Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-13-2014.pdf
PDF · 126.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti W. K., G.. XX.X.XXXX, Q. G., G.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca Z. W., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho Z. Z. T. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej č. 20 v Košiciach, za účasti matky Q. W., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Z. C. - K. G. F. E. Č.. XXXX/XA, zastúpenej Mgr. Evou Lutterovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Lidickom námestí č. 12 v Košiciach, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí doručil tunajšiemu súdu dňa 17.1.2014 návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného z jeho strany voči maloletému K. a maloletej G. na sumu po 50 € mesačne od 16.1.2014 do budúcna, ktorý návrh odôvodňoval tým, že rozsudkom tunajšieho súdu z 30.7.2013 sp. zn. 45P 269/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.9.2013, bola znížená jeho vyživovacia povinnosť na maloletého K. zo sumy 150 € na sumu 130 € mesačne a na maloletú G. zo sumy 150 € na sumu 120 € mesačne od 6.11.2012 do budúcna, dňa XX.XX.XXXX sa narodil syn W. W., čím mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorú má aj voči staršiemu Z. W., G.. XX.XX.XXXX, mal za to, že pomery na strane matky ani detí sa nezmenili, on bol zamestnaný ako udával v spoločnosti F.. A.. A. C. A..P..U.. s príjmom 500 € mesačne, mal za to, že vzhľadom na uvedené už nie je schopný platiť doposiaľ súdom určené výživné na maloleté K. Q. G., uviedol svoje mesačné výdavky, splácanie strojov - bágrov, ktoré kúpil v čase podnikania vo výške 7.591,78 €, ktoré spláca z titulu zmluvnej pokuty do roku 2017 po 125 € mesačne a splácanie náhrady školy, ktorú spôsobil taktiež v čase podnikania, kedy prekonal optický kábel, čím vznikla škoda vo výške 7.000 €, ktorú bude splácať do konca roka 2014 po 150 € mesačne, ďalej poukázal na svoj dlh voči A. Q..A.. vo výške 8.239,56 €, na ktorý dlh zobral úver jeho brat a tento mu spláca otec po 165 € mesačne do roku 2017, ďalej uviedol, že platí svojej sestre mesačne 270 € z titulu hypotekárneho úveru, ktorým dala do zálohy svoj rodinný dom, čím mu umožnila zakúpiť rodinný dom, ďalej uviedol, že hradí elektrinu 60 € mesačne, vodu s odpadom 40 € mesačne, internet a TV mágio 40 € mesačne, kúrenie na tuhé palivo 30 € mesačne, životnú poistku Z. 20,58 € mesačne a životnú poistku W. vo výške 20,58 € mesačne, doplnil, že maloletý Z. má v septembri 2014 nastúpiť do škôlky, čím mu vzniknú ďalšie výdavky a poukázal na príjem matky od zamestnávateľa Z. C. vo výške 970 € mesačne. K návrhu pripojil vo fotokópií rodný list svojich detí, maloletého W. W., G.. XX.XX.XXXX, a maloletého Z. W., G.. XX.XX.XXXX, matkou ktorých detí je Z. I.Á..
Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou svojej právnej zástupkyne dňa 11.3.2014 s návrhom otca nesúhlasila, návrh otca žiadala v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný, poukazujúc na to, že o výške výživného rozhodoval súd pred pol rokom, kedy boli podrobne skúmané pomery, oprávnené potreby detí, súhlasila s tým, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ale došlo na druhej strane aj k zvýšeniu jeho platu v porovnaní s rokom 2013 a zníženie výživného by znamenalo zníženie životnej úrovne maloletých detí, popierala tvrdenie otca, že by sa nezmenili pomery na strane matky a maloletých detí, poukázala na to, že G. ukončila základnú školu, od septembra 2013 navštevuje Z. gymnázium, čím sa zvýšili podstatne jej výdavky, napr. na zakúpenie študijnej literatúry, v tomto školskom roku na tieto výdavky jej matka vynaložila 100 €, v roku 2014 absolvuje maloletá študijný pobyt v Španielsku s úhradou 600 €, lieči sa naďalej na Crohnovú chorobu, užíva lieky, navštevuje gastroambulanciu, kardiologickú a endokrinologickú poradňu, zvýšili sa podstatne výdavky aj u K., ktorý tohto roku maturuje, okrem bežných výdavkov mu matka hradí náklady na doučovanie 20 € týždenne, maloletý chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole, taktiež on sa lieči na alergiu, denne užíva lieky, poukázala na to, že v čase konania o znížení výživného v roku 2013 otec detí pracoval ako pomocný robotník s príjmom 345 €, v súčasnosti udával v návrhu príjem 500 € mesačne, z ktorého nárastu príjmov mala za to, že je schopný pokrývať aj pribudnuté náklady na maloletého W., otec sa s deťmi nekontaktuje napriek tomu, že bol upravený jeho styk s maloletými deťmi každý párny víkend, s deťmi neudržiava kontakt ani telefonicky, neodpovedá ani na ich SMS pozdravy k narodeninám, na výživnom v minulosti mal podĺžnosti, ktoré matka bola nútená vymáhať cestou exekúcie, rozpísala mesačné výdavky na maloletú G., školská jedáleň 25 €, cestovné 10 €, poistenie 35 €, kozmetika 250 €, zubár 6 €, lieky 20 €, mobil 7 €, oblečenie, strava 250 € a výdavky na maloletého K., školská jedáleň 30 €, rada rodičov pri ZUŠ 19,92 €, poistenie W. 18 €, doučovanie matematika 40 €, cestovné 10 €, zubár 15 €, lieky 10 €, oblečenie, strava vo výške 200 €, mobil 7 €, jazykový kurz 20 €, z čoho vyvodila mesačné náklady na obe maloleté deti 700 €, poukázala na to, že všetky potrebné doklady týkajúce sa týchto vyššie uvedených mesačných nákladov na maloleté deti boli už preukázané v konaní sp. zn. 45P 269/2012, ďalej poukázala na to, že finančné záväzky otca z minulosti - platba lízingu auta 88 € mesačne, splátka za stavebné stroje 1235 € mesačne, pokuta E.-R. - splátka 150 € mesačne, splátka za brata - dlh voči A. vo výške 165 € mesačne, splátka hypotekárneho úveru za sestru 270 €, sú výdavkami, ktoré nie sú nevyhnutné a výživné je prednostnou pohľadávkou. Ďalej poukázala na to, že jej príjem je 970 € mesačne, z ktorého príjmu spláca hypotekárny úver 328,12 € mesačne, hradí mesačné náklady na dom
- plyn vo výške 92 €, elektrina 50 €, voda 20 €, DIGI TV 21,80, A. E. za pevnú linku a internet 31,67 €, odpad 32 € štyrikrát ročne, daň za dom 24,59 € štyrikrát ročne, tiež poplatky za mobilný telefón 34 + 11 € mesačne, poistku za auto 33,69 € štyrikrát ročne, poistku na domácnosť 70 € dvakrát ročne, poistku na hypotéku 50 € mesačne, životnú poistku vo výške 100 € štyrikrát ročne, náklady na benzín minimálne mesačne 100 €.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 17.2.2014 po prešetrení pomerov dospel k záveru, že ak by súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že je potrebné znížiť výživné, aby zohľadnil vek a potreby detí, s prihliadnutím na finančné možnosti a schopnosti toho-ktorého rodiča.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči obom maloletým deťom bola naposledy upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 45P 269/2012 zo dňa 30.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.9.2013, ktorým rozsudkom došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti otca na maloletého K. zo sumy 150 € na sumu 130 € mesačne a na maloletú G. zo sumy 150 € na sumu 120 € mesačne. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, že otec v tom čase podaný návrh na zníženie výživného zdôvodňoval diagnostikovaním mu artrózy pravého ramenného kĺbu, čo uňho viedlo k zníženiu pracovnej schopnosti, pre ktorú sa rozhodol ukončiť podnikanie, pritom sa mu naskytla možnosť zamestnať sa v trvalom pracovnom pomere v F.. A.. A., poprel tvrdenie matky, že by zámerne svoju firmu bol prepísal k 30.11.2012 na svojho brata, k zdravotnému stavu otec dopĺnil, že nejde o stav, ktorý by viedol k prípadnej invalidite, ale ktorý stav je možné reparovať operáciou, ďalej návrh zdôvodňoval tým, že mu pribudla vyživovacie povinnosť voči synovi Z., G.. XX.XX.XXXX, tým, že mu vznikla úhrada dlžnej čiastky vo výške 7.591,78 € z titulu zmluvnej pokuty z operatívneho lízingu za stroje, ktoré si zobral za účelom ich využitia pri podnikaní, ktoré v dôsledku nedarenia sa mu v podnikaní síce boli vrátené, ale bola mu vyčíslená zmluvná pokuta,
ktorú sa dohodol splácať v splátkach, otec býval v rodinnom dome v osobnom vlastníctve jeho sestry, kde býval spolu s priateľkou a ich spoločným synom Z., v súvislosti s ktorým bývaním neuhrádzal žiadne čiastky, pričom išlo o nehnuteľnosť, ktorú pôvodne vlastnil on, ale za trvania manželstva mu vznikol dlh voči sestre a bratovi pri vyporiadaní dedičstva po otcovi vo výške 5.000 € voči bratovi a 5.000 € voči sestre a túto nehnuteľnosť, ktorú on kúpil za 5.000 €, za rovnakú cenu tiež formou kúpnej zmluvy previedol na sestru, splácal splátky za osobné motorové vozidlo formou lízingových splátok z titulu lízingu, ktorý si vzal v septembri 2012 po 88 € mesačne a splácal taktiež splátky 125 € mesačne za už spomínanú zmluvnú pokutu, hradil 150 € z titulu náhrady škody spoločnosti E., splátku 165 € ako dlh bratovi, ktorý si vzal pôžičku a poskytol ju otcovi, aby otec mohol uhradiť svoj dlh voči A. A..
Matka detí tak, ako v súčasnosti, bola zamestnaná vo Z., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 970 €, splácala hypotekárny úver vo výške po 330 € mesačne, v súvislosti s bývaním hradila poplatok za plyn 92 €, za elektrinu 50 €, vodu ročne 200 €, signál TV 20 €, Slovak Telecomu za pevnú linku a internet 31 €, za odpad štyrikrát ročne po 32 €, daň z nehnuteľností štyrikrát ročne po 24 €, hradila poistenie domácnosti dvakrát ročne 70 €, poistenie s mesačnou úhradou 50 €, hradila životnú poistku vo výške štyrikrát ročne po 100 €, vlastnila motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, rok výroby 1998 a vlastnila nehnuteľnosť, dom, v ktorom bývala spolu s deťmi.
G. bola žiačkou 8. ročníka základnej školy, bola prijatá na 5 ročné Š. gymnázium, G. matka hradila cestovné MHD vo výške 10 €, stravu v školskej jedálni približne 25 € mesačne, životné poistenie 35 € mesačne, v súvislosti s návštevou zubára a zabezpečenia fixného strojčeka mala výdavky 140 € jednorázovo a pravidelne u zubára hradila 8,50 € za návštevu, maloletá trpela na Crohnovú chorobu, ktorá jej bola zistená dva a pol roka pred uvedeným konaním, užívala lieky, taktiež užívala lieky na alergiu s doplatkom 20 € mesačne, mimoškolským aktivitám sa nevenovala, keďže krasokorčuľovanie ktorému sa venovala v minulosti, ukončila zo zdravotných dôvodov, zdravotný problém zvyšoval výdavky na stravu dieťaťa, maloletá nosila okuliare, výmena ktorých stála cca 70 €.
K. bol žiakom 7. ročníka osemročného gymnázia, mal začať v ďalšom školskom roku navštevovať maturitný ročník, stravoval sa v školskej jedálni, v súvislosti s čím matka hradila poplatok 30 € mesačne, navštevoval ZUŠ, kde bola úhrada dvakrát ročne po 43 €, hradila mu poistné vo výške 18 € mesačne, chodil na doučovania z matematiky, s čím boli výdavky 40 € mesačne, matka mu hradila mesačné cestovné 10 €, výdavky s ním mala v súvislosti s návštevou u zubára, v tom čase mu bol zabezpečovaný nočný strojček za 48 € a na okuliare mu matka vynaložila v septembri 2012 okolo 80 €.
Súd šetrením zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 5.12.2012 a s obcou Z. T. uzavrel pracovnú zmluvu na výkon prác ako pomocný robotník od 1.6.2013 do 31.12.2013, s miestom výkonu práce F.. A.. A. C.T., za mesačnú mzdu 345 €, priemerný mesačný čistý príjem matky bol súdom zistený vo výške 971 €. Súd sa pri rozhodovaní nestotožnil s názorom otca, že jeho zdravotný stav odôvodňoval ukončenie podnikania, čím sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania, keďže v rámci podnikania dokazoval vyššie príjmy než v čase rozhodovania súdu v obci Z. T., keďže jeho zdravotné problémy neboli také, v dôsledku ktorých by sa stal úplne alebo čiastočne invalidným a sám otec poukázal na to, že jeho zdravotný stav by sa mohol zlepšiť absolvovaním operácie, dôkazom toho, že zdravotný stav otca nebol tak vážny bolo i to, že sa zamestnal u vtedajšieho zamestnávateľa pri výkone manuálnej práce, ním udávaný zdravotný problém mu v tom neprekážal, otec sa venoval športovej činnosti, hral hokej, z čoho súd vyvodil, že zdravotný stav nebol tak vážne narušený, aby mu bránil vykonávať prácu alebo podnikať, navyše otec v rámci podnikania mal viacerých zamestnancov a teda nebolo nevyhnutné, aby celý rozsah prác vykonával sám, to, že otec udával, že stratil záujem o podnikanie nezakladalo dôvod, ktorý by súd mohol akceptovať, uvedené súd uzavrel tak, že otec sa vzdal výhodnejšieho zárobku, ktorý mohol dosahovať ak by pokračoval v podnikaní tým, že ukončil podnikanie a následne určité obdobie bol nezamestnaným. Súd ďalej konštatoval, že výdaje na strane otca, ktoré preukazoval v konaní sa nijako výrazne nezvýšili oproti predchádzajúcemu obdobiu, poukázal na zásadu, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred inými ich výdajmi a preto výdaje otca nebolo možné zohľadniť a zároveň súd konštatoval, že výdaje, ktoré otcovi vznikli v súvislosti s podnikaním mali byť tiež súčasťou prevodu podniku tak, že mal otec na svojho brata, ktorému predal podnikateľský podiel previesť aj záväzky, ktoré mu z podnikania vznikli, preto na tieto výdaje taktiež súd neprihliadal, poukázal na to, že otec sa vzdal majetkové prospechu, ktorý mu mohol vzniknúť, ak by nebol previedol rodinný dom na svoju sestru a pokiaľ mal nejaký záväzok voči svojej sestre, vyživovacia povinnosť voči deťom mala prednosť aj pred takýmito záväzkami, aj takéto konanie otca vyhodnotil ako účelové, poukazujúc zároveň na to, že v predmetnej nehnuteľnosti otec naďalej
býval, ďalej poukázal na to, že v októbri 2012 otec zakúpil pre svoju potrebu osobné motorové vozidlo za ktoré uhradil hotovosť vo výške 2.100 € a zaviazal sa uhrádzať pravidelné mesačné splátky po 88 €, ktorý výdaj bol jednoznačne neprimeraný v období, keď ukončil podnikateľskú činnosť a nemal iný zdroj príjmov, táto finančná hotovosť, resp. jednotlivé čiastky vynakladané ako mesačné splátky mohol použiť za účelom úhrady výživného pre maloleté deti, za jedinú závažnú skutočnosť spôsobilú odôvodniť zníženie vyživovacej povinnosti otca súd vyhodnotil vznik jeho novej vyživovacej povinnosti voči synovi Z., ktorú vyživovaciu povinnosť otec v čase pôvodného rozhodovania nemal. Súd zároveň zohľadnil skutočnosť, že od predchádzajúceho rozhodnutia uplynula určitá doba v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu oprávnených potrieb maloletých detí.
Matka detí je tak, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, zamestnankyňou Z. Q..A.. C., zo správ ktorého zamestnávateľa vyplýva, že u tohto dosahuje od 1.1.2013 doposiaľ priemerný mesačný čistý príjem 1.076,60 €.
Otec je rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnancom U. Z. T., zo správ ktorého zamestnávateľa vyplýva, že u tohto dosahuje priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2013 doposiaľ 515 €.
Otec obdobne ako v konaní 45P 269/2012 dokladoval svoj dlh voči spoločnosti R. Y. A. Č. vo výške 7.591,78 € z titulu zmluvnej pokuty, ktorý dlh sa zaviazal na základe dohody splácať v splátkach po 125 € mesačne, s celkovým počtom splátok 60, a to dohodou z júla 2012, ďalej dokladoval úhradu takejto splátky vkladom v hotovosti na účet 9.4.2014, vo fotokópií opätovne dokladoval dlh voči A. A. vo výške 8.239,56 €, oznámením o začatí výkonu mandátnej činnosti, bez uvedenia dátumu tohto oznámenia, vo fotokópií dokladoval dohodu o splátkach uzavretú so A. E. Q..A.. z titulu vyššie spomínanej škody spomínanej spoločnosti porušením optického kábla vo výške 6.205,75 € s dohodnutými splátkami tejto po 150 € mesačne, dodatky k poistným zmluvám o úhradách poistného maloletých detí Z.Í. a W. a poštové poukážky o úhradách tohto poistného po 20,30 € v prospech Z. a po 28 € v prospech W..
Otec vo svojej výpovedi okrem v návrhu uvedených skutočností poukazoval na to, že maloletý W. sa narodil predčasne, v 37. týždni, čo zvyšuje výdavky na dieťa, ktoré musí užívať špeciálne liečivá na ktoré sú výdavky údajne 26 € každý štvrtý deň, otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi synmi Z. Q. W. a matkou týchto detí Z. I., ktorá toho času je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, spolu vo výške 220 € mesačne. K bytovým pomerom uviedol, že s touto rodinou býva v rodinnom dome, v súvislosti s nadobudnutím ktorého jeho sestra dala do zálohy svoju nehnuteľnosť, pričom ide o 3-izbový rodinný dom v súvislosti s ktorým hradí hypotéku 270 € a náklady na bývanie v tomto sú 150 € mesačne, je vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia, v súvislosti s ktorým aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného splátok lízingové splátky po 115 €, uviedol, že tieto v súčasnosti už nespláca, keďže poslednú splátku uhradil v marci 2014 a hodnota auta celkovo bola 3.500 €, tvrdil, že auto neužíva, toto údajne poskytol ako istú hodnotu predajcovi rodinného domu (v ktorom býva v súčasnosti s rodinou), ktorému údajne dlhoval 2.000 € z titulu kúpy uvedeného rodinného dom, k prepisu motorového vozidla zatiaľ ale nedošlo, navyše je vlastníkom auta značky Citroen Jumper, ktoré kúpil v minulom roku cestou I. R., z dôvodu čoho spláca mesačne splátky po 66 € a kúpna cena auta bola 2.300 €.
Maloletý K. je študentom maturitného ročníka strednej školy, v súvislosti so stužkovou mu matka uhradila poplatok 250 € a ďalšie výdavky na oblečenie, obuv a obdobne 300 €, v marci absolvoval písomné maturitné skúšky, pripravuje sa na štúdium na vysokej škole v súvislosti s čím dvakrát týždenne navštevuje doučovanie a v závislosti od počtu hodín mu matka hradí z uvedeného titulu 35 až 40 € týždenne, posielal prihlášky na štyri vysoké škole, s čím súvisel poplatok 270 € vrátane lekárskych potvrdení k prihláškam, za obedy v školskej jedálni mu matka naďalej hradí okolo 25 € mesačne, mesačne mu hradí lístok MHD 10 €, maloletý naďalej trpí na alergiu, týždenne chodieva na vakcíny, matka s ním má zvýšené výdavky na liečivá a spreje od 15 do 20 € mesačne vrátane poplatkov za vakcíny, naďalej mu matka hradí poistku spojenú s poistením študijných nákladov 18 € mesačne, so synom matka má zvýšené výdavky na rôzne práce do školy, ako sú výdavky na viazanie a podobne, po dobu jedného roka navštevoval jazykovú školu kde sa učil španielčinu.
Maloletá G. od septembra 2013 je žiačkou 1. ročníka päťročného Š. gymnázia, čím došlo k zvýšeniu výdavkov maloletej na učebnice a slovníky okolo 50 € na začiatku školského roka, v júni 2014 sa má zúčastniť dvojtýždňového študijného pobytu organizovaného školou v Španielsku, v súvislosti s čím je potrebné uhradiť poplatok 600 €, zatiaľ matka uhradila dve prvé platby po 150 €, naďalej trpí na Crohnovú chorobou v súvislosti s čím matka jej dopláca na lieky 10 € mesačne, má zvýšené výdavky na stravu dieťaťa v súvislosti s uvedeným ochorením, pravidelne chodieva na kontroly u gastroenterológa, v letných mesiacoch sa zúčastňuje liečení, ktoré sú preplácané síce poisťovňou, ale s týmito súvisia výdavky na vreckové, doplnenie oblečenia, naďalej trpí na alergie, užíva lieky, obom deťom matka hradí za lístok MHD po 10 € mesačne.
Deti naďalej užívajú zubné strojčeky a navštevujú pravidelne zubára.
Ako matka uviedla, od marca 2014 otec zasiela na výživu detí výživné len v ním navrhovanej výške, t.j. po 50 € na každé z detí.
Matka s deťmi býva naďalej v 3-izbovom dome, ktorý po vyporiadaní BSM rodičov detí sa stal jej výlučným vlastníctvom v novembri 2012, v súvislosti s týmto spláca hypotekárne splátky po 328 € mesačne, hradí náklady na plyn, elektrinu 150 € mesačne, za vodu po 220 € ročne, zároveň hradí poistky v súvislosti s týmto domom tak, ako to uviedla v písomnom vyjadrení k návrhu otca vo veci, po vysporiadaní BSM rodičov detí sa stala výlučnou vlastníčkou auta Volkswagen Golg, rok výroby 1996 alebo 1997, iný majetok nevlastník.
Matka k svojej výške dosahovanej mzdy konkretizovala, že vo výške tejto mzdy sa odrážajú aj pohotovosti a nočné služby na sále.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade neexistujú zákonné dôvody pre vyhovenie návrhu otca a pre rozhodnutie súdu o znížení výživného. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že potreby oboch maloletých detí od poslednej úpravy výživného, ktorá bola len v júli 2013, sa podstatne zvýšili a to predovšetkým na strane maloletej G., ktorá sa medzičasom stala študentkou strednej školy, čím jej potreby bez ďalšieho vzrástli, u syna účastníkov K. došlo k čiastočnému zvýšeniu týchto jeho odôvodnených potrieb v súvislosti s návštevou maturitného ročníka a s prípravou na štúdium na vysokej škole v súvislosti s tým absolvovaným doučovaním i výdavkami na zaslanie prihlášok na tie ktoré vysoké školy. Súd opakovane poukazuje na to, že pri hodnotení výšky výživného zo strany súdu sa u detí zohľadňujú ich odôvodnené potreby, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia. Na strane matky v porovnaní s časom poslednej úpravy výživného už v spomínanom júli 2013 došlo k nárastu jej príjmu v priemere o 100 € mesačne, k čomu ale súd poukazuje na to, že výška príjmu matky vyplýva z jej zvýšeného pracovného úsilia, keďže matka vykonáva pohotovosti i nočné služby na operačnej sále u zamestnávateľa, čo ale následne si u nej vyžaduje zvýšené výdavky na relaxáciu. Pokiaľ ide o pomery na strane otca tu súd jednoznačne konštatuje, že jednotlivými dôvodmi poukazovanými otcom ako dôvodmi pre zníženie výživného sa zaoberal už súd v konaní 45P 269/2012, v ktorom konaní v rozhodnutí súdu bolo otcovi vysvetlené, prečo na jeho jednotlivé zvýšené výdavky ako sú splátky úhrady škody, splátky zmluvnej pokuty, lízingové splátky a podobne, nie je možné prihliadať, teda súd iba opakuje, že na tieto vysoké výdavky otca pri posudzovaní jeho schopností prispievať na výživu maloletých detí súd neprihliada a prihliadať nemôže, keďže takéto jeho plnenia nemajú prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou; jediná zmena pomerov, ktorá na strane otca nastala, je pribudnutie mu ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi W. v V. XXXX, k tejto zmene súd síce prihliadol, ale zároveň tejto zmene korešponduje nárast príjmu otca, ktorý príjem sa zvýšil o 170 € mesačne, čo súd považuje za postačujúci príjem na úhradu potrieb tohto dieťaťa vzhľadom na jeho vek, aj po zohľadnení jeho zdravotných ťažkostí vyplývajúcich z jeho predčasného narodenia, s prihliadnutím aj na to, že vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťu má aj matka tohto dieťaťa, i keď je pravdou, že táto je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletým, z dôvodu čoho sú jej ale vyplácané príslušné štátne príspevky, navyše situácia na strane otca sa zlepšila v tom, že otec prestal uhrádzať lízingové splátky v súvislosti s autom Škoda Octavia, teda znížili sa jeho mesačné výdavky o 115 € a zlepšili sa jeho majetkové pomery, keďže je spoluvlastníkom rodinného domu a zároveň vlastníkom motorového vozidla Citroen Jumper čo v konaní pri predchádzajúcej úprave výživného, v júli 2013 súdu neozrejmil a táto skutočnosť súdu nebola známa, v súvislosti s ktorým autom spláca mesačné splátky po 66 €, čo taktiež, ako jeho ostatné nie podstatné výdavky tvorí finančnú rezervu, ktorú otec má prednostne použiť na úhradu potrieb svojich maloletých detí. Pre úplnosť súd poznamenáva, že otec ako povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si má a musí byť vedomý neustále narastajúcich odôvodnených potrieb maloletých detí na úhrade ktorých je povinný sa primerane podieľať a to primerane nie len k svojim reálnym príjmom, ale aj k potencionalite svojich príjmov a má sa správať tak a riadiť svoj život tak, aby nevyvolával situácie, ktoré môžu čo len ohrozovať úhradu týchto odôvodnených potrieb maloletých detí a má si teda riadiť svoj život takým spôsobom, aby prednostne si vytváral finančné zdroje a aj finančné rezervy na úhradu neustále narastajúcich potrieb maloletých detí, t.j. starších detí otca, ktoré sú svojou výživou v celom rozsahu odkázané na svojich rodičov a nemôže k plneniu si tejto vyživovacej povinnosti pristupovať takým nezodpovedným spôsobom, ktorý by mohol tieto oprávnené nároky jeho maloletých detí ohrozovať, v žiadnom prípade otec nemôže sa domáhať toho, aby svoje plnenia hradil na úkor maloletých detí voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti bol návrh otca v celom rozsahu ako bezdôvodný zamietnutý.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).