Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/44/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľa: D.. D. A., bytom O. X, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Radka Paulínyová, advokátka, so sídlom Trhová 4, 917 01 Trnava proti odporkyni: D.. L. B., bytom O. X, XXX XX B., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Lórant Kóša, Bebravská 7, 821 06 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 155 000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 155 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 155 000,- eur od 30.05.2012 do zaplatenia a náhradu iných trov konania vo výške 9 300,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3 202,35 eur právnej zástupkyni navrhovateľa JUDr. Radke Paulínyovej, advokátke, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 19.02.2013 sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 155 000,- € s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že má vedený účet v Slovenskej sporiteľni, a.s.. Dňa 04.02.2012 mu bola poukázaná na predmetný súkromný účet suma 250 000,- eur zo spoločnosti SIKO Slovakia, s.r.o. a dňa 11.05.2012 istina vo výške 60 000,- eur opäť od spoločnosti SIKO Slovakia, s.r.o.. Poukázaním sumy celkovo vo výške 310 000,- eur spol. SIKO Slovakia, s.r.o. splnila záväzok, ktorý mala voči navrhovateľovi.

Odporkyňa dňa 04.04.2012 a 11.05.2012 bez vedomia navrhovateľa a dokonca v rozpore so striktným zákazom navrhovateľa disponovať s predmetným účtom, vybrala hotovosť celkovo vo výške 310 000,- eur.

Jediným majiteľom 100% obchodného podielu spoločnosti SIKO Slovakia, s.r.o. je odporkyňa.

Navrhovateľ a odporkyňa mali už mesiaci apríl 2012 medzi sebou vzájomné nezhody, a teda odporkyňa mala vedomosť o zámere navrhovateľa zrušiť dispozičné právo odporkyne k jeho účtu.

Navrhovateľ bol dňa 17.03.2012 hospitalizovaný v nemocnici kvôli fraktúre stehennej kosti. Prepustený bol až dňa 27.03.2012, po prepustení bol imobilný, preto až dňa 17.05.2012 zrušil dispozičné oprávnenie odporkyne k jeho účtu. Na základe výpisu z účtu zistil, že odporkyňa neoprávnene vybrala sumu poukázanú spoločnosťou SIKO Slovakia, s.r.o.. Následne ju telefonicky a aj osobne vyzval na vrátenie pohľadávky celkovo v sume 310 000,- eur. Odporkyňa na výzvu reagovala a dňa 29.05.2012 vrátila navrhovateľovi sumu 155 000,- eur.

Povinnosť odporkyne vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatila vyplýva z ustanovení a nasl. . Odporkyňa konala v rozpore s dobrými

mravmi tým, že zneužila právo disponovať s účtom navrhovateľa v čase, keď bol chorý, imobilný a nestihol zrušiť dispozičné právo k účtu a požiadal ju nedisponovať s peniazmi na účte.

V konaní pred súdom navrhovateľ uviedol, že existujú jeho pohľadávky voči spol. SIKO Slovakia, preto má za to, že mu finančné prostriedky zaslané touto spoločnosťou na jeho účet patria. Medzi účastníkmi existovala Zmluva o spolupráci zo dňa 15.02.2010, čo vyplýva zo zápisnice o miestnom zisťovaní. Túto zmluvu navrhovateľ nemá k dispozícii, pričom však ide o zmluvu medzi navrhovateľom a spol. SIKO Slovakia, s.r.o., z ktorej vyplýva jeho nárok na zaplatenie istých súm a aj z tohto dôvodu má za to, že mu tieto sumy zaslané na jeho účet patria. Okrem toho predložil súdu aj kúpne zmluvy s dodatkom, z ktorých taktiež vyplýva, že má nárok na návrhom uplatnenú sumu.

Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 20.03.2014 navrhovateľ uviedol, že odporkyňa ako fyzická osoba v dňoch 04.04.2012 a 11.05.2012, v čase jeho hospitalizácie, bez jeho vedomia, vybrala z jeho účtu neoprávnene hotovosť vo výške 310 000,- eur, pričom následne dňa 29.05.2012 vrátila na jeho účet ako fyzická osoba sumu 155 000,- eur. Samotnú existenciu pohľadávky navrhovateľa voči spol. SIKO Slovakia, s.r.o. nespochybňuje ani odporkyňa, ktorá uvádza vo svojom vyjadrení, že audítorom ako aj účtovným poradcom jej bolo odporúčané, aby poslala na „cudzí“ účet sumu vo výške 310 000,- eur. Teda D.. L. B. ako konateľka spol. SIKO Slovakia, s.r.o. uhradila navrhovateľovi jeho pohľadávku voči spol. SIKO Slovakia, s.r.o., tak ako bola evidovaná v účtovníctve tejto spoločnosti do apríla 2012. Táto suma predstavovala časť pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla v súvislosti s jeho vkladom nehnuteľností - pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu na základe Kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností. V týchto zmluvách v čl. II., ods. 2, písm. b) zmluvné strany presne špecifikujú sumu, ktorá má byť uhradená vlastníkovi pozemkov - D.. A.Š. ako predávajúcemu II. Kúpne ceny boli poukázané kupujúcimi na účet spol. SIKO Slovakia, s.r.o., z čoho je zrejmý vznik záväzku tejto spoločnosti voči navrhovateľovi. Znenie čl. II, ods. 4 týchto zmlúv: „....predávajúci I. a II. sa vzájomne vyporiadajú“, teda preukazuje povinnosť spol. SIKO Slovakia, s.r.o. následne vyporiadať svoj záväzok voči navrhovateľovi. Záväzok uhradila spol. SIKO Slovakia, s.r.o. ako právnická osoba na účet navrhovateľa dňa 04.04.2012 a 11.05.2012. Na základe týchto zmlúv teda navrhovateľ odpredal nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve (ktoré nadobudol v rámci dedičského konania po svojich rodičoch) tretím osobám, pričom kúpna cena za tieto nehnuteľnosti bola vždy uhradená na účet spoločnosti SIKO Slovakia, s.r.o.. Táto spoločnosť používala medzi časom tieto prostriedky na prefinancovnaie stavebných aktivít a zároveň stále evidovala svoj záväzok voči navrhovateľovi.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 28.06.2012. Uviedla, že žiada, aby súd návrh zamietol. S podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ je dlžný finančné prostriedky jej, ktoré mu ona dala počas ich spoločného podnikania ako zálohu na budúci zisk a ktoré spotreboval pre osobné potreby, pričom navrhovateľom uvádzané skutočností v návrhu nie sú pravdivé.

Odporkyňa žila s navrhovateľom v spoločnej domácnosti od roku 1982, kedy sa k nej nasťahoval, do jej jednoizbového bytu, kde žila so svojím dvojročným synom. V spoločnej domácnosti žili ako druh a družka do septembra 2012, kedy po úraze dolných končatín bola pripútaná k invalidnému vozíku a z dôvodu potreby bezbariérového prístupu sa musela presťahovať do svojho záhradného domčeka na L..

Počas 30-ročného spolužitia sa o navrhovateľa riadne starala, navrhovateľ mal neobmedzený prístup k jej financiám a účtom v bankových ústavoch, ktoré boli vedené na spol. SIKO Slovakia, s.r.o. a na jej živnosť D. - D.. L. B., ako aj na jej osobné účty. Rovnako aj ona mala prístup na účty navrhovateľa a bežne mu tam vkladala prostriedky, ktoré potreboval na uhrádzanie svojich potrieb, napríklad na zaplatenie daní z príjmov, čo robila tak, že tam vopred vložila prostriedky, keďže navrhovateľ nebol na rozdiel od nej podnikateľom a bol iba zamestnancom spol. SIKO Slovakia, s.r.o., kde poberal minimálnu mzdu. Keďže v tom čase prebiehala daňová kontrola a navrhovateľ dlhodobo neuhrádzal daň z príjmu, ktorá mu bola následne dorubená a ňou zaplatená, dohodli sa, že ona ukončí svoje podnikateľské aktivity a postupne zruší živnosť a následne aj činnosť spol. SIKO Slovakia, s.r.o., bolo im audítorom ako aj účtovným poradcom poradené, aby na „cudzí“ účet zaslala sumu vo výške 310 000,- eur, čo aj spravila tak, že tieto prostriedky previedla z účtu spol. SIKO Slovakia, s.r.o. na účet navrhovateľa, s ktorým v tom čase žila v spoločnej domácnosti. Následne tieto prostriedky, po tom ako ich vybrala z účtu navrhovateľa, použila na zaplatenie svojich záväzkov, ktoré jej vznikli v rámci jej podnikateľskej činnosti na živnosti, ktorú po uhradení všetkých záväzkov riadne zrušila. Navrhovateľ o tom samozrejme vedel a súhlasil s týmto postupom.

Navrhovateľ vložil do jej podnikania, ktorým bola výstavba rodinných domov, pozemky, ktoré mal vo svojim vlastníctve, ako aj rodinný dom, ktorý síce bol v jeho vlastníctve, avšak tento vystavali spoločne, s tým, že sa podieľali na nákladoch na jeho výstavbu rovným dielom. Navrhovateľ vedel, že po ukončení výstavby rodinných domov a ich následnom predaji, už nemá nárok na časť kúpnej ceny za jeho pozemky, keďže kúpnu cenu počas spoločného života spotreboval, a to počas výstavby týchto rodinných domov, na základe záloh, ktoré mu ona vkladala na jeho účet, či zaplatila za neho v jej mene alebo ich spotreboval používaním jej bankových kariet, a preto vedel, že čiastka 310 000,- eur, ktoré ona vložila na jeho účet a následne ich aj vybrala, mu nepatria, a aj preto to až do 04.02.2013 žiadny spôsobom nenamietal. Keďže v tom čase ešte žili v spoločnej domácnosti, následne po výbere sumy 310 000,- eur, po vyrovnaní všetkých záväzkov z podnikateľskej činnosti - živnosti, časť z pôvodných 310 000,- eur, vo výške 155 000,- eur, vložila na účet navrhovateľa, aby sa z neho hradili v budúcnosti bežné výdavky navrhovateľa ako aj ich spoločnej domácnosti, keďže navrhovateľ sa venoval drahej záľube - športovej cyklistike, neustále si kupoval drahé športové potreby, v cene bežného motorového vozidla, či potreboval peňažné prostriedky na opravu jeho motorového vozidla zn. PORSCHE, ktoré mu ona kúpila a ktoré následne pri dopravnej nehode vážne poškodil.

Navrhovateľ nemal žiadny právny, záväzkový, či akýkoľvek iný dôvod na plnenie zo strany spoločnosti SIKO Slovakia, s.r.o., teda pokiaľ by ona ako jediný spoločníka a konateľ spol. SIKO Slovakia, s.r.o. nevybrala na základe jej legálneho a dlhoročného oprávnenia disponovať s predmetným účtom navrhovateľa, došlo by na jeho strane k neoprávnenému obohateniu sa navrhovateľa na ťarchu spol. SIKO Slovakia, s.r.o., ibaže by mu táto spoločnosť tieto prostriedky darovala, čo sa však nestalo. Týmto svojím konaním ona zabránila, aby došlo k bezdôvodnému obohateniu sa navrhovateľa v rozpore so zákonom avšak k bezdôvodnému obohateniu jej osoby nemohlo dôjsť, keďže predmetné prostriedky ona ako jediný spoločník a zároveň konateľ spol. SIKO Slovakia, s.r.o. previedla na účet navrhovateľa a následne disponovala s týmito prostriedkami na základe dlhoročného oprávnenia disponovať s týmto účtom a toto svoje dispozičné oprávnenie aj bežne v minulosti využívala, o čom navrhovateľ vedel a až do februára 2013 ani nikdy nerozporoval. Odporkyňa eviduje voči navrhovateľovi pohľadávky asi v sume 60 000,- eur, ktoré vie vydokladovať z účtovníctva.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: prehľad transakcií na účte navrhovateľa od 01.01.2012 do 17.05.2012, doklady označené ako „hotovostný výber“, list zo dňa 04.02.2012, lekárska prepúšťacia správa navrhovateľa, kúpne zmluvy na nehnuteľnosti ako aj výsluchom účastníkov a svedkyne D.. V. A..

Na zákalde takto vykaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa žili v spoločnej domácnosti asi 30 rokov, neboli manželia.

Odporkyňa mala dispozičné oprávnenie k účtu navrhovateľa vedeného v Q. č.ú.: XXXXXXXXX.

Z výpisu z účtu navrhovateľa vedného v Slovenskej sporiteľni, a.s. vyplýva, že dňa 04.04.2012 boli na účet navrhovateľa č.: XXXXXXXXX bezhotovostným vkladom pripísané peňažné prostriedky v sume 250 000,- eur od spol. SIKO Slovakia, s.r.o.. Dňa 04.04.2012 bol z uvedeného účtu vykonaný výber hotovosti v sume 250 000,- eur.

Dňa 11.05.2012 boli na vyššie uvedený účet navrhovateľa bezhotovostným vkladom pripísané peňažné prostriedky v sume 60 000,- eur od spol. SIKO Slovakia, s.r.o.. Dňa 11.05.2012 bol z uvedeného účtu vykonaný výber hotovosti v sume 60 000,- eur.

Podľa dokladu „Hotovostný výber“ vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 04.04.2012 o 15:00 hod., D.. L. B. vybrala z účtu č.: XXXXXXXXX/XXXX s názvom: A. D., sumu 250 000,- eur.

Podľa dokladu „Hotovostný vklad“ vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 11.05.2012 o 14:25 hod., D.. L. B. vložila na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX s názvom: SIKO Slovakia, s.r.o. sumu 60 000,- eur.

Listom zo dňa 04.02.2013 vyzvala právna zástupkyňa navrhovateľa odporkyňu na zaplatenie sumy 155 000,- eur.

Podľa Lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 27.03.2012 bol navrhovateľ D.. D. A. hospitalizovaný na I. ortopedicko - traumatologickej klinike LF UK v Bratislave od 17.03.2012 do 27.03.2012.

Z predložených kúpnych zmlúv vyplýva, že navrhovateľ ako predávajúci II. spolu so spoločnosťou SIKO Slovakia, s.r.o. ako predávajúcim I. previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom navrhovateľ bol vlastníkom pozemku a spol. SIKO Slovakia, s.r.o. vlastníkom stavby - rodinného domu, na predávajúcich, pričom kúpna cena bola hradená na účet predávajúceho I (spol. SIKO, Slovakia s.r.o.) a následne v čl. 4 týchto zmlúv bola dohodnutá presná špecifikácia kúpnej ceny - teda ktorá časť zo zaplatenej kúpnej ceny pripadne predávajúcemu I. a ktorá predávajúcemu II., ako aj dohoda zmluvných strán, že predávajúci I. a II. sa vzájomne vyrovnajú.

Svedkyňa D.. V. A. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že pracovala ako daňová poradkyňa a mala uzavretú zmluvu o poskytovaní daňového poradenstva pre spoločnosť SIKO Slovakia, s.r.o. a neskôr poskytovala daňové poradenstvo aj pre D.. D. A. ako fyzickú osobu. Mala vedomosť o existencii záväzku spol. SIKO Slovakia, s.r.o. voči navrhovateľovi, tento záväzok vznikol v súvislosti s pozemkami, ktoré boli vo vlastníctve navrhovateľa, avšak ich predaj bol v zmysle zmluvy fakturovaný spoločnosťou SIKO Slovakia, s.r.o, ktoré bolo zaviazané, aby peniaze vyplatilo navrhovateľovi. Navrhovateľ si tieto peniaze nevyberal hneď ako boli poskytnuté spoločnosti SIKO Slovakia, s.r.o. nakoľko tieto slúžili spol. SIKO Slovakia, s.r.o. na financovanie ďalšej výstavby domov. Teda boli akoby požičané, išlo o približne 800 000,- eur. Tieto pozemky sa začali predávať v roku 2007, najviac predajov sa uskutočnilo v roku 2008. Odporkyňa vedela o existencii záväzku spol. SIKO Slovakia, s.r.o. voči navrhovateľovi, nakoľko bola konateľkou tejto spoločnosti a uskutočnilo sa niekoľko stretnutí s účtovníkom spoločnosti, kde sa to riešilo. Jej činnosť súvisela s výkonom daňovej kontroly, bola prizvaná keď táto daňová kontrola začala. Bola požiadaná o poradenstvo, čo ďalej so spoločnosťou, nakoľko táto spoločnosť už nemala ďalšie plány pokračovať v činnosti. Prezreli spolu účty a ona povedala, že spoločnosť možno dať do likvidácie, ak si vysporiada všetky svoje záväzky. Urobila sa inventúra účtov, z čoho vyplynulo, že záväzky voči tretím osobám boli viac-menej vysporiadané. V prvom kroku, pri záväzku voči p. A., sa robil zápočet a po zápočte zostal záväzok vo výške asi 300 000,- eur v prospech p. A.. Určite neporadila odporkyni urobiť transakciu, ktorú táto uvádza - teda previesť peňažné prostriedky spoločnosti na nejaký iný účet, pretože vysvetľovala, že právne účinne možno odpísať záväzok, len keď sa uhradí k rukám alebo na účet toho, komu sa dlhuje. Vie, že na jednom stretnutí sa riešilo, že navrhovateľ a odporkyňa majú voči sebe ešte nejaké vzájomné záväzky a pohľadávky, pričom ona ich poučila, že sa to netýka spoločnosti SIKO Slovakia, s.r.o., a preto nie je možné vykonať žiaden zápočet vo vzťahu k spoločnosti SIKO Slovakia, s.r.o.. Hodnota pozemkov bola z hľadiska príjmov z predaja najvýznamnejšia, pri predaji rodinných domov zisky neboli také významné ako pri predaji pozemkov. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tomuto spol. SIKO Slovakia, s.r.o. vyplácala len minimálnu mzdu. Ona videla aj Zmluvu o spolupráci medzi spol. SIKO Slovakia, s.r.o. a navrhovateľom, nakoľko táto bola dôležitá pre účely daňovej kontroly, nakoľko obsahovala vysvetlenie účtovania niektorých položiek spol. SIKO Slovakia, s.r.o..

Žiadne iné skutočnosti z vykonaných dôkazov nevyplynuli, hoci súd vykonal všetky účastníkmi označené a predložené dôkazy.

Po právnej stránke súd návrh posúdil nasledovne:

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť svoj záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( ) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

V prípade bezdôvodného obohatenia v zmysle , ak došlo na úkor jedného subjektu k obohateniu druhého bez právneho dôvodu, vzniká medzi nimi záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. V danom prípade je jednoznačné, a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že navrhovateľ a odporkyňa, vzhľadom na ich dlhodobý vzťah, boli osobami blízkymi v zmysle , avšak v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu, na základe ktorého by navrhovateľ mal poskytnúť finančné plnenie odporkyni, teda nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by ju oprávňovala ponechať si peňažné prostriedky v sume 310 000,- eur, ktoré vybrala z jeho osobného účtu (a následne mu 155 000,- eur vrátila).

Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné, že z účtu patriaceho spoločnosti SIKO Slovakia, s.r.o. boli poukázané platby v prospech účtu patriacemu výlučne navrhovateľovi peňažné prostriedky v celkovej výške 310 000,- eur, pričom túto sumu odporkyňa z tohto účtu vybrala a následne časť z nich vo výške 155 000,- eur použila a časť vo výške 155 000,- eur navrhovateľovi opätovne poukázala na jeho účet.

V danom prípade teda jednoznačne, keďže medzi navrhovateľom a odporkyňou neexistuje právny vzťah, ktorý by zakladal povinnosť navrhovateľa plniť odporkyni (aspoň v tomto konaní jeho existenciu odporkyňa nepreukázala), došlo ponechaním si týchto peňažných prostriedkov na strane odporkyne k bezdôvodnému obohateniu. Ide o typický prípad bezdôvodného obohatenia, kedy ako prospech získaný

bez právneho dôvodu sú posudzované prípady, pri ktorých právny dôvod neexistoval od začiatku (napr. neoprávnene prijaté peniaze, úhrada za nájom platená omylom bývalému vlastníkovi nehnuteľnosti a pod. R 26/1975). Takto získané bezdôvodné obohatenie je odporkyňa povinná v súlade s ustanovením vydať tomu, na koho úkor sa bezdôvodne obohatila, teda navrhovateľovi.

V prejednávanej právnej veci bolo rozhodujúce, či medzi účastníkmi výlučne len ako fyzickými osobami existoval záväzkovo-právny vzťah, ktorý by zakladal povinnosť jedného z nich plniť druhému. Súd z tohto dôvodu nezameral dokazovanie na preukázanie existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a spol. SIKO Slovakia, s.r.o.. Rozhodujúcou skutočnosťou v danej veci je to, že v dôsledku absencie právneho dôvodu na plnenie medzi účastníkmi konania, ktorí sú fyzickými osobami, nebola však odporkyňa (aj keď vzhľadom na jej dispozičné oprávnenie k účtu navrhovateľa bola oprávnená tieto finančné prostriedky vybrať z jeho účtu), oprávnená si finančné prostriedky ponechať a nebola oprávnená bez súhlasu navrhovateľa s týmito finančnými prostriedkami nakladať, resp. ich použiť. Naopak, po ich výbere bola povinná, najneskôr po ich požiadaní tieto prostriedky bezodkladne vydať navrhovateľovi.

V prípade, ak by spoločnosť SIKO Slovakia, s.r.o. mala za to, že navrhovateľ si peňažné prostriedky, ktoré mu zaslala na účet ponechal bez právneho dôvodu, nič nebráni (resp. nebránilo) tejto spoločnosti, aby si tieto prostriedky od navrhovateľa vymáhala ako bezdôvodné obohatenie. Ide však, ako už bolo uvedené vyššie, stále a výlučne o vzťah navrhovateľa a právnickej osoby SIKO Slovakia, s.r.o..

Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že existuje záväzok navrhovateľa voči nej ako fyzickej osobe, ktorý ju oprávňoval ponechať si návrhom uplatnenú sumu, dôkazné bremeno tohto tvrdenia zaťažovalo odporkyňu. Odporkyňa teda, pokiaľ chcela byť v konaní úspešná, musela bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutočne, tak ako tvrdila, poskytla navrhovateľovi peňažné prostriedky a taktiež musela preukázať dôvod ich poskytnutia, a existenciu povinnosti navrhovateľa tieto peňažné prostriedky jej vrátiť. Iba v prípade nepochybného preukázania existencie takéhoto záväzku navrhovateľa by odporkyňa so svojou obranou v danej veci mohla byť úspešná a v dôsledku toho by sa dôkazné bremeno presunulo na navrhovateľa, ktorý by musel preukázať skutočnosti, ktoré by existenciu práva odporkyne na zaplatenie tejto sumy vylučovali.

Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, však možno konštatovať, že v prejednávanej veci sa odporkyni nepodarilo preukázať, že by existoval záväzok navrhovateľa, na základe ktorého by jej navrhovateľ bol povinný zaplatiť (vrátiť) akúkoľvek peňažnú sumu.

Ponechaním si peňažných prostriedkov, ktoré odporkyňa vybrala z účtu navrhovateľa vo výške 155 000,- eur, pri neexistencii právneho dôvodu na finančné plnenie navrhovateľa v prospech odporkyne, teda došlo na strane odporkyne k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinná navrhovateľovi vydať.

Vo vzťahu k tvrdeniam odporkyne, že mala dispozičné oprávnenie k účtu navrhovateľa a bežne z jeho účtu vyberala finančné prostriedky, s ktorými aj následne nakladala, súd poukazuje na to, že navrhovateľ netvrdil, že by toto oprávnenie nemala. Avšak pre toto konanie je rozhodujúce, či bola oprávnená si tieto prostriedky, po výbere z účtu navrhovateľa, aj ponechať. Vzhľadom na blízky vzťah medzi účastníkmi, ktorí 30 rokov žili v spoločnej domácnosti, nepochybne bolo medzi nimi bežným úkonom uhrádzanie platieb a spoločné hospodárenie a za týmto účelom je možné predpokladať, tak ako tvrdila odporkyňa (hoci ani toto tvrdenie nepreukázala), že dochádzalo k vzájomným výberom a vkladom na účty účastníkov, avšak výber sumy vo výške 300 000,- eur z osobného účtu navrhovateľa bez jeho súhlasu za takýto bežný a obvyklý úkon nie je možné považovať.

Navrhovateľ, vzhľadom na tvrdenia odporkyne týkajúce sa existencie jej pohľadávok voči navrhovateľovi, vzniesol námietku premlčania. Nakoľko však odporkyňa nekonkretizovala a nešpecifikovala žiadnu z tvrdených pohľadávok a ani neuviedla, kedy a na akom základe takáto pohľadávka (pohľadávky) voči navrhovateľovi mala vzniknúť, nemohol súd na námietku premlčania prihliadať. Posúdenie premlčania odporkyňou tvrdených nárokov však nebola pre rozhodnutie

významné, a to s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa existenciu týchto nárokov v konaní nepreukázala.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, keďže v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah, zaviazal súd odporkyňu na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s v spojení s nariadenia vlády SR č. a to vo výške 8,5 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni 29.05.2012, kedy mu odporkyňa, na základe jeho výzvy, vrátila časť (1/2) dlžnej sumy vo výške 155 000,- eur, teda navrhovateľ má za to, že dňom 30.05.2012 sa odporkyňa dostala do omeškania s platením dlžnej sumy a od tohto dňa žiada priznať úrok z omeškania. Súd preto, viazaný návrhom navrhovateľa, priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa 30.05.2012.

O trovách konania súd rozhodol podľa a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú náhradu iných trov konania za navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 9 300,- eur, trovy právneho zastúpenia v sume 3 150,61 eur, náhradu za stratu času v sume 39,44 eur a cestovných náhrad v sume 12,30 eur, trovy navrhovateľa (okrem súdneho poplatku) teda predstavujú sumu 3 202,35 eur.

Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle vyhl. č. spolu vo výške 3 150,61 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za nasledujúce úkony:

1. príprava a prevzatie veci dňa 30.01.2013 - 731,97 eur + režijný paušál 7,81 eur;

2. písomné podanie návrhu na súd 19.02.2013 - 731,97 eur + režijný paušál 7,81 eur;

3. účasť na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 - odročené bez prejednania veci -1 z odmeny 731,97 eur, t.j. 182,99 eur + režijný paušál 8,04 eur;

4. účasť na pojednávaní konanom dňa 09.04.2014 - 731,97 eur + režijný paušál 8,04 eur;

5. účasť na pojednávaní konanom dňa 07.05.2014 - 731,97 eur + režijný paušál 8,04 eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon právnej služby advokáta a to „rokovanie s klientom“, nakoľko právna zástupkyňa relevantným spôsobom nepreukázala vykonanie tohto úkonu (napr. predložením zápisnice z rokovania). Rovnako súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľa náhradu trov konania v plnej výške za účasť na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013, keďže toto bolo odročené bez prejednania veci samej za účelom rokovania o mimosúdnej dohode, vzhľadom na to, že súd odročil pojednávanie bez prejednania veci patrí advokátovi odmena len vo výške 1 základná sadzba tarifnej odmeny v súlade s §14, ods. 5, písm. b) vyhlášky.

Ďalej súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľovi aj náhradu za stratu času vo výške 39,44 eur (tak ako si ju uplatnila právna zástupkyňa navrhovateľa) podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky za každú aj začatú polhodinu, čo predstavuje 1/60 výpočtového základu v danom roku a to za cestu na pojednávania: 2 x K. - B. a späť, v trvaní 30 min. za jednu cestu - teda 60 min. za cestu tam aj späť, čo predstavuje 4 začaté polhodiny za dve spiatočné cesty, čo pri náhrade za 1 hodiny vo výške 9,86 eur potom predstavuje spolu 39,44 eur

Súd nepriznal právnej zástupkyni cestovné náhrady za cestu motorovým vozidlom, nakoľko nedoručila ani nepredložila žiadne listiny, ktorými by preukázala dôvodnosť ňou uplatňovaných cestovných nákladov (technický preukaz a doklad o aktuálnej cene pohonných hmôt) a priznal jej len cestovné náklady zodpovedajúce aktuálnej cene obyčajného obojsmerného cestovného lístka autobusom v sume

4,10 eur za cestu na pojednávania, t.j. za účasť na troch pojednávaniach - 4,10 eur x tri cesty Trnava

- Bratislava a späť; spolu vo výške 12,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.