Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sd-218-2013.pdf
PDF · 73.68 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sd/218/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa P. Q., nar. X. T. XXXX, bytom U. G. XX/X, XXX XX G. U. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. novembra 2013 potvrdzuje.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 29. novembra 2013 podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.
Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že navrhovateľovi bol už priznaný starobný dôchodok rozhodnutím Ministerstva vnútra SR od X. T. XXXX podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a táto skutočnosť vylučuje priznanie starobného dôchodku podľa § 21 citovaného zákona.
Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom poukázal na laické právnické analýzy uvedené na internete, na základe ktorých má pochybnosti o správnom postupe Sociálnej poisťovne.
Na záver navrhovateľ žiadal krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie posúdil z hľadiska platných právnych predpisov.
Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 19. februára 2014, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 7. mája 2014 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ na pojednávaní poukázal na ostatných kolegov, ktorým už starobné dôchodky boli priznané.
Odporkyňa na pojednávaní poukázala na písomné stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 19. februára 2014, kde sú uvedené právne aj skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 30. septembra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29. júla 2010 podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek.
Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januára 1999 hodnotí služba vojakov z povolania (§129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 27. augusta 2013 bol navrhovateľovi priznaný podľa § 132, § 133 zák. č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok od X. T. XXXX; pre stanovenie výšky starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba zamestnania (služby) od 18. roku veku do dňa priznania starobného dôchodku. Od 1. júla 2002 sa starobný dôchodok podľa § 125 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok.
Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k X. T. XXXX splnil všetky zákonné podmienky.
Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby poistenia poistencovi vzniknúť nemôže.
Tento právny názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku č. 9So 41/2008 z 29. septembra 2008 a č. 9So 129/2010 z 24. novembra 2001. Z uvedeného ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyplýva, že starobný dôchodok poistenca, priznaný podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. a vyplácaný Ministerstvom vnútra SR je naďalej starobný dôchodok, za výsluhový sa len považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.
Na základe takto vykonaného preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súd zistil, že odporkyňa postupovala správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k O.s.p., navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.