Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-211-2012.pdf
PDF · 87.84 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/211/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky W. Z., bytom B. Z., M. XXXX/ XX, zastúpenej F., E., X. X. XX proti odporkyni R. Z., bytom B. Z., E. XXXX/XX, t.č. M., M. XXXX/X, J. L., zastúpenej V.. W. M., advokátom, so sídlom B. Z., M. XX/XX, o zaplatenie 2.256 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. apríla 2012, č.k. 4C/19/2012-51, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala od odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia titulom vnesených investícií do nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. XX obytného domu č.s. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, k.ú. B. Z., zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. B. Z., ktorého vlastníčkou je odporkyňa, zamietol. Mal za preukázané, že navrhovateľka v predmetnom byte v čase, keď tento nadobudla od predávajúceho W. O., vykonala rôzne opravy a úpravy, ktoré realizovala ihneď po kúpe, a to v mesiacoch máj až jún 2007. V čase realizácie investícií bola vlastníčkou nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.04.2007, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v B. Z. pod V XXXX/XXXX dňa 14.06.2007. Pre posúdenie nároku navrhovateľky považoval za právne irelevantné, či v čase realizácie investícií vedela alebo nevedela o tom, že predmetný byt môže byť predmetom súdneho sporu ohľadom vlastníckeho práva, i keď už v konaní sp. zn. 9Cb/245/2007 súd vyjadril isté pochybnosti o jej dobromyseľnosti v čase kúpy v tom smere, že v rozsudku prvostupňového súdu súd poukázal na to, že navrhovateľka uvádzala, že (v konaní 9Cb 245/2007 žalobkyňa 3/) byt nadobudla po kontrole listu vlastníctva, z ktorého jej však muselo byť zrejmé, že žalovaný 2) ho predáva obratom po jeho nadobudnutí. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 2. júna 2010, sp. zn. 9Cb 245/2007-190 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.06.2011, sp. zn. 19Cob/161/2010-213, právoplatného dňa 01.08.2011, súd vyslovil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.2007, uzatvorenej medzi W. O. a navrhovateľkou a zároveň určil absolútnu neplatnosť všetkých predchádzajúcich právnych úkonov týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu a určil, že jeho výlučnou vlastníčkou je odporkyňa. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Je teda zrejmé, že navrhovateľka investície, ktoré vykonala do predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, vykonala ako investície do cudzej veci. V prípade odporkyne došlo teda k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky, ktoré je povinná v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka odporkyňa vydať. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd sa
zaoberal predovšetkým skutočnosťou, či nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vnesených investícií do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne nie je premlčaný. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Keďže súd v konaní, sp. zn. 9Cb 245/2007 určil absolútnu neplatnosť všetkých právnych úkonov v súvislosti s prevodom bytu č. XX vo vlastníctve odporkyne, a teda navrhovateľka sa nikdy nestala jeho vlastníčkou, všetky investície do predmetnej nehnuteľnosti realizovala od začiatku ako investície do cudzej veci. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že investície do predmetného bytu vo vlastníctve odporkyne navrhovateľka uskutočnila v mesiacoch máj až jún 2007 (nesprávne uvedené 2010), kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporkyne. Z uvedeného je zrejmé, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa v danom prípade premlčalo po uplynutí troch rokov, keď k nemu došlo, teda v mesiacoch máj až jún 2010. Keďže navrhovateľka podala návrh na tamojší súd dňa 19.12.2011, tento podala po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Nakoľko súd prvého stupňa považoval nárok navrhovateľky za premlčaný, ďalej sa nezaoberal meritom veci, pokiaľ sa týka dôvodnosti a výšky vnesených investícií a z dôvodu premlčaného nároku navrhovateľky návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Konštatoval, že odporkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania odporkyni súd videl predovšetkým v okolnostiach celého prípadu, keď práve konaním odporkyne sa navrhovateľka dostala do postavenia, že byt, ktorý kúpila, v konečnom dôsledku sa nestal jej vlastníctvom a investície, ktoré realizovala do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, boli vykonané v čase, keď ešte neprebiehal súdny spor ohľadne vlastníctva predmetného bytu.
Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku a v prípade, ak by mal odvolací súd za to, že nie sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku, navrhla rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Zastávala názor, že v danom prípade ide o synalagmatické práva v zmysle ust. § 560 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr, alebo je pripravený ho splniť. Citovala ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a poukazovala na právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku zo dňa 25.05.2000, sp. zn. 25Cdo/2532/99, resp. uznesenie zo dňa 31.01.2007, sp. zn. 25Cdo/663/2005. Mala za to, že jej nárok nie je premlčaný a rozhodnutie prvostupňového súdu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože nerešpektuje spoločenskú realitu.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Zastávala názor, že na danú vec ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je aplikovateľné. Uviedla, že citované zákonné ustanovenie je použiteľné iba vtedy, ak v dôsledku neplatnej alebo zrušenej zmluvy vznikne jej účastníkom povinnosť navzájom si vrátiť plnenie, ktoré na základe takejto zmluvy druhej strane poskytli (teda iba v prípade synalagmatických záväzkov). Zastávala názor, že v danej právnej veci o žiaden takýto záväzok nejde. Odporkyňa nebola účastníčkou žiadneho právneho vzťahu s navrhovateľkou, nebola osobou, ktorá s ňou neplatnú kúpnu zmluvu na predaj bytu uzatvorila, preto sa v prejednávanej veci nejedná o synalagmatický záväzok, keď neexistuje vzájomné plnenie, ktoré by si strany mali vrátiť, a teda v žiadnom prípade nie je možná aplikácia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukazovala na to, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že k investíciám navrhovateľky do predmetného bytu došlo v mesiacoch máj a jún roku 2007, pričom navrhovateľka návrh na súd podala až dňa 19.12.2011, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. V súvislosti s vysloveným názorom navrhovateľky, že by v danom prípade malo byť napádané rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi, považovala za potrebné zdôrazniť, že o rozpor s dobrými mravmi sa v danom prípade nejedná, dôvodila, že chápe pozíciu navrhovateľky a aj dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu, na druhej strane však na vzniknutej situácii nenesie žiadnu zodpovednosť. Sama bola o predmetný byt pripravený v rozpore so zákonom (ako o tom právoplatne rozhodol súd v konaní, sp. zn. 9Cb/245/2007) a doteraz ho nemôže užívať, pretože práve navrhovateľka ho bez právneho dôvodu užíva už takmer rok, teda od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Nevidí preto žiaden dôvod, prečo by mala komukoľvek nahrádzať vnesené investície, keď si ich vykonanie neobjednala, nezaviazala sa ich nahradiť a navrhovateľka bola dokonca na problematickosť otázky vlastníckeho práva k bytu ihneď po jeho nadobudnutí upozornená s tým, aby žiadne zmeny na byte nevykonávala. Uviedla, že námietku
premlčania vzniesla bez úmyslu navrhovateľku poškodiť, iba s ohľadom na svoju vlastnú nemajetnosť a celkovú ťaživú životnú situáciu.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p). Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V danom prípade z obsahu odvolania navrhovateľky vyplýva, že svoje odvolanie predovšetkým odôvodňuje dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f), podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd nezistil existenciu dôvodu uplatneného v odvolaní.
Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danom prípade sa o nesprávnu aplikáciu zákona nejedná.
Súd prvého stupňa správne na danú vec aplikoval ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Právna teória definuje premlčanie ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdom priznať. Nakoľko odporkyňa vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľky, súd prvého stupňa túto námietku správne vyhodnotil tak, že s prihliadnutím ku skutočnosti, že investície do bytu vo vlastníctve odporkyne navrhovateľka uskutočnila v mesiacoch máj až jún 2007, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporkyne a s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľka podala návrh na súd až dňa 19.12.2011, došlo k podaniu návrhu až po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty.
Pokiaľ navrhovateľka súdu prvého stupňa vytýka, že v danom prípade neaplikoval ust. § 457 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že v prípade neplatnej kúpnej zmluvy, ktorou mala byť prevedená nehnuteľnosť, sú plnenia, ktoré sú si účastníci v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinní vydať, zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Ide o prípad vzájomného (vzájomne podmieneného plnenia), keď jedna strana nemôže požadovať plnenie bez súčasného poskytnutia protiplnenia (tzv. synalagmatický záväzok) podľa § 560 Občianskeho zákonníka. Len k takto vymedzenému plneniu sa vzťahuje ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého zmyslom je zamedziť nerovnomernosti spočívajúcej v tom, že predávajúci je vo svojom nároku na vydanie nehnuteľnosti zvýhodnený nepremlčateľnosťou vlastníckeho práva oproti kupujúcemu, ktorého nárok na vrátenie peňažného plnenia sa premlčuje.
Ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na námietky premlčania, smerujúce proti nárokom iným, ktoré s nárokmi podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka súvisia (napríklad nárok osoby vydávajúcej predmet bezdôvodného obohatenia na náhradu nákladov, ktoré na
nehnuteľnosť po dobu jej užívania vynaložila, či nárok na náhradu znehodnotenej vydávanej veci). V takýchto prípadoch nejde totiž o nároky vzájomne podmienené nárokom druhého účastníka neplatnej kúpnej zmluvy, ale o nároky samostatné - vzhľadom k vzájomným nárokom, uvedeným v ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré nemajú charakter synalagmatického záväzku. Odvolací súd v danom prípade konštatuje, že nárok, ktorý navrhovateľka proti odporkyni uplatňuje, je nárok odlišný, nepodliehajúci režimu ust. § 457 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka uplatňuje nárok na náhradu nákladov (investícií), ktoré vynaložila na nehnuteľnosť odporkyne, pričom tomuto nároku nezodpovedá žiadna podmienená povinnosť navrhovateľky, ktorú by vzájomne uplatňovala odporkyňa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že aj keď bola v odvolacom konaní úspešná odporkyňa, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Aj keď boli všetky predpoklady na priznanie takejto náhrady trov odvolacieho konania odporkyni naplnené, odvolací súd dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov odporkyni podľa § 150 ods. 1 O.s.p. nemožno priznať. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, vychádza z posúdenia všetkých žalovaných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania tomuto účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V danom prípade odvolací súd považoval za potrebné zohľadniť všetky okolnosti prerokovávanej veci a prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania. Nemohol pritom ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že návrh navrhovateľky bol zamietnutý z dôvodu premlčania nároku. Medzi účastníkmi však nebolo sporné, že investície navrhovateľkou za existencie jej vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti boli vykonané. Návrh bol zamietnutý len z dôvodu premlčania uplatňovaného nároku.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .