Bratislave zozadu do neho tak sotil, že mal na tele viaceré pohmoždeniny, ako aj tržnú ranu na dlani ľavej ruky, čo spôsobilo, že bol po dobu 14 dní lekársky ošetrovaný. Ďalej sa mu pri páde poškodili náramkové hodinky (chýbala na nich malá ručička, sklo a remienok na hodinkách bol natrhnutý), roztrhli montérky a zlomili sa okuliare. Keď sa pozberal z cesty, z ľavej ruky mu tiekla krv, kovové okuliare našiel poškodené na ceste tak, že si ich nemohol poriadne nasadiť na oči. Keď odporca videl čo urobil, ponúkol mu 100,- Eur, ktoré prijal. Na polícii urobil oznámenie, čo sa stalo. Uviedol v návrhu, že odporca si musí uvedomiť, že nemôže takto riešiť konflikty, jednoducho fyzicky napadnúť o 40 rokov staršiu osobu, veď ho na tej ceste mohol aj zabiť. Náhradu nemajetkovej ujmy požadoval ako odškodnenie úrazu a následné spôsobenie traumatického šoku, ktorý zažil bezprostredne po incidente.

Na pojednávaní konanom dňa 11.09.2013 navrhovateľ špecifikoval uplatnenú pohľadávku v celkovej výške 250,- Eur nasledovne: 1/vecná škoda za poškodené okuliare 115,38 Eur, poškodené hodinky 17,48 Eur a poškodený pracovný odev 20,- Eur, t.j. spolu 152,86 Eur a 2/ nemajetková ujma v sume 197,14 Eur (250,- Eur - 52,86 Eur). Vzhľadom na to, že odporca bezprostredne po fyzickom útoku na navrhovateľa tomuto na mieste, teda pred začatím konania, uhradil sumu 100,- Eur, pričom túto navrhovateľ započítal na náhradu vecnej škody za poškodené okuliare, uplatňoval v konaní pokiaľ ide o náhradu vecnej škody iba sumu 52,86 Eur ( 15,38 Eur okuliare, 17,48 Eur hodinky a 20,- Eur pracovný odev). nemajetkovú ujmu v sume 197,14 Eur (250,- Eur - 52,86 Eur).

Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 navrhovateľ zobral späť návrh v časti vecnej škody za poškodený pracovný odev v rozsahu 20,- Eur ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 197,14 Eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Potom, čo mu odporca na pojednávaní v hotovosti doplatil sumu 15,38 Eur za poškodené okuliare, vzal späť aj návrh

v tomu zodpovedajúcej časti vecnej škody v rozsahu 15,38 Eur. Odporca so späťvzatím takto špecifikovanej časti žalobného návrhu súhlasil. Preto súd uznesením č.k. - 45 zo dňa 14.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2013 konanie v časti náhrady vecnej škody za poškodený pracovný odev vo výške 20,- Eur, v časti náhrady vecnej škody za poškodené okuliare vo výške 15,38 Eur a v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 197,14 Eur z a s t a v i l.

Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 17,48 Eur titulom vecnej škody za opravu náramkových hodiniek a sumu 692,10 Eur titulom odškodnenia bolesti vrátane náhrady trov konania. Súd za prítomnosti účastníkov o návrhu rozhodol pripustením zmeny návrhu.

Odporca sa k pôvodnému návrhu na začatie konania vyjadril v tom zmysle, že ho žiada ako nedôvodný zamietnuť nakoľko u navrhovateľa ide o človeka, ktorý mu vypúšťal na aute koleso a bezdôvodne mu nadával. Je pravdou, že do navrhovateľa sotil, za čo sa mu ospravedlnil. Bol uznaný vinným z priestupku a na mieste mu ako odškodné dal 100 ,- Eur a to v nadväznosti na to, že ide o staršiu osobu, avšak viac nehodlá navrhovateľovi zaplatiť ani euro, nakoľko okrem poškodených okuliarov nedošlo k žiadnemu inému poškodeniu jeho vecí. K zmenenému návrhu odporca v prvom rade namietal, že nemá k dispozícii prílohy k návrhu, t.j. príjmový pokladničný doklad a lekársky posudok o bolestnom. Poprel vyčíslenie bolestného na 45 bodov tak ako si to uplatnil navrhovateľ, nakoľko tento nebol ani práceneschopný a mal iba ľahké odreniny na ruke a na čele. Nie je vylúčené, že si navrhovateľ pri ceste na lekárske ošetrenie nespôsobil aj nejaké iné zranenia sám apod. Preto nech navrhovateľ preukáže, že mu spôsobil zranenia v takom rozsahu ako sa to uvádza v lekárskom posudku. Uviedol, že bude namietať závery tohto lekárskeho posudku a žiadať jeho revíziu. Na základe znaleckého posudku nariadeného súdom, bolestné uplatňované navrhovateľom v primeranej výške zaplatí.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných dôkazov: výpoveď navrhovateľa, výpoveď odporcu a listiny: č.l. 2 - rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Pr - 2933/4-2011-BK/P14 z 19.11.2012 o spáchaní priestupku odporcom, č.l. 11, 53, 54 - lekárske správy a lekársky nález, č.l. 12, 21 - účtovný doklad a potvrdenka o oprave náramkových hodiniek z 13.09.2011, z ktorej vyplýva, že za opravu hodiniek bola vyúčtovaná suma 17,48 Eur, č.l. 38 - príjmový pokladničný doklad na sumu 10,- Eur za vystavenie tlačiva pre poisťovňu, č.l. 39 - lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

Navrhovateľ sa vo výpovedi účastníka konania v plnom rozsahu pridržiaval opisu skutkových okolností tak, ako to vyplynulo zo zistení v priestupkovom konaní. Dňa 07.09.2011 bol zranený v dôsledku spáchaného priestupku odporcom, ktorý ho fyzicky napadol, sotil do neho zozadu v dôsledku čoho spadol na zem a zranil si ľavú ruku ktorá mu krvácala a mala rôzne iné odreniny. Po oznámení na polícii okamžite vyhľadal lekárske ošetrenie. Vylúčil, že by si nejaké zranenia spôsobil sám pri ceste k lekárovi apod. Nerozumel, prečo odporca spochybňuje existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a poškodením jeho zdravia, ktoré vzniklo v dôsledku jeho napadnutia. Lekára navštívil v tom istom oblečení, žiadne zranenia si nemohol spôsobiť sám, nakoľko nemal žiadny iný úraz ani incident a ani nespadol cestou lekárovi apod., ako sa to snaží zľahčovať odporca. Vina odporcu bola preukázaná v priestupkovom konaní. K poškodeným ručným hodinkám vypovedal tak, že po incidente zistil, že má odletené sklíčko, natrhnutý remienok a chýbala jedna ručička. Hodinky boli zaseknuté, stáli. Ich oprava vyšla na 17,48 Eur s tým, že asi po týždni mu opäť zastali. Išlo o hodinky značky Pobieda ruskej výroby zakúpené cca. v r. 1993.

Odporca vypovedal, že si všimol u navrhovateľa poškodenie okuliarov, tieto mu už vo veľkej časti nahradil a je ochotný doplatiť rozdiel. Nevšimol si však, že by mal navrhovateľ poškodené zvršky odevov ani to, že by mal poškodené hodinky. Poprel poškodenie týchto vecí. Navrhovateľ v deň incidentu na sebe nemal žiadne hodinky, on mu na rukách žiadne hodinky nevidel. Vyslovil názor, že navrhovateľovi tieto hodinky už predtým nešli a chce iba zneužiť situáciu na získanie neoprávneného prospechu. Rozsah zranenia navrhovateľa spochybnil z dôvodu, že sa navrhovateľ snaží z neho dostať iba peniaze. Nesedí mu napr. to, že najprv bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a následne zaň navrhovateľ zaplatil. Malo to byť naopak: najprv mal zaplatiť a následne mu mal byť vydaný lekársky posudok. Z toho usudzuje, že navrhovateľ robil nátlaky na lekára, ktorý hodnotil bolestné. Tiež si navrhovateľ najprv uplatňoval náhradu za vecnú škodu za montérky, napokon žalobu v tejto časti zobral späť: z toho usudzuje, že ho chcel oklamať. Súhlasil s tým, že navrhovateľa napadol. Zranenia, ktoré mu tým spôsobil spočívali v rozbitom čele a poškodení ruky a tieto zranenia prepočítané na bolesti poškodeného bol ochotný aj zaplatiť. Iné zranenia u navrhovateľa nevidel. Tiež má za to, že MUDr. P. O., ktorý vypracoval tento posudok priznával body v ich hornej hranici. Pričom zo zákona sa pri ľahších zraneniach má preferovať spodná hranica.

Za preukázané skutočnosti, ktoré sú podstatné z hľadiska uplatňovaného nároku súd považoval: Dňa 07.09.2011 v čase okolo 08.10. hod. na ul. P. v Bratislave, odporca fyzicky atakoval navrhovateľa a to tak, že do neho sotil, následkom čoho spadol na zem, pričom mu tým spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a to oderky a pohmoždenie tváre vľavo, predlaktie vľavo, zápästie vľavo, hlboká oderka ľavej dlane, oderka a pohmoždenie ľavého kolena s presne neurčenou dobou liečenia avšak bez práceneschopnosti. Okrem poškodenia okuliarov došlo v dôsledku pádu na zem aj k poškodeniu náramkových hodiniek, ktoré mal navrhovateľ v čase útoku odporcu na sebe. Napriek tomu, že odporca to v konaní pred súdom popieral, túto skutočnosť potvrdila vo výpovedi pred správnym orgánom aj manželka navrhovateľa R. B., ktorá uviedla, že jej manžel zostal (po útoku) v šoku a v ruke držal časť okuliarov a druhú časť hľadal na zemi, pričom po chvíli zistil, že má poškodené aj hodinky.

V ten istý deň o 08.40 hod. navrhovateľ vyhľadal lekársku pomoc. Bol ošetrený na traumatologickej ambulancii v Bratislave, Karlova Ves chirurgom MUDr. P. O., ktorý konštatoval opuch a hematóm nad ľavým zygomatickým oblúkom, plošnú oderku ľavej dlane, oderku ľavého zápästia, ľavého predlaktia a plošné oderky ľavého kolena.

Skutok bol prejednávaný ako priestupok Obvodným úradom Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý rozhodnutím Pr - 2933/4-2011-BK/P14 z 19.11.2012 uznal odporcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, lebo úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví za čo mu bola uložená pokuta vo výške 60,- Eur.

Z výrokovej časti rozhodnutia vyplýva, že skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu odporca naplnil tým, že dňa 07.09.2011 v čase okolo 08.10. hod. na ul. P. v Bratislave, odporca fyzicky atakoval navrhovateľa a to tak, že do neho sotil, následkom čoho spadol na zem, pričom mu tým spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a to oderky a pohmoždenie tváre vľavo, predlaktie vpravo (správne má byť vľavo), zápästie vľavo, hlboká oderka ľavej dlane, oderka a pohmoždenie ľavého kolena s presne neurčenou dobou liečenia avšak bez práceneschopnosti.

Neskôr, dňa 01.10.2013 navrhovateľ v súvislosti s uvedeným útokom vyhľadal znova lekársku pomoc a na účely súdneho konania požiadal v zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia o vydanie lekárskeho posudku. MUDr. P. O. pri určení diagnózy vychádzal zo svojich pôvodných vyšetrení a vyhotovil lekársky posudok o bolestnom, v ktorom ohodnotil bolesť navrhovateľa na 45 bodov.

Súd vykonal všetky účastníkmi označené a predložené dôkazy.

Podľa //, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon), ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

Týmto osobitným predpisom je <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin- k-dni='30.12.9999'> o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Aktuálne ustanovenie znamená upustenie od tzv. zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej bol súd povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a k tomu si zabezpečiť potrebné podklady pre vydania rozhodnutia. Občianskoprávne konanie je založené na prejednávacej zásade, ktorá zakladá povinnosť účastníkov konania byť aktívnymi v prejednávaných veciach. Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán.

Vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti ovládajúcej sporové konanie, súd v danej veci nepovažoval za nevyhnutné dokazovanie doplniť nariadením znaleckého dokazovania v situácii, keď samotný odporca na odstránenie pochybností o správnom hodnotení bolestného nežiadal nariadiť znalecké dokazovanie a chcel, aby sa vo veci konalo a rozhodovalo.

K právnemu posúdeniu veci:

Podľa /OZ/, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-437>). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe c. 1 v I. <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2004-437> a III. casti <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-437>.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-437>).

Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu predstavujú štyri základné prvky, ktoré musia byť prípade splnené a ktorými sú: 1/ protiprávne konanie škodcu, 2/ škoda, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou , 4/ zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom.

Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.

Príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná.

Podľa tretia veta , súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov platí, že pokiaľ ide o zavinené protiprávne konanie škodcu a súčasťou skutkovej podstaty bol tiež vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodu, súd je viazaný i pokiaľ ide o tieto otázky.

Z výroku o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť. Z neho možno vyvodzovať, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu (priestupku) zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody (R 22/1979).

Inými slovami, pokiaľ bol žalovaný v trestnom (priestupkovom) konaní právoplatne uznaný vinným a odsúdený za skutok, ktorý je opísaný vo výrokovej časti rozhodnutia o konkrétnom konaní páchateľa vrátane opisu zranení, ktoré svojim konaním spôsobil poškodenému, súd v občianskoprávnom konaní vychádza z celého výroku o vine, teda nielen z jeho právnej, ale aj zo skutkovej časti, s tým, že v rozsahu tohto výroku, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, je súd v občianskoprávnom konaní v zmysle právoplatným trestným rozhodnutím viazaný.

Súd je tak aj v prejednávacej veci viazaný výrokom o vzniku konkrétnej ujmy na zdraví poškodeného spôsobenej v dôsledku protiprávneho konania odporcu.

Konkrétne zranenia, ktoré poškodený utrpel v príčinnej súvislosti s konaním odporcu, sú podrobne opísané vyššie vo výrokovej časti priestupkového rozhodnutia a zhodujú sa s poškodením jeho zdravia podľa lekárskeho posudku, ktorý je podkladom na poskytnutie náhrady za bolesť.

Rozhodnutím v priestupkovom konaní bolo tak na účely tohto konania záväzne rozhodnuté nielen o tom aký skutok sa stal, kto ho spáchal, ale aj to, aká ujma na zdraví bola týmto skutkom navrhovateľovi spôsobená a teda aj príčinná súvislosť medzi konaním odporcu (páchateľa) a ujmou spočívajúcou v ublížení na zdraví.

Podľa § 5 ods. 2 Zákona, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Keďže v roku 2011 je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 15,38 EUR, aritmetickým prepočtom 45 bodov x 15,38 Eur je náhrada za bolesť v sume rovnajúcej sa žalovanej pohľadávke 692,10 Eur.

Podľa § 7 ods. 5 Zákona, za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu.

Navrhovateľ predloženým príjmový pokladničným dokladom preukázal za vydanie lekárskeho posudku zaplatenie poplatku v sume 10,- Eur.

Okrem poškodených okuliarov (vo veci náhrady škody okuliarov sa účastníci dohodli mimosúdne) došlo v dôsledku pádu na zem u navrhovateľa aj k poškodeniu náramkových hodiniek. V priamej príčinnej súvislosti s fyzickým atakom odporcu na navrhovateľa došlo nielen k zraneniam jeho ľavej ruky na predlaktí a zápästí, ale aj k poškodeniu náramkových hodiniek, ktoré mal navrhovateľ v čase útoku odporcu nasadené na poranenej ruke. Aj keď to odporca v konaní pred súdom popieral, túto skutočnosť potvrdila vo výpovedi pred správnym orgánom manželka navrhovateľa R. B., ktorá uviedla, že jej manžel zostal (po útoku) v šoku a v ruke držal časť okuliarov a druhú časť hľadal na zemi, pričom po chvíli zistil, že má poškodené aj hodinky.

Výšku vecnej škody navrhovateľ doložil paragónovým dokladom o vykonaní opravy náramkových hodiniek, za ktorú bola vyúčtovaná suma 17,48 Eur.

Navrhovateľ nežiadal v prípade úspechu nahradiť trovy konania. Z ustanovenia vyplýva, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodovanie o náhrade trov konania je teda návrhové. Pretože navrhovateľ nepodal v priebehu konania návrh na rozhodnutie o trovách konania, súd mu s poukazom na túto skutočnosť náhradu trov konania nepriznal aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech a podľa by mal inak právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 42,50 Eur súd rozhodol podľa ustanovenia veta prvá o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. [V danom prípade ide o konanie oslobodené od poplatku vo veci o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví h) cit. zákona].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa Exekučného poriadku.